Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Detestabilis - 8. kapitola

07.07.2010 (15:15) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1455×

 8. kapitola – Ultro inmorior 

„Ale ako sa tam dostaneme, Nessie?“ spýtal sa Jake a tým na seba upútal pozornosť všetkých. Tá otázka mu stále blúdila v hlave. Veď keď je to tam začarované, ako sa tam dostanú?

„Je to jednoduché. Prenesiem nás na kraj lesa a potom budeme musieť ísť po svojich. Pre vás upírov a ani pre teba, Jake, to nebude žiadny problém,“ povedala Nessie, ale to, že pre ňu to bude problém, nespomenula. Však ju niekto môže odniesť...

„Je to pre teba bezpečné, Nessie? Prenos tu ťa stál takmer všetky sily,“ povedal opatrne ustarosteným hlasom Jake a pritiahol si ju do náručia, kam aj patrí. Navždy ju chce držať v náruči. A táto úloha súvisí s ich budúcnosťou. Jediná chyba a žiadna budúcnosť ani nebude.

„Toto ešte zvládnem. Sám vieš, že je to jediná možnosť ako sa tam tak rýchlo dostať,“ povedala a trošku poodstúpila, aby si mohla zobrať knihu, v ktorej bola poloha tej knihy. Tušila, žeby sa im mohla ešte hodiť. Budú však potrebovať aj niečo iné...

„Jake, potrebovali by sme aj lano a nejaké jedlo. Potrebuje sa trochu pripraviť,“ povedala a zadívala sa mu do očí. Úplne ignorujúc fakt, že okolo nich postáva osem prekvapených upírov, ktorí sa snažili pochopiť, o čom sa tí dvaja asi tak môžu baviť.

„Dokážem tie veci pričarovať. Nejakú maličkú moc predsa len mám, aj keď nepostačí na prenášanie viacerých ľudí. Na to som až príliš slabý,“ povedal ľútostivo a sústredil sa na tie veci, ktoré potrebovali. Jeho čarovanie bolo jednoduché, on nepotreboval vysloviť nejakú formulku, alebo niečo podobné. Stačilo pomyslieť na to, čo potreboval a tá vec sa tam okamžite objavila. Do minúty pred nimi stáli dva veľké ruksaky plné jedla a vody, jeden stan a dva spacie vaky s dekou. Upíry nič nepotrebovali. V jednom batohu bolo aj nejaké náhradné oblečenie, ale len také základné ako ponožky, košeľa, či tepláky. Na vrchu oboch batohov boli upevnené po dve dlhé laná.

„Pekné,“ povedala uznanlivo Nessie a pobozkala Jaka na líce. Chcel ten okamih predĺžiť, ale nakoniec to nechal tak. Stále hrali o čas. A toho sa im akosi divne nedostávalo. Hádam im ešte nejaký ostane.

„Ďakujem, ale s tvojimi schopnosťami sa to nedá ani porovnávať,“ povedal a jemne sa usmial na zmysel svojho života, ktorým Nessie nepochybne bola a navždy ostane. Ak ju nezachránia a ona zomrie, bude ju nasledovať na onen svet.

„Ver mi, niekedy svoje schopnosti považujem za prekliatie,“ povedala a keď si všimla, že chce Jake protestovať, rýchlo dodala: „Neskôr si o tom môžeme pohovoriť. Teraz musíme ísť,“ povedala a úplne sa vymanila z Jakovho objatia.

Chcela zobrať jeden batoh a vyhodiť si ho na chrbát, ale zabránili jej v tom silné, biele ruky. Vzhliadla a zistila, že sú to Edwardove ruky a on sa na ňu nahnevane pozerá.

„Ja to zoberiem,“ povedal čo najpokojnejšie, ale v očiach sa mu blýskali hromy-blesky. Radšej už nič nehovorila a zobrala len knihu, ktorú považovala z nejakého – jej neznámeho – dôvodu za veľmi dôležitú.

„Tak poďme,“ povedala a ako na povel sa všetci postavili čo najbližšie k Nessie. Zhlboka sa nadýchla a zašepkala:

„Ubi – nam huc iluc!“ Popritom myslela na miesto, kde nikdy nebola. Na okraj Xamierinho lesa, kde nikdy nevkročila. Sama Xamier jej vždy hovorila, že tam nemá čo hľadať. Nikdy nepochopila prečo, ale keď sa tam teraz premiestnila, pochopila. Toto je veľmi temné miesto a dobrej čarodejnici odoberá energiu. A ona je veľmi oslabená.

Zatočilo sa jej v hlave a začala sa nakláňať v čudnom uhle, až hrozilo, že sa zrúti na zem. Našťastie ju zachytili Jakove silné ruky. Ustarostene si ju prezeral.

„Si v poriadku?“ spýtal sa, aj keď vedel, že zbytočne. Vôbec nevyzerala byť v poriadku. Bola veľmi bledá a takmer nebadane sa chvela. Ale rozhodne nie od zimy. Aj jeho toto miesto z nejakého dôvodu rozochvievalo. Čím to je?

„To je týmto miestom. Konečne som pochopila, prečo ma Xamier vždy varovala, že tu nemám čo hľadať. Dobrých čarodejníkov temnota tohto miesta oberá o energiu,“ povedala a snažila sa vzoprieť na rukách, ale bezvýsledne a tak sa len tesnejšie pritúlila k Jakovi.

„Chceš tam ísť?“ spýtal sa Jake, aj keď vedel, že úplne zbytočne. Nessie tam potrebovali, aj keď ju to vystavuje veľmi veľkému nebezpečenstvu, ktorému nemôžu len tak čeliť. Jemu toto miesto nič nespôsobovalo, ale oslabenú Nessie by mohlo aj zahubiť.

„Je to dôležité. Sám vieš, že tam musím ísť. Mali by sme vyraziť,“ povedala. Všetci prikývli. Jake na chvíľu položil Nessie na zem a ruksak podal Emmettovi. Potom odbehol kúsok do lesa, kde sa vyzliekol donaha a potom sa rýchlo premenil. Na jeho mieste stál obrovský červeno-hnedý vlk, ktorý bol vysoký ako kôň, nie ako vlk. V tejto podobe sa mu bude bežať lepšie. Vrátil sa naspäť a štuchol do Jaspera, ktorý okamžite pochopil, a chvejúcu sa Nessie mu vyložil na chrbát. Objala ho okolo krku a silno sa ho držala. Bolo to dobré znamenie, stále ešte mala trochu energie.  

„Kam teraz, Nessie?“ spýtal sa napätým hlasom Edward. Táto situácia ho veľmi znervózňovala, ale nebol sám. Podľa Jasperových myšlienok tu boli nervózni všetci. A zdrojom ich nervozity bolo hlavne toto miesto, a potom malé stvorenie na chrbte obrovského vlka, ktoré vyzeralo, že melie z posledného.

„Smerom na Sever. S vašou rýchlosťou sa do stredu lesa dostanete do desiatich minút,“ povedala a ako na povel všetci vyrazili.

Nessie lietali červené vlasy okolo tváre, ale cítila sa čudným spôsobom uvoľnená. Možno by sa mala báť, ale cítila len nával adrenalínu. Ten pocit jej dodával energiu a trochu ju prebral. Jej čarovná moc bola veľmi oslabená, ale aspoň sa cítila lepšie. Aj Jakova prítomnosť a príjemné teplo jeho kožuchu jej dodávalo energiu. Pravidelné nadhadzovanie ju po pár minútach aj trochu uspávalo, ale snažila sa držať. Nebolo by práve najlepšie, keby teraz zaspala, ale skutočnosť, že už takmer dva dni poriadne nespala, jej vôbec nepomáhala.

„Nessie, už sme na mieste,“ počula akoby z diaľky Carlislov jemný hlas. Zažmurkala a uvedomila si, že na chvíľu zadriemala.

„Teraz sa poriadne započúvajte. Nepočujete niekde v diaľke šumenie vody?“ spýtala sa a videla ako sa všetci ako na povel sústredili a začali počúvať.

„Asi dva kilometre odtiaľto počujem nejaký šum, to by mohol byť ten vodopád,“ povedal Edward a všetci sa rozbehli tým smerom. Nessie zaspala takmer okamžite. Keď boli na mieste, ani sa neprebudila.

„Nessie?“ spýtal sa opatrne Carlisle a prehmatal jej krk, aby zistil pulz. Bol normálny. Vydýchol si, len zaspala.

„Spí. Nechajme ju, nech si poriadne oddýchne, zajtra môžeme pokračovať,“ povedal a všetci prikývli. Jake si ľahol na zem a ju si napravil tak, aby ju objímal veľkými labami. Teraz bol on jej spacák. S Nessie v objatí nakoniec zaspal aj on, ignorujúc Edwardove slová, aby sa premenil a išli si ľahnúť do stanu, ktorý postavili. Radšej len spal. A spalo sa im obom dobre, pretože mali nablízku svoju najdôležitejšiu osobu na svete. 

»» zhrnutie ««

Ešte venovania k tejto kapitole: JEAKS, PinkVolturi, Nerissa, Eliza2 a rossieC. Ďakujem za vaše milé komentáre. Dúfam, že vás táto kapitola nesklamala. Vopred vďaka za prípadné komentáre. Vaša ness :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Detestabilis - 8. kapitola :