Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Detestabilis - 3. kapitola

26.05.2010 (15:15) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1687×

3. kapitola – Necopinus

„Aj moje dieťa bolo nevinné a muselo zomrieť,“ vyhŕkla chvejúcim sa hlasom, v ktorom sa ozývala neznesiteľná bolesť. Ako môže taká malá bytosť vydržať tak veľa bolesti?

„T-t-t-tvoje die-dieťa?“ koktal Edward nechápavo. Keby mala Nessie dieťa, vedel by to. Bol s ňou takmer denne a poznal ju dvesto rokov, hádam by si všimol dieťa.  

„Hej, moje dieťa. Čo je na tom také nepochopiteľné?“ spýtala sa ironicky Nessie, aby zakryla bolesť. Aj po osemsto rokoch strata dieťatka bolí. A ona si vždy dieťa želala.

„Napríklad to, že som si žiadne dieťa nikdy nevšimol,“ povedal opatrne Edward. Nechcel ju rozrušiť a už vôbec nechcel na seba strhnúť jej hnev. Kedysi bol jej hnev roztomilý, ale to bolo predtým, než sa z nej stala táto chladná bytosť bažiaca po pomste.

„Nemohol si si ho všimnúť. Moje dieťatko vtedy ešte nebolo na svete,“ povedala Nessie a v hlase jej jasne rezonovala bolesť. Mladý upír z medovo-plavými vlasmi zaúpel, pretože cítil jej nesmiernu bolesť, ktorá sa nedala vydržať. Chcel odísť, ale bol zvedavý – tak ako ostatní – ako to dopadne.

„Čo sa stalo v tú noc?“ spýtal sa Edward vecne, ale nečakal na odpoveď. Vedel, že Nessie mu to povie, až keď bude pripravená, a hlavne, keď bude chcieť, aby to vedel. O to viac ho prekvapilo, keď sa zhlboka nadýchla a potom spustila tichým hlasom:

„Bola to pekelná noc. V meste zomieralo veľa zranených vojakov. Uzdravovala som ich, ale mala som málo sily. Uzdravovanie ma vždy vyčerpávalo a s dieťaťom pod srdcom som sa vyčerpala ešte ľahšie. Bolo už dávno po polnoci, keď sa v mojom domčeku zjavil Pardes – otec môjho dieťaťa. Vždy som ho rada videla, milovala som ho. Lenže za ním vošli aj môj brat Teth, za ním Elvinia a nakoniec vstúpil aj Jalemhale. Ihneď som vedela, čo sa stalo. Ako prvého som zabila Pardesa. Milovala som ho a on ma zradil. Potom som sa vrhla na Elviniu. Nezabila som ju, ale zranila. Bola som slabá a dobre to vedeli, ináč by ma nikdy neprekliali, to by nedokázali. Potom Jalemhale začal kliatbu. Doteraz neviem aká kliatba to bola, len viem, že bola veľmi temná. Cítila som ju v každej bunke a nakoniec som sa zmenila na kameň. Ale aj ako kameň som vnímala čo sa deje okolo. Počula som ich hádku, nakoniec Jalemhale zabil aj Elviniu aj Tetha. Mysleli si, že keď ma zradia, zoberie ich medzi temných mágov. Lenže Jalemhale – nech bol akokoľvek krutý – nebol hlúpy. Vedel, že keď dokázali zradiť mňa, mohli by hocikedy zradiť aj jeho. Tak ich zabil. Za nejaký čas som zistila, že som prišla o dieťa. Stále som vnímala, ale len do vtedy, kým kliatba nedostala aj Jalemhala. Vtedy som zaspala. Zobudila som sa až vtedy, keď ma náhodou vyslobodil ten muž,“ povedala Nessie a potom sa rozhostilo napäté ticho. Edward sa snažil upokojiť. Keby neboli tí všetci už mŕtvy, sám by sa o to postaral. Ako mohli Nessie takto zradiť? Ona sama im viackrát zachránila život, ale oni neváhali a obetovali ten jej.

„Dozvedela si sa, prečo ťa zradili?“ spýtal sa Edward napätým hlasom po dlhom tichu.

„Nedozvedela, ale nebolo ťažké si to domyslieť. Jalemhale vedel veľmi dobre sľubovať. Teth bol vždy márnivý a preto mu matka nikdy neverila. Vždy ma varovala, aby som si na neho dávala pozor, a mala pravdu. Ako vždy. A Elvinia? Stačilo jej len naznačiť, že by mohla získať – nejakým zázrakom – moju moc a bola celá blažená. Boli to malichernosti, ale vďaka nim som skončila, ako som skončila. A Pardes? Netuším prečo to urobil, asi bol s Jalemhalom dohodnutý predtým. Mal ma zviesť a potom ma nahnať priamo Jalemhalovi do rúk.“ Nessie sa snažila hovoriť vecne, ale v hlase sa jej ozýval chlad a nenávisť, pod ktorou sa Edward prikrčil. Teraz už chápal, prečo je taká zatrpknutá, prečo sa túži pomstiť. To však stále nič nemenilo na fakte, že chcela zabiť nevinného.

„Je mi ľúto, že som tam nebol, aby som ti pomohol, Nessie,“ povedal po dlhom tichu Edward. Vyčítal si, že jej nepomohol, keď to potrebovala.

„Ja som zase rada, že si tam nebol. Zabili by aj teba. Akokoľvek som teraz nahnevaná, nikdy som ti nič zlé nepriala. Za všetku bolesť si zaslúžiš šťastie,“ povedala potichu, ale nepozerala mu do očí. Edward však cítil, že to myslí úprimne.

Jeho žena sa mu skúmavo zahľadela do očí. O jeho dávnej minulosti vedela len málo, nikdy o nej nehovoril. Teraz cítila príležitosť, že sa môže dozvedieť viac.

„A ty si ho nezaslúžiš? Aj ty si zaslúžiš rodinu, a to viac ako ktokoľvek iný,“ povedal presvedčene Edward. Títo dvaja sa poznali veľmi dobre a chránili si svoje tajomstvá navzájom. Bolo to niečo ako ich tichá dohoda.

„Ty si našiel rodinu, a to je tvoj osud. Mojím osudom je pomstiť sa a potom len v pokoji odísť,“ povedala Nessie a až neskoro si uvedomila, že prezradila svoj plán. Chcela sa pomstiť, ale keď zabije Jacoba, už sa nebude komu pomstiť. Potom môže odísť. Dúfa, že nájde pokoj, ktorý jej tak chýba. Dúfa, že sa tak roztopí jej kamenné srdce.

„Nessie...“ Nessie ho však prerušila. Nechela počúvať jeho prednášky o tom, že to nesmie urobiť. Je to jej rozhodnutie.

„Nie, nesnaž sa ma presvedčiť. Radšej mi povedz, kto je tvoja rodina,“ povedala a pokynula hlavou k skupinke upírov, ktorí s veľkým záujmom sledovali dianie okolo seba.

„Prepáč, zabudol som. Toto je moja žena Bella a moji súrodenci Emmett s Rosalie a Alice s Jasperom. Rodina, toto je moja priateľka, čarodejnica Nessie,“ povedal a ukazoval pritom na dotyčného člena rodiny. Nessie každému kývla, ale ináč nijako nereagovala. Snažila sa len predĺžiť svoj odchod. Už sa to však nedalo.

„Som rada, už len kvôli tebe, meus amicus. Ale teraz musím ísť. Ubi – nam ei?“ zašepkala zaklínadlo a hneď vedela, kde sa jej nepriateľ nachádza. Bol neďaleko od mesta, v ktorom žila rodina upírov. Bol v nejakom dome a bol tam sám. Žil sám. To sa Nessie páčilo, aspoň zabije len jeho a nikoho iného.

„Nessie, počkaj,“ snažil sa ju Edward zadržať, ale dobre vedel, že je to márne. Ešte raz sa na neho ľútostivo zadívala a pousmiala sa.

„Ubi – nam huc iluc!“ zašepkala a v tom sa ocitla úplne inde.

Stála uprostred malej obývačky. Bol tu malý rozkladací gauč a sklenený stôl. Ešte telka a to bolo asi všetko. Na pohovke sedel veľmi pekný, asi dvadsať ročný muž. Bol vysoký a mal tmavú pokožku a čierne vlasy aj oči. Mal svalnaté telo. Svoj zvedavý pohľad zabodával do návštevníčky, ktorá sa mu tak nečakane zjavila v obývačke. Podľa otcovho rozprávania spoznal čarodejnicu, ktorú kedysi preklial. Poznal ju, vedel aká je, ale predsa ho prekvapila. Pozeral na ňu s úžasom a s neskrývaným záujmom. Pozeral sa, akoby videl slnko. Slnko svojho života. 

Ešte venovania. Kapitola bola pre týchto ľudí: JEAKS, MillieCull, Michangela, mo, iki, nesii, blotik a Nerissa. Ešte raz vďaka za podporu. Posielam veľké objatie a pusu :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Detestabilis - 3. kapitola :