Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 1. kapitola + prológ

29.10.2010 (15:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 4330×

Prológ

Za posledný rok som sa zmenila. On ma zmenil. Predtým som nepoznala svet. Až on mi ukázal, aký je. Čo všetko nám môže poskytnúť, ako nám môže ublížiť. A ja som mu za to bola vďačná, aj keď ma v tom nechal samu. Nevyčítam mu, aký je. Každý je osobnosť s inými vlastnosťami a v tom bol on jedinečný. Aj za tú dobu ma dokázal vždy prekvapiť.

Musela som sa zasmiať, keď som si spomenula, čo všetko som s ním zažila. Práve on ma naučil byť silnou a pochopiť, že aj keď v živote veľakrát padneš, vždy sa musíš postaviť a ísť ďalej a práve preto ho tak veľmi milujem.

1. kapitola

S tichým vzdychom som pustila tašku na zem a poslednýkrát zamávala svojmu otcovi, ktorý zabočil za uličku. Bol koniec prázdnin, čo znamenalo prvý deň v škole. Nechodila som do normálnej školy ako skoro každý normálny tínedžer. Moja škola bola uprostred lesa, kde najbližšie mesto bolo asi pol hodinu cesty odtiaľto. Takže úplne odrezaná od sveta, no mne to nevadilo. Bol to môj domov, ktorý som navštevovala od mojich 6 rokov a k rodičom sme odchádzali len cez prázdniny.

No najväčší rozdiel oproti iným školám bol ten, že sme boli čisto dievčenská škola. Dokonca sme nemali ani učiteľov. Dodnes som nepochopila, prečo rodičia vybrali túto školu, no napriek tomu som ju milovala.

Pomaly som schmatla tašku a prihrnula sa ku skupinke dievčat, ktoré práve prechádzali okolo, všetci v rovnakej šate, ktorá sa skladala z čiernej sukne a tričkom s našim školským znakom.

Musela som priznať, že z diaľky škola vyzerala ako nejaký starý strašidelný zámok, ktorý s lesom pôsobil niekedy strašidelne. Zvonku hneď upozornili staré okenice a krémový náter, ktorý dosť splýval. No po vojdení dovnútra som sa ocitla v útulnom prostredí. Niekedy som si pripadala ako v škole z Harryho Pottera.

Vyšla som dlhými drevenými schodmi až do uličky, kde sa nachádzala moja izba. Na tejto chodbe bývali iba dievčatá približne môjho veku. Jemne som potlačila kľučku, ktorá s hlasitosťou pukla a dvere sa otvorili. Hneď som zbadala svoje spolubývajúce.

„Bella!“ zakričala Anna a vybehla, aby ma objala. Anna mala dlhé, kučeravé, ryšavé vlasy, čo sa dokonale hodilo na jej stále veselú povahu. Poznala som ju už od prvého dňa na tejto škole. Boli sme ako sestry. Za Annou sa vynorila Ema, ktorá na túto školu nastúpila trochu neskôr. Ema bola od nás vždy trošku iná, no napriek tomu sme boli nerozlučné kamarátky.

„Som taká rada, že vás vidím,“ povedala som nadšene a veci si zhodila na posteľ. Všimla som si, ako si ma Ema obzerá a náhle sa na mňa usmiala.

„Ty si tuším stále krajšia a krajšia,“ zašepkala a nechápavo zakrútila hlavou. S Annou sme sa na seba naraz pozreli a obe vybuchli do smiechu. Ema si iba urazene sadla na posteľ a s pozdvihnutým obočím nás sledovala. Vedela som, na čo narážala. Ona bola totižto iná v tom, že ju sem rodičia dali za trest. Ona žila úplne iný život ako my dve. Striedala jedného chalana za druhým a mala problémy s alkoholom. Preto ju sem poslali. A ona nevedela pochopiť, že som ešte nemala chalana a ani sa o nich nezaujímala. Jediný chlap v mojom živote bol môj otec. Téma chalani bola pre mňa nepoznaná. Veď som ich stretávala iba cez prázdniny a to som sa s nimi ani nerozprávala. Keď sa mi stalo, že ma nejaký oslovil, vždy som očervenela a začala sa prihlúplo usmievať. A myslím, že to všetkých odradilo.

„Tak pardon, že nechcem byť jeptiškou,“ zasmiala sa nakoniec a ja som si začala ukladať svoje veci do skrinky.

„V každom prípade som zásobovaná na celý rok.“ Sledovala som, ako Ema vytiahla tašku s časopismi s rôznymi mužskými modelmi.

„Prinajhoršom môžeš ísť potajme v noci sledovať chlapov do ich školy,“ zašepkala nakoniec Anna a rozhodila rukami, akože je problém vyriešený. Chlapčenská škola bola za jazerom, čo trvalo asi hodinu, dokým by sa tam dostala.

„Och, chýbali mi tvoje nápady,“ povedala ironicky Ema a venovala Anne krásny úsmev.

„Bella, povedz svoj názor,“ obrátila sa na mňa Anna a obe so záujmom čakali, čo poviem.

„Myslím si, že túto tému rozoberáme každý rok a už ma to začína nudiť,“ nahodila som zamyslený výraz a hodila sa na posteľ.

Cítila som, ako na mňa dolieha únava. S babami sme si do noci rozprávali zážitky z prázdnin.

Ráno ma prebudil rachot. Unavene som rozlepila oči a zbadala Emu, ktorá sa už pripravovala do školy. Po škole sa ozýval zvonček, čo značilo, že sa začínajú raňajky.

Pomaly som vyliezla z postele a začala si obliekať uniformu a následne zo seba aspoň trochu spraviť človeka. Niekedy som sa zhrozila pri pohľade do zrkadla. Moje dlhé hnedé vlasy boli rozhádzané do všetkých strán, pleť nezdravo bledá a rozospaté oči. S povzdychom som zaborila kefu do vlasov a začala česať. Nakoniec som si ich vypla do copu, na pery naniesla trochu lesku a bola pripravená ísť.

S babami sme vyšli na chodbu a vybrali sa do jedálne, kde už stála kopa študentiek a všetky sa vítali. Prešla som k stolu, kde bola naša trieda a všetkých pozdravila.

„Keď som išla okolo riaditeľne, započula som, ako sa rozprávajú o tom, že nám niečo oznámia,“ povedala najväčšia  „kráska“ našej triedy a všetci so záujmom stíchli.

Na tanier som si nabrala jedlo a začala jesť.

„Podľa mňa to bude niečo s učiteľmi,“ ozvalo sa jedno dievča a niektorí prikývli. Náš rozhovor prerušil príchod riaditeľky a zrazu celá jedáleň stíchla.

„V prvom rade vás chcem privítať v novom školskom roku a popriať vám veľa úspechov,“ začala a postavila sa tak, aby na ňu všetci videli.

„V druhom rade vám chcem povedať, že tento rok sa budú konať vedomostné a športové olympiády, ktoré sú spojené aj s chlapčenskou školou. Preto sme sa s riaditeľom ich školy dohodli na výmennom programe a to takom, že polka našej školy odíde na výmenu s ich žiakmi,“ povedala a v jedálni sa ozval nechápavý šum.

„Akože tu s nami budú bývať chalani?“ ozvala sa jedna žiačka a riaditeľka prikývla.

„Nemusíte sa báť, olympiáda nebude trvať dlhšie ako dva mesiace.“

„Nemôžu sem prísť chalani, prečo sme asi dievčenská škola?“ povedalo jedno dievča rozhorčene cestou na hodinu matematiky. Všetci v škole sa rozprávali iba o tom. Niektoré dievčatá boli nadšené a niektoré nie. Mne to bolo jedno, hlavne som nechcela byť v tej polke, ktorá odíde na chlapčenskú školu, lebo to by som neprežila.

„Toto bude najlepší rok,“ zašepkala Ema a nadšene na nás pozrela.

„A nemyslite si, že sa tým chalanom budete vyhýbať,“ výhražne zdvihla jeden prst a následne so šťastným úsmevom odišla do triedy.

Aj s Annou sme si sadli do lavice, keď do triedy vstúpila naša profesorka.

„Tak ako všetci viete, budeme vás musieť rozdeliť na dve polovice. Nemusíte sa báť,“ upozornila nás, no mňa tým pádom chytila ešte väčšia panika. S Annou sme sa chytili za ruky.

Učiteľka najprv začala čítať prvú polku, ktorá odchádzala na chlapčenskú školu. Stres mi pomaly opadával, keď sa profesorka blížila ku koncu.

„A nakoniec Bella Swanová a Anna Priceová.“ S Annou sme sa na seba s hrôzou pozreli a ja som mala čo robiť, aby som do niečoho nekopla. Jediná útecha bola, že som tam išla aj s Annou.

Nešťastne som pozrela na Emu. Jedno som vedela isto, toto bude najhorší rok v mojom živote!

Zhrnutie

Ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 1. kapitola + prológ: