Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 15. kapitola

23.01.2011 (14:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2686×

„Svoju šancu si si premrhal,“ povedala som a pobozkala ho aspoň na líce. Edward zostal sedieť a s otvorenými ústami na mňa hľadel. S víťazným úsmevom som sa postavila a hrdá sama na seba, odišla preč.

„Keď si Matta pripustíš aspoň trochu k telu, možno prestaneš myslieť na Edwarda,“ povedala rozhodne Anna a sledovala, ako si zúrivo češem vlasy.

„Možno,“ šepla som nezaujato. „Ale dokým si nie som úplne istá s Edwardom, tak ho nechcem klamať,“ doplnila som a Anna si unavene oprela hlavu. Vedela som, že ju to otravovalo. A najhoršie bolo, že zajtra odchádza Ema, ktorá mi ako jediná vedela poradiť.

Rezignovane som položila kefu na stôl a prezrela sa v zrkadle. Nakoniec som si vlasy stiahla do gumičky a sadla si vedľa Anny.

„Ja ťa nechápem,“ povedala Anna a ja som na ňu nechápavo pozrela. „On ti za to nestojí, Bella. A vlastne... čo sa ti na ňom páči?“ spýtala sa zhrozene a pozrela na mňa. Teraz trafila do čierneho. Zamyslene som sedela a nevedela jej odpovedať.

„Môže byť krásny, tajomný a neviem čo. Ale to je iba výzor. Vo vnútri je chladný a hnusný!“ nahnevane si založila ruky na prsiach a s pozdvihnutým obočím ma sledovala. Cítila som sa nepríjemne a ja som priam nadšene vyskočila, keď niekto zaklopkal na dvere. Rýchlym krokom som prišla ku dverám a otvorila ich.

„Matt,“ povedala som nadšene.

„Ahoj, Bella, Anna,“ usmial sa na Annu a potom svoj zrak presunul na mňa. „Pripravená?“ spýtal sa.

„Áno,“ prikývla som a vyšla z izby. „Tak, kam ideme?“

„Rozmýšľal som, že by som ti trochu poukazoval prostredie školy, keďže iné možnosti tu nemáme,“ zasmial sa a ja s ním. „Hovoril som ti už, že si nádherná?“ spýtal sa zrazu a ja som celá červená sklopila hlavu k zemi.

„Už veľakrát,“ zamrmlala som a usmiala sa.

„Povedz mi niečo o sebe, stále hovorím iba ja,“ navrhol a so záujmom na mňa hľadel.

„Môj život je nudný,“ začala som a zamyslela sa. „Vlastne bol nudný,“ opravila som sa a pozrela mu do očí.

„A čo priateľ... určite si ich musela mať veľa,“ podotkol so smiechom.

„Vlastne nie,“ odpovedala som nervózne a on prekvapene vypúlil oči.

„Tak to je dobré,“ šepol potichu a otvoril mi vchodové dvere. S vďakou som sa na neho usmiala a vyšla von.

„Ty?“ spýtala som sa.

„Dá sa povedať, že som ešte nenašiel tú pravú,“ zamyslene na mňa pozrel a viedol ma okolo jazera. „Dosť často sa tu chodievam prechádzať, hlavne keď sa nudím,“ šepol s úsmevom  a zabočil do lesa. Prekvapene som išla za ním a snažila sa nespadnúť.

„Sme tu,“ povedal Matt nadšene, po piatich minútach, a ja som sa rozhliadla. Nachádzali sme sa na kraji lesa, ktoré obmývalo jazero a ja som musela uznať, že je tu krásne. Pomaly som sa vybrala na kraj a sadla si k vode.

„Som rád, že si tu so mnou,“ šepol a sadol si vedľa mňa. „Bál by som sa, keby si bola s ním,“ doplnil a ja som sa neho s otázkou v očiach pozrela.

„Prečo?“ spýtala som sa a zbadala, ako znervóznel.

„Pretože on si nezaslúži niekoho takého dobrého ako si ty,“ zamračil sa a zahľadel sa do vody. „Ty si zaslúžiš niekoho, kto by ťa miloval,“ zamrmlal a uprene sa mi zahľadel do očí. Nevedela som, čo mu na to povedať a cítila, ako ma jeho pohľad znervózňuje. Zrazu opatrne zdvihol ruku a jemne ju položil na moju. Pohľadom som tikala z jeho ruky na jeho postupne približujúcu sa tvár a nevedela, čo robiť. Pomaly pozdvihol druhú ruku, pohladil ma po sánke a chcel ma pobozkať, no ja som sa na poslednú chvíľu uhla.

„Prepáč mi to,“ povedala som so sklopenou hlavou a hlavu si skryla do dlaní.

„Nie, ty mi prepáč, nemal som to robiť,“ zašepkal zhrozene a odtiahol sa. Pomaly som zodvihla hlavu a darovala mu úsmev.

„Ešte na to nie som pripravená.“

Matt sa pousmial a chápavo prikývol.

...

Večer s ním mi ubehol rýchlo a príjemne. Ani som sa nespamätala a v lese už bola tma, že nebolo vidno ani na krok, no Matt vedel kam ísť. Rýchlym krokom isto našľapoval a po chvíli sme sa ocitli v škole. Pred chlapčenskou časťou zastal a otočil sa na mňa.

„Ďakujem ti za krásny večer, Bella,“ zašepkal a ja som sa usmiala.

„Ja ďakujem tebe,“ odvetila som a sledovala, ako sa vybral po chodbe do svojej izby. Rýchlo som sa otočila a pomalým krokom sa vydala po chodbe preč. Keďže už bolo dávno po večierke, na chodbe nikto nebol a všetky svetlá boli zhasnuté. Nerozhodne som kráčala ďalej a snažila sa niekde nepotknúť.

„Kde si bola?“ ozvalo sa zrazu vedľa mňa a ja som sa s priduseným výkrikom otočila.

„Edward,“ vzdychla som s úľavou a snažila sa cez tmu rozlíšiť jeho tvár. „S Mattom,“ odpovedala som a zbadala, ako sa zamračil.

„Hľadal som ťa,“ zašepkal.

„Našiel si ma,“ odvrkla som okamžite nepríjemným tónom.

„Zajtra idú niektorí študenti do mesta a, samozrejme, aj ja... a môžem tam zobrať ešte jednu osobu, chceš so mnou ísť?“ spýtal sa so záujmom a zvedavo na mňa hľadel.

„Prepáč, ale nie. Zajtra mám iný plán,“ povedala som a odvrátila zrak od toho jeho.

„S Mattom?“ zavrčal nenávistne.

„Aj keby, tak teba do toho nič nie je.“

Edward na mňa prekvapene pozrel a nahnevane sa zamračil.

„Nemôžeš dať prednosť jemu predo mnou,“ vyprskol zhnusene.

„Ale môžem a práve dávam.“ Pozrela som sa mu priamo do očí a milo sa na neho usmiala.

„Bella, je to iba na tebe. Ja ti dávam šancu, tak si to rozmysli,“ povedal pomaly a ja som neveriacky pozdvihla jedno obočie.

„Edward, ja ťa nechcem,“ povedala som to najväčšie klamstvo  a priala si, aby som to nikdy nevyslovila, keď som zbadala jeho výraz. Jeho rysy stvrdli a hľadel na mňa priam nenávistne.

„Dobre,“ povedal a na tvári sa mu zrazu zjavil zvodný úsmev. „Vybrala si si,“ zopakoval, zvrtol sa a rýchlym krokom zmizol v tme.

Neviem, ako dlho som tam ešte stále a snažila sa spamätať. S hlavou sklopenou k zemi som sa nakoniec vybrala do izby, kde už spala Anna. A ja som bola rada. Vôbec sa mi jej nechcelo vysvetľovať, čo sa stalo. Unavene som si ľahla do postele a za chvíľu zaspala.

...

Ráno mi do očí zasvietilo slnko a ja som ich s únavou otvorila. Môj pohľad okamžite spadol na Anninu posteľ, no nebola tam. Rukou som vyhľadala mobil a pozrela na hodiny. Zhrozene som vypúlila oči a okamžite vyletela z postele. Obliekla som si prvé, čo mi prišlo do ruky a aj s učebnicami vybehla na chodbu. Prvú hodinu som mala geografiu, ktorá začínala už za päť minút.  Jediné šťastie bolo to, že učebňa bola pomerne blízko.

Pomaly som do nej vošla a vybrala sa k svojmu miestu. Rezignovane som si sadla a pohľadom zablúdila k Edwardovi, vedľa ktorého sedela tá blondínka. Edward sa hlasno smial, zatiaľčo ona mu niečo rozprávala. Zamračila som sa a zhnusene na ňu pozrela. Nechápala som, čo na nej videl. Výstrih mala snáď až k zemi a mrkala na Edwarda tými jej dokonalými očami.  Keď sa Edward konečne prestal smiať, na jeho tvári sa objavil úsmev a začal sa tvárou pomaly približovať k tej jej. Prekvapene som ho sledovala a nemohla uveriť vlastným očiam. Najprv sa o jej pery iba zľahka obtrel, a potom ju jemne pobozkal.

Edward zrazu otvoril oči a jeho pohľad sa presunul na mňa. Na perách sa mu zjavil šibalský úsmev a ruku jej zaplietol do vlasov. Pomaly sa nahol k jej perám a jazykom jej zľahka prechádzal po spodnej pere, zatiaľ čo mi uprene hľadel do očí. Najhoršie na tom bolo to, že som nedokázala odvrátiť zrak. Očami som hypnotizovala jeho plné pery a ucítila túžbu. Túžbu po ňom. Uprene som sledovala, ako sa jeho ruka presunula na jej stehno a pomaly putovala hore. Vzrušene som svoj zrak znova presunula na jeho tvár a pozrela mu do očí, v ktorých boli iskričky. Jeho úsmev sa ešte rozšíril a nakoniec si jej pery pritiahol k tým svojim a začal ju vášnivo bozkávať. Mojim telom prešla žiarlivosť a ja som mala čo robiť, aby som sa nepostavila a neodtrhla ju od neho. Edward sa po chvíli od nej odvrátil a daroval jej krásny úsmev, ktorý som ja nikdy nedostala. Znova svoje oči presunul na mňa a začal sa mi do nich vpíjať. Neviem, ako dlho sme tam tak sedeli a náš pohľad prerušil až učiteľ, ktorý vošiel do učebne. Edward sa na mňa poslednýkrát zvodne usmial, poslal mi vzdušný bozk a otočil sa k tabuli. Zhrozene som si podoprela hlavu a usmiala som sa. Práve toto som na ňom tak veľmi milovala a zároveň aj nenávidela.

-------------------------------------------------------------------------------

Tak ako??? Páčilo sa vám? Ja už som proste nevydržala nechať toho Edwarda takého "lepšieho". :D Tak dúfam, že sa vám páčila, a že mi tu necháte koment. Váš Chippy

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 15. kapitola: