Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Detestabilis - 13. kapitola

05.08.2010 (14:45) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1543×

13. kapitola – Necopinus  

„Dlho sme sa nevideli, synak...“ povedal a všetci sa na neho otočili. Bol to on, naozaj sám Jalemhale osobne. Stále vyzeral rovnako dobre. Keby to nebol zloduch, ženy by za ním šaleli, ale jeho povesť ich odrádzala. Vďakabohu, hlavne pre ne. Jalemhale bol presne taký, ako sa o ňom rozprávalo. Podlý, zlý, človek bez chrbtovej kosti, ktorý pokojne obetuje celú svoju rodinu len preto, aby sám získal moc.

„Ako sa opovažuješ nazývať mojim otcom po tom všetkom, čo si urobil?“ spýtal sa ho pobúrene Jake a sledoval svojho ’otca‘ nenávistným pohľadom. Túžil po jedinom – túžil ho zabiť. Nevedel, kde sa v ňom tá krvilačnosť a chuť po pomste zobrali, ale dlho hľadať odpoveď nemusel, stačilo sa pozrieť doprava, kde stála jeho láska a hneď vedel, prečo ho chcel zabiť. Chcel, aby zaplatil za všetky utrpenia, ktoré spôsobil Nessie.

„Aspoň, že vedma neklamala,“ zašomral si popod nos, ale všetci to počuli, čo bol aj jeho zámer. Chcel ich vyprovokovať a potom ich všetkých zabiť. Zabudol však na jednu vec, ktorú si uvedomovala jedine Nessie. Bol silnejší ako ona len z jediného dôvodu – zobral si Jakovu moc. Lenže Jake väčšinu z nej získal späť, takže Jalemhala oslabil natoľko, že nad ním mohla bez väčších ťažkostí zvíťaziť a to jej dodávalo optimizmus a odvahu.

„Vedma? O čom to hovoríš?“ spýtal sa nenávistne Edward. Carlisle chápal jeho postoj, sám bol na tom rovnako. Ale ostatní Cullenovci len nemo hľadeli na situáciu,  v ktorej sa ocitli. Videli pred sebou mladého a krásneho muža, ktorý sa ani trochu nepodobal Jakovi a to by mal byť jeho otec...

„Pred dávnymi storočiami som bol za vedmou, ktorá toto všetko predpovedala. Aj to, že sa môj syn pripúta k mojej úhlavnej nepriateľke. Viem, žeby som tomu nezabránil, tak som ju preklial. Všetci si mali myslieť, že som podcenil silu kliatby, že som nakoniec zomrel. Ale nezomrel som. Po celé tie veky som bol len kúsok od nej a ona o mne ani len nevedela. A v tichu som zbieral silu a pripravoval sa na deň, keď ten bezcenný človek prečíta nápis na kameni a tým ju oslobodí,“ povedal a Nessie sa prekvapene pozastavila nad tým, že takmer osemsto rokov prežívala ako kameň vedľa čarodejníka, ktorý mohol za zkázu jej samotnej a celej jej rodiny.

„Ale jedno ti zabudla predpovedať,“ povedal Jake a tým upútal jeho pozornosť. Hnev a nenávisť v jeho očiach prekvapili každého, dokonca aj jeho ’otca‘. Jake bol skutočne nahnevaný. Po celé stáročia sa dokonale ovládal a teraz sa cítil rozorvaný. Jediné po čom túžil bolo pomstiť sa, zabiť muža, ktorý sa čo i len na chvíľu nazýval jeho otcom. Cítil sa silnejší než kedykoľvek predtým. Tušil, že on jediný sa môže postaviť po Nessiinom boku a pomstiť sa tak svojmu ‘otcovi‘.

„Nemyslím, že by na niečo zabudla,“ povedal sebavedomo Jalemhale, ale vo vnútri cítil svoj narastajúci nepokoj. Nikdy by si nebol pomyslel, že práve jeho syn bude stáť po boku tej bosorky, aj keď sa k nej pripútal. Takže ho dostatočne nepoštval proti nej... Zlyhal. Prvý a posledný krát v živote.

„Ale áno zabudla. Zabudla ti povedať, že to budem ja, kto ťa pošle do horúcich pekiel,“ povedal a uvoľnil svoj hnev. Všetci sledovali ako explodovala obrovská energia a on sa premenil na vlka. Ale nebola to premena, ako ju videli v Temnom lese. Toto bola premena, ktorú spôsobil veľký hnev. Jake sa prestal ovládať a to ich desilo. Neovládal svoje telo, ovládol ho pud predátora, teraz ešte posilnený nenávisťou.  Len Nessie sa jediná nebála. Podišla k vlkovi, aj keď na ňu všetci volali, aby to nerobila. Prišla k nemu a pohladila ho po vlčej tvári a zadívala sa mu do očí, v ktorých mal mierne šialený výraz. Už tam viac nebola inteligencia, ktorú tam videla predtým. Toto boli oči dravca, ale aj tak sa nedokázala báť muža, ktorého nadovšetko milovala. Či už bol v takej, alebo onakej podobe, nedokázala sa ho báť. Dokázala sa báť len o neho.

„Počúvaj ma, Jake. Pozorne ma počúvaj. Viem, že si niekde tam a počuješ. Snaž sa nájsť v sebe človeka. Ak sa ti to nepodarí, oslabí ťa to natoľko, že nevyhráš. Aj keď sa ti vrátili schopnosti, tvoje inštinkty ich oslabujú,“ povedala pokojným hlasom. Na tvárach všetkých Cullenovcov bol prestrašený výraz. Vôbec nevyzerali ako upíry, ale ako prestrašené deti. Zatiaľčo sa všetci strachovali o Nessiinu bezpečnosť, v Jakovi to vrelo. Počul slová, ktoré mu šepkala nežným hlasom, ale nedokázal nájsť svoj pokoj. Nech sa snažil akokoľvek, nedokázal sa prinútiť byť pokojný. V mysli si prehrával okamihy, ktoré zažil s Nessie, ako ju prvýkrát videl, držal v náručí, ako sa o ňu bál, keď precenila svoju moc, ich prvý bozk, keď mu povedala, že ho ľúbi... To všetko teraz videl. A napriek tomu, že ho ovládali inštinkty, predstava Nessie ako nosí pod srdcom ich dieťa ho upokojila natoľko, že sa vrátil. Pozrel na Nessie a ona opäť videla jeho inteligenciu. Nevidela oči dravej šelmy, ale oči svojho Jacoba.

„A teraz ho zabijeme, spoločne,“ povedala a spoločne sa otočili na Jalemhala, ktorý snáď po prvýkrát za svoj život vyzeral zaskočený. Dúfal, že jeho syna ovládnu inštinkty predátora natoľko, že zabije tú malú bosorku a potom, keď si to uvedomí, keď si uvedomí, čo urobil, sám ho požiada o smrť. Ale nestalo sa tak. Opäť podcenil silu vlčieho pripútania sa. Sústredil sa na svoju moc, ale s prekvapením si uvedomil, že už nie je taká veľká, ako predtým. Zarazene pozeral na zlomyseľný úškrn, ktorý zdobil Nessiinu tvár.

„Čo si urobila s mojou mocou, bosorka?!“

„Ja? Spýtaj sa svojej kliatby, ktorú si poslal na vlastného syna, aby si bol silnejší. Keď si odvolal moju kliatbu, zrušil si aj tú jeho, lebo boli prepletené viac, ako si si myslel. To je prekvapenie, no nie? Máš iba svoju silu a oproti tebe stojí tvoj vlastný syn so svojou mocou a ty stým nič neurobíš. Irónia osudu, čo povieš? Aspoň na vlastnej koži pocítiš, čo je to zrada rodiny. Konečne ťa dostihla pomsta, ktorú si zaslúžiš za všetky zmarené – a hlavne nevinné – životy,“ povedala Nessie a pozrela na Jaka. Videla hrdosť v jeho očiach a to jej dodalo ešte väčšiu silu. Usmiala sa na neho a napokon zašepkala:

„Mors.“ Jake myslel na to isté. Bolo to najtemnejšie kúzlo, ale aj ich jediná možnosť, vďaka ktorej mohli vôbec vyhrať. Obrovská energia zasiahla Jalemhalovo ľadové srdce obalené kameňom a on cítil ako sa vytráca jeho sila a on sa stáva človekom. S posledných síl zašepkal:

„Ob-ligo.“ Kliatba, ktorá zaručovala, že ani jeho syn nebude pozerať na svet dosť dlho na to, aby sa z jeho smrti tešil. Bola to kliatba, ktorá zviazala jeho životnú silu s tou Jacobovou. Nessie to počula a snažila sa prestať, lenže Jake to nepočul a ďalej pokračoval. Ako sa Jalemhale vytrácal, pocítila, ako sa Jake rúti k zemi a mení sa na človeka. Srdce jej akoby stlačila neviditeľná ruka a ona zalapala po dychu. Jediné na čo sa zmohla, bol zúfalý výkrik:

„Niééé!“

»» zhrnutie ««

Venovania k tejto kapitole: Nerissa, Eliza2, JEAKS a rossieC. Vďaka za milé komentáre, veľmi ma potešili.

Dúfam, že ma nechcete zabiť, aj keď by som to očakávala. Jediné, čo vám prezradím je, že táto poviedka bude mať happy end. Vaša ness :)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Detestabilis - 13. kapitola :