Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Detestabilis - 5. kapitola

14.06.2010 (14:45) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1601×

5. kapitola – Praeteritum  

... V strašných bolestiach,“ dopovedal Jacob a v miestnosti zavládlo hrobové ticho. Nikto sa neodvážil pozrieť na toho druhého, hlavne nie na Carlisla a Edwarda. Všetci sa pozerali na Nessie a premietali, ako asi bude ich rodina vyzerať o týždeň, keď táto dievčina zomrie. Všetci sa báli čo i len na to pomyslieť...

„Jacob? A si si stopercentne istý?“ spýtal sa Edward napätým hlasom a pokynul mu, aby vošiel dovnútra. Tam si posadali do obývačky, ale Jacob si Nessie nechal ležať v náručí, všetci boli takí zamyslení, že to ani nekomentovali. Pravdepodobne si to ani nevšimli.

„Edward, pýtal si sa, či som si istý? Poznal si môjho otca? Vieš aký vedel byť krutý, aký bol krutý?“ spýtal sa Jacob a svoj významný pohľad upieral na Edwarda, ktorý sa díval kamsi do neznáma. Asi po piatich minútach sa na neho konečne pozrel a v očiach mal obrovskú bolesť.

„Ja som jeho krutosť pocítil na vlastnom tele. Nessie ma vlastne zachránila,“ povedal smutným hlasom a tým na seba upútal pozornosť všetkých v miestnosti. Dokonca aj Carlisle vyzeral byť zaskočený jeho slovami. Jacob len neveriacky pozeral na upíra sediaceho oproti sebe. Nikdy by si nebol pomyslel, že tento upír je taký starý. Vždy si myslel, že najstaršie je Kráľovská rodina upírov, ktorá dávno zanikla a z ich klanu zostali asi traja členovia. Teraz ich však nazývali Rumuni. Nepredstavovali veľkú hrozbu, ale stále tu boli a povrávalo sa, že kedysi dávno sľúbili krutú pomstu všetkým upírom, ktorí boli pri ich zvrhnutí.

„Zachránila? Nechcel by si mi to bližšie vysvetliť?“ spýtal sa poletene Jacob. Ostatní členovia rodiny nedočkavo čakali, čo mu odpovie. Dúfali, že bude hovoriť. Edward totiž nepatril k bytostiam, ktoré svoj čas premrhajú rozprávaním o minulosti.

„Ako určite všetci viete, premenil ma Carlisle, ale neviem presne kedy to bolo. Niekde v prvom storočí, ak to nebolo aj pred našim letopočtom. Vtedy sa čas nezaznamenával bohvieako presne a okrem toho, ako upíry sme čas ani nevnímali ako obyčajní ľudia. Ja a Carlisle sme teda boli najstarší upíry na svete, ak nerátame ešte zopár nomádov. Počas tých pár rokov ma Carlisle naučil vegetariánstvu, ale vtedy sa tiež k moci snažili dostať Rumuni. Chceli sa prehlásiť za najstarších, ale to nemohli, pokiaľ sme MY žili. Pomaly sa teda nomádi začali vytrácať a nakoniec sme zostali len ja a Carlisle. Carlisle bol v tom čase niekde na nejakých ostrovoch, alebo kde, a ja som ostal sám. Rumuni ma chytili, a mysleli si, že som už posledný strarší. Chceli ma zabiť, ale chceli si to poriadne užiť. Preto zavolali tvojho otca a ten ma niekoľko dlhých týždňov mučil tým, že na mňa používal najtemnejšiu mágiu akú poznal. Až jedného dňa sa dovnútra vrútila mladá dievčina, mohla mať najviac jedenásť rokov. V miestnosti vtedy bolo asi dvanásť upírov z Rumunského klanu a Jalemhale. Za pár minút ostali z upírov len hromádky popola a Jalemhale utiekol. To bolo po prvýkrát, čo som sa s ňou stretol. Potom sme spolu poničili ešte ostatných upírov – až na pár výnimiek, ktoré tvorili zbabelci, ktorí radšej utiekli. Pár rokov sme sa spolu potulovali po svete. Život sme si zachránili navzájom niekoľkokrát. Nessie vtedy ešte nemala svoju moc úplne pod kontrolou,“ dopovedal Edward a všetci boli ticho, lebo spracovávali takú veľkú hŕbu informácií. Vlastne to bol najdlhší príbeh, aký kedy Edward povedal. Hovoril, že minulosť nezmení tým, že o nej rozpráva. Vraj sa z nej môže len poučiť a snažiť sa neopakovať dávne chyby.

„Nikdy si mi nepovedal, že ťa Rumuni chytili. Vtedy, keď som sa vrátil, tak si len povedal, že si Nessie stretol, a že Rumuni boli porazení a na ich miesto nastúpil Taliansky klan. Čo ste vlastne tých tridsať rokov robili?“ spýtal sa nakoniec Carlisle s nádejou v hlase. Dúfal, že mu jeho najstarší “syn“ prezradí niečo zo svojej minulosti, ktorú nepoznal.

„Povedzme, že sme sa fakt nenudili,“ povedal Edward záhadne, vyhýbajúc sa priamej odpovedi. Nenahováral si, že by to jeho rodina mohla nechať na pokoji. Vedel, že hlavne jeho Bells bude chcieť niečo vedieť, niečo o jeho minulosti. Často sa ho na to pýtala, ale nebol ochotný niečo jej rozprávať. Strápene si povzdychol. Asi prišiel deň, keď je čas, aby čo-to o sebe aj porozprával.

„Dobre. Za tých pár desiatok rokov som sa toho naučil veľmi veľa. Najmä o Jalemhalovi. Nessie som pomáhal ovládnuť jej moc a snažil som sa jej pomôcť zvládnuť výcvik bojových umení. Jej brat Teth sa staral o jej duchovnú prípravu, ale nemohol jej pomôcť s kúzlami, keďže sám nebol mocný ani z tretiny tak, ako Nessie. Preto som sa ju snažil doviesť do Elfského dómu ku Xamier, mocnej elfskej veštici. Kým sme tam prišli, užili sme si toho veľmi veľa. Často krát jeden z nás padol do zajatia. Po pár desiatkach únosov a väzení sme to už ani nepočítali. Naučili sme sa jeden druhému dôverovať, aj keď ma Nessie chcela hneď na začiatku zabiť. Po dvoch rokov strávených pri Xamier Nessie zložila prísahu o záchrane života,“ povedal Edward a zavládlo – ako mnohokrát pred tým – hrobové ticho, pri ktorom by ste počuli aj trávu rásť. Carlisle si v mysli skladal kúsky skladačky, ale aj tak mu toho veľa chýbalo. Edward nezachádzal do detailov, ale chápal to. Voči Nessie bol veľmi lojálny, ale to bol ku každému. K Nessie však prechovával čudný druh lojality. Ich puto nechápal asi nikto. Nebolo to puto ako medzi milencami, bolo to puto ako medzi dcérou a otcom a ako medzi súrodencami, ale toto bolo omnoho silnejšie.  

„Edward? Povieš mi už konečne, ako si prišiel k tej jazve na chrbte?“ spýtal sa napokon Carlisle. Ostatní členovia rodiny sa len nechápavo pozerali. Upír a má jazvu? Jediná Bells sa nečudovala, ona ju predsa videla...

„Keby si sa niekedy spýtal, tak by som ti odpovedal, Carlisle. Tú jazvu mi nechtiac spravila Nessie, keď ma zachraňovala pred Xamier. Povedzme si narovinu, že odvtedy, čo jej upíry zabili dieťa, nie je ich veľkou fanúšičkou, a keďže nikdy nepočula o upíroch – vegetariánoch, rozhodla sa urobiť si zo mňa vatru,“ povedal Edward bezstarostným hlasom. Až na tú jazvu to bola veľmi veselá príhoda.

„Čím ti urobila tú jazvu?“ spýtal sa Carlisle. Edwardovi okamžite zamrzol úsmev na perách. Kedysi sľúbil Nessie, že toto jediné nikdy v živote nikomu neprezradí. A mal v pláne to dodržiavať až do konca svojej existencie.

„Prepáč, ale toto ti nemôžem prezradiť. Môžem ti len povedať, že Nessie má podobnú na ramene,“ povedal Edward nahnevane. Nikdy sa mu nepáčilo, že kvôli nemu Nessie musela trpieť. Naozaj pre neho bola ako dcéra, a v jeho povahe bolo, že svojich najbližších ochraňoval. Preto Bells takmer nedovolili trénovať boj. Ale Bells sa vie postarať, aby zmenil svoje rozhodnutia. Veď na čo by mala svoje ženské zbrane?

Carlisle sa medzitým postavil a prešiel k Jacobovi, ktorý sledoval dianie v miestnosti a v jeho náručí spala Nessie. Vyzerala tak bezbranne. Opatrne ju nadvihol, keď Carlisle odhrnul rukáv, aby si mohol pozrieť jej rameno. Už videl okraje jazvy, keď sa oval tichý, zvonivý hlások: „Kde som?“

 »» zhrnutie ««

Ešte venovanie k tejto kapitole: MillieCull, Nerissa, Letti, blotik, mo a JEAKS. Vďaka za vaše milé komentáre, veľmi ma potešili a povzbudili. Keby vás nebolo, nikdy by pokračovanie nebolo. Posielam pusu :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Detestabilis - 5. kapitola :