Aj napriek mojim pesimistickým odhadom sa mi nakoniec podarilo pokračovanie napísať. Písala som ho síce na trikrát, ale hlavný je výsledok. Veľká vďaka za vaše milé komentáre, ktoré ma veľmi potešili. Dúfam, že sa vám táto kapitola bude páčiť. Príjemné čítanie praje vaša tetuška nessienka :)
02.06.2010 (15:45) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1645×
4. kapitola – Constantia
Pozeral sa, akoby videl slnko. Slnko svojho života. Možno to tak bolo. Jedna časť jeho mysle sa zaoberala takouto myšlienkou. Jeho matka zomrela, keď bol ešte malý, takže sa do tajov svojho druhu musel dostať sám. Jedným z nich bolo pripútanie sa. Aj preto jeho matka ostala s tým surovcom, ktorý ho splodil. Pretože nemala na výber. Musela, ak nechcela zomrieť. Jeho matka totiž pochádzala ešte z línie pôvodných meničov, kde sa nenaplnené pripútanie rovnalo smrti.
„Si Jacob, syn čarodejníka Jalemhala?“ spýtala sa jedovato Nessie a tým prerušila to čarovné ticho. Pre Jacoba bolo čarovné rozhodne, len či si to čaro uvedomovala aj Nessie?
„Kto sa pýta?“ odpovedal protiotázkou Jacob. Provokoval ju, nemohol si pomôcť. Nebýval ľahkovážny, ale teraz po tom zatúžil. Zatúžil po stratenom detstve, aj po láske, ktorá mu celý život chýbala.
„Som Rheilenessiara, a teraz odpovedz! Si jeho syn, alebo nie?!“ prskala Nessie ďalej. Konečne sa dočká pomsty. Bolo jej jedno, že tento mladík – a veľmi pekný mladík -, ak je jeho syn, bude musieť zomrieť. Niekde hlboko v sebe, kde boli ešte jej staré zvyky a prísahy, sa pýtala sama seba, prečo to chce urobiť. Naozaj by bolo také zlé nechať odísť tohto mladíka?
Nič o ňom nevedela, ale niečo ju k nemu ťahalo. Nevedela, čo to môže byť, ale bála sa toho. Bála sa o svoju pomstu, tá bola teraz zmyslom jej života. Života, ktorý čoskoro skončí.
„Som jeho syn,“ povedal napokon Jacob tvrdým hlasom. V jej očiach videl niečo zvláštne, čo nevedel identifikovať. Niečo, čo ho fascinovalo, a zároveň desilo. Bolo to niečo veľmi tajomné a temné. Niekde v kútiku mysle si spomínal na tú kliatbu. Žeby ona mala na svedomí to, čo sa stalo s dievčinou, z ktorej ostalo to, čo pre ním stojí?
„Je ti jasné, prečo som prišla?“ spýtala sa ho Nessie vyzývavo s neskrývanou zlobou a nenávisťou. Jacob poznal svojho otca a vedel, čoho všetkého je schopný, a takisto vedel, čo robil v minulosti.
„Prišla si pomstiť niečo, za čo ani nemôžem,“ povedal čo najpokojnejšie, aj keď ho vnútri zožieral nepokoj. Veľmi dobre vedel, že tento deň raz príde a dlho sa naň pripravoval. No nebol pripravený na svoje dedičstvo po matke. To ho zaskočilo natoľko, že zabudol na ostražitosť.
„Máš pravdu, Jacob. Možno nie si synom svojho otca, ale pomsta je na mojej strane,“ povedala jedovatým hlasom, v ktorom nezaznievali žiadne iné emócie. Ani strach, či zloba. Ľútosť tam ani nehľadal. Ale v jej pohľade opäť nachádzal ten čudný nepokoj, ktorý sa ani neodvážil nejako dešifrovať.
„Možno by si mala svoju pomstu ešte prehodnotiť,“ povedal a snažil sa hrať o čas. Nechcel s ňou bojovať, teraz už nie. Chcel jej pomôcť prelomiť tú kliatbu. Poznal svojho otca a poznal aj jeho kliatby. Túto poznal asi najlepšie, hlavne preto, lebo ho zabila. To bol najšťastnejší deň v jeho živote, keď jeho otec zomrel. A presne tak ako si zaslúžil, v bolestiach, ktoré spôsoboval svojim obetiam.
„Pomsta je jediné, čo mi ostalo. Ale dosť bolo rečí!“ vykríkla na neho a v jej hlase sa ozýval len mrazivý chlad blížiacej sa smrti. Jacob ani na chvíľku nezapochyboval, že tak, ako táto čarodejnica kedysi rany liečila, ich teraz dokáže rozdávať.
„Nerob to,“ povedal a pohľadom ju prosil o pochopenie. Ako jej má vysvetliť, že ani keby chcel, tak nedokáže bojovať proti žene, ktorú už svojim spôsobom miluje...
„Mortalitas,“ zašepkala Nessie namiesto odpovede. Jacoba neprekvapilo, že chcela použiť práve toto kúzlo. Bolo to najtemnejšie kúzlo, ktoré spôsobovalo okamžitú smrť.
V Nessiiných rukách sa zhromažďovalo elektrizujúce svetlo, ktoré pripomínalo blesk. Bola to obrovská energia, ktorú dokázal udržať len veľmi mocný mág. Nessie bola jedna z najmocnejších.
Energia v jej rukách rástla, ale úmerne tomu Nessie ubúdali sily. Nechápala to, ale nakoniec pochopila. Zabudla na účinky kliatby. Energia sa vytrácala a Nessie strácala kontrolu nad svojim telom. Nakoniec energia zmizla úplne a Nessie sa zosunula k zemi. Jacob ju zachytil a začal šťavnato nadávať vo všetkých jazykoch, ktoré poznal.
„Ženská jedna bláznivá! Načo používa najsilnejšie čary, keď vie, čo sa s ňou deje?!“ zamumlal si popod nos a s Nessie v náručí zamieril pred dom. Bolo jediné miesto, kam ju mohol zobrať. Na miesto, kde by o ňu bolo perfektne postarané, a kde by bola v bezpečí.
„Forks,“ zašepkal a využil svoju malú čarovnú moc, ktorá mu ostala. Otec mu pred smrťou čarovnú moc spútal, ale tým, že zomrel o ňu prišiel definitívne. Za tie stáročia sa naučil pár trikov, aj to len za pomoci tej mizivej sily, ktorá zostala skrytá pred silou jeho otca.
Takmer okamžite po vyslovení zaklínadla sa ocitol vo forkských lesoch, pred veľkým, bielym domom. Nessie si napravil v náručí a jemne ju pohladil po tvári. Prišiel k dverám a zazvonil. Cítil, že sú všetci doma.
Otvoril mu svetlovlasý upír, ktorého dobre poznal, a ktorý - k Jacobovej smole – dobre poznal aj Nessie. Otvoril mu Carlisle Cullen.
„Jacob? Čo... Ako? Nessie?“ koktal nezrozumiteľne a pohľadom skákal z Nessie na Jacoba. A stále dookola. Edward mu stačil len povedať, že Nessie sa vrátila, ale že išla niekoho zabiť. Teraz však vyzerala, že niekto chcel zabiť ju.
Carlisle zdvihol hlavu a nenávistne sa zadíval na Jacoba. Mal ho rád, ale dievča v jeho náručí miloval viac, miloval ju ako svoju vnučku, alebo ako dcéru. Jacob bol pre neho dobrý priateľ, ale teraz ohrozil jednu z jeho najbližších.
„Čo si jej urobil, Jacob?“ vybafol na neho a snažil sa ovládať. Takýto sa nepoznal. Poslednýkrát takto zúril ešte ako novorodený. Jacob si len odfrkol. To zase bude...
„Tak ona sa ma pokúsi zabiť a ty sa MŇA pýtaš, čo som jej urobil?“ spýtal sa posmešne s poriadnou dávkou irónie, a slovo mňa, zdôraznil najviac ako sa dalo.
Z poschodia dolu zbehol aj zvyšok rodiny a pohľadmi preskakovali z jedného na druhého a potom na Nessie. Najviac ich prekvapil neobvyklý hnev v Carlislovej tvári. Takéhoto ho nikdy nepoznali. Len Edwarda to neprekvapilo, poznal ho dlhé stáročia a videl ho v mnohých nezávideniahodných situáciách.
„Jacob? Ty si na ňu zaútočil?“ spýtal sa opatrne Edward. Vedel, čo Nessie zamýšľa, tak by ho to ani neprekvapilo. Síce ho to poriadne štvalo, ale nedalo sa s tým nič robiť. Videl, ako sa jej rytmicky zdíha hrudník, keď dýcha. Vyzerala, akoby len spala.
„Ani som sa jej nedotkol, ani som sa na ňu krivo nepozrel. Nepoužil som čary, ani som sa nepremenil. Do tohto stavu sa dostala sama, ja som ju sem len priviedol,“ povedal Jacob pevným hlasom a odhodlane Edwardovi pozeral do očí. Nemal pred ním čo skrývať, teda okrem pripútania sa, ale aj to čoskoro zistia.
Edward na neho nechápavo pozeral. Carlisle sa medzitým dal dohromady a opäť to bol ten príjemný a milý upír, ako ho všetci poznali. Ostatní členovia rodiny len mlčky sledovali napätú situáciu.
„Ako sa dostala do tohto stavu?“ spýtal sa Edward po dlhej odmlke, keď si to urovnával v hlave. Nessie poznal ako veľmi mocnú, ale bezstarostnú a trochu drzú mladú žabu, ktorá absolútne nepotrebovala spoločenskú etiketu, ktorú do nej dňom aj nocou tĺkla jej takzvaná pestúnka.
„Použila kúzlo, ktoré nezvládla,“ povedal akoby nič a čakal na reakciu prítomných upírov. Hlavne na reakciu Carlisla a Edwarda. Ako už stihol pochopiť, títo dvaja ju poznali veľmi dobre.
„Nessie je veľmi mocná, zvládne všetky kúzla,“ povedal nekompromisne Edward. Bol si svojim vyhlásením taký istý, ako si je istý, že slnko vychádza na východe.
„V tomto stave nie,“ povedal a sledoval ako sa im to šrotuje v hlave, ako sa im otáčajú kolieska. Aj tak pochyboval, že to pochopia. Je očividné, že sa im nepochválila o kliatbe. Teda o jej účinkoch.
„Ako to myslíš? Vieš niečo, čo my nie?“ spýtal sa napokon Carlisle nedočkavo, keď sa Edward nemal k odpovedi. Jacob sa zhlboka nadýchol a chvíľu premýšľal, čo by im mal povedať, a čo nie. Nakoniec sa rozhodol, že pravdou predíde zbytočným nedorozumeniam.
„Tak to by som povedal, že viem niečo, čo vy nie. Môj otec bol bezcitný vrah, ale nebol to idiot. Zaklial Nessie, ale vedel, že skôr, alebo neskôr, sa z toho dostane a tak sa poistil. Kliatba má aj niečo ako dodatok. V praxi to znamená asi toľkoto: Ak sa dostane z kameňa, budú jej ubúdať sily. Kliatba pohltí jej srdce aj dušu a bez nich nemôže taká dobrá čarodejnica fungovať. Sily jej budú ubúdať, ale môže sa zachrániť. Má na to týždeň. Za tento čas musí nájsť muža, ktorý ju bude nezištne milovať a bude ochotný urobiť pre ňu čokoľvek, dokonca riskovať aj vlastný život. Ak sa tak nestane, za týždeň zomrie. V strašných bolestiach.“
Ešte venovania k tejto kapitolke: blotik, MillieCull, Michangela, Nerissa, JEAKS a mo. Ešte raz vďaka za vaše komentáre. Posielam veľmi veľké objatie. Čo by som bez vás robila... :)
Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Detestabilis - 4. kapitola :
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!