Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Design of Love - Prolog + 1. kapitola

07.04.2010 (17:15) • OneOFtheCullens • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1175×

Prolog

Keby mi niekto pred 10timi rokmi povedal, že sa zo mňa stane architektka, tak by som ho považovala za blázna. Avšak stala som sa ňou, len vďaka mojej dávnej návšteve vo Forks pred 7mimi rokmi. Práve vtedy sa môj život zmenil od základov. Zistila som, že nadprirodzené bytosti neexistujú len v rozprávkach, ale pohybujú sa medzi nami ako normálny ľudia. Nanešťastie som mala práve ja tú česť s jedným chodiť a s iným byť najlepšia kamarátka.

Veci, ktoré som zažila neľutujem, no nerada na nich spomínam. Problém však nie je v tom, že by som sa za ne hanbila, ale bolesť a zúfalstvo, ktoré cítim, keď sa mi vybaví jeho tvár je takmer nezvládnuteľná. Tak veľmi som ho milovala a on sa so mnou iba zahrával. Pravdepodobne chcel skúsiť, aké je to byť s človekom v takom úzkom spojení, no potom ho to zjavne prestalo baviť a jednoducho odišiel. Jeho rozlúčenie, v ktorom mi oznámil, že ľutuje to všetko, čo sa medzi nami stalo sa mi vrylo do pamäti a už nikdy nebudem schopná zabudnúť. Už nikdy nebudem schopná opäť normálne žiť a milovať.

Bola som úplne zaslepená láskou a nevnímala okolitý svet. Aj napriek všetkému sa od tých čias veľa vecí zmenilo. Už nie som naivný, neohrabaný človek, ktorý nestojí ani za jednoduché rozlúčenie od svojej najlepšej kamarátky. Hoci nie dobrovoľne ale je to tak. Som upír. Je zvláštne ako veľmi som ním chcela byť, hlavne kvôli nemu, no teraz by som to nemohla povedať. Okrem toho, že mi zamrzol vek na 20tich rokoch upírsky život už pre mňa nemá žiadne iné výhody. Slzy, za ktoré som bola ako človek neskonale vďačná, ktorými som uvoľňovala smútok, ktorý ma dennodenne zožieral navždy pominuli a mne nezostalo nič iné ako ticho trpieť stratou toho, čo som tak hrozne milovala. Jediné, čo mi zostalo je večnosť, ktorú nemám s kým zdieľať. Môj zmysel života navždy odišiel a už sa nikdy nevráti.

Po premene som doštudovala architektúru s tým, že sa opäť odsťahujem a nájdem si prácu. Aj napriek tomu, že už sa nemám koho báť, keďže Victoria už dokonala svoje tým, že ma premenila do tohto života plného krvi a neukojeného hladu, sa stále bojím predstavy, že ho niekde stretnem ako si žije svoju kľudnú večnosť so svojou milovanou rodinou. On si teraz pravdepodobne myslí, že už mám rodinu, deti a ľudského manžela, predsa to je 7 rokov, čo ma naposledy videl. No ťažko sa mi pripúšťa tá druhá možnosť, že si na mňa nespomenul ani raz a je mu úplne jedno čo robím, či vôbec žijem podobne ako jeho sestre... mojej kamarátke, ktorá sa ma za tie roky ani raz nepokúsila kontaktovať. Vlastne, nikto z nich...

1. kapitola

Bella Swan:

Minneapolis, 20:49 :

Pohľadom sledujem môj byt, v ktorom žijem odkedy som skončila výšku. Bývam v nie veľmi luxusnej štvrti v Minneapolise v štáte Minnesota. V podstate mi to vôbec nevadí, pretože doma sa len prezliekam a pácham hygienu, ktorá je nevyhnutá aj pre upíra. Celý deň pracujem v mojej malej kancelárii a vymýšľam nové projekty domov. Ide mi to celkom dobre a dosvedčuje tomu aj fakt, že ani nie pred hodinou mi zavolal veľmi dôležitý pán z Toronto Design aby mi ponúkol prácu hlavnej architektky s vlastnou kanceláriou, ale s tým, že mi zajtra ráno letí lietadlo priamo do Toronta, kde sa máme osobne stretnúť a prediskutovať posledné detaily zmluvy pri obede v luxusnej reštaurácii v centre mesta. Takúto ponuku by som už možno druhý krát nedostala tak som ju nakoniec súhlasila.

Pozrela som sa na hodinky a keďže bolo takmer deväť hodín večer, začala som s balením tých najnutnejších vecí, pretože stále neviem s istotou povedať, či tu ostávam alebo nie. Moja batožina bola iba jeden malý kufor a taška s počítačom, ktorá slúžila tiež ako príručná batožina. Šaty, v ktorých zajtra pôjdem som si prichystala už teraz vzhľadom k tomu, že sa ešte chystám na menší lov do najbližšieho lesa. Pripravila som si sivú kostýmovú sukňu, bielu obyčajnú blúzku a červený gombíkový sveter. Hneď, keď som si bola istá, že mám všetko, vyrazila som na lov. Veľký výber zvery tu teda vážne nebol, takže som sa musela uspokojiť iba s horkastou krvou bylinožravcov.

Toronto- príletová hala, 10:57 miestneho času:

Cesta do Toronta nebola dlhá. Trvala iba dve a pol hodiny, keďže Minneapolis nie je až tak ďaleko. V lietadle som sedela v 1. triede a tým, že som letela v takú skorú rannú hodinu tam so mnou skoro nikto nesedel. Po pristáti v Lester B. Pearson letisku s batožinou v ruke som sa vydala do príletovej hale, kde ma čakalo mladé dievča asi v rovnakom veku  s veľkým transparentom, na ktorom bolo napísané moje meno. Ako som sa neskôr dozvedela jej meno bolo Michelle a bude mojou osobnou asistentkou, ktorú som dostala grátis k vlastnej kancelárii.

Limuzínou sme sa previezli až so centra, kde sme spoločne vystúpili a vydali sa k dobre vyzerajúcej reštaurácii s dvoma veľkými levmi pred vchodom. Riaditeľ má zjavne rád extravaganciu. Tomu nasvedčovala aj červená výzdoba salónu pri vstupe do samotnej reštauračnej časti pravdepodobne hotela, pretože peroxidová blondína za pultíkom –pravdepodobne recepčná tam flirtovala s nejakým chlapom v obleku s kľúčmi v ruke a vôbec nedávala pozor, čo sa okolo nej deje. Znechutene som od nich odvrátila pohľad a Michelle vedľa mňa sa zachichotala.

„Takže, Bell, vybavila som, že si batožinu môžeš nechať na recepcii,“ povedala a súcitne sa na mňa pozrela, „no a budeš musieť trochu počkať, pretože Mr. Thomson práve volal, že stojí v zápche na druhom konci mesta.“

„Otázka: ty tu pravdepodobne nezostaneš, však?“ opýtala som sa a ona záporne zakrútila hlavou.

„Ja sa musím vrátiť späť do officu. Musím ti ešte pripraviť kanceláriu a vybaviť nejaké veci, o ktorých zatiaľ nemusíš vedieť,“ to posledné povedala takým tajomným hlasom.

„Aha, takže ty takto. Je to prvý deň a ty mi už zatajuješ veci! No dobre tak teda ja idem čakať. A ktorý je to stôl?“

„Poď,“ ťahala ma k stolu pri oknách s výhľadom na rušné ulice Toronta. Na stole pola položená kartička s rezerváciou na meno J. Thomson. Pohodlne som sa usadila za stôl a položia tašku s počítačom na stoličku vedľa. O pár minút ku mne prišla čašníčka, či si nechcem objednať niečo k pitiu. Zo slušnosti som si objednala iba minerálku a ďalej čakala, kým príde môj budúci šéf. Po 15 minútach čakania ma to prestalo baviť a začala si prezerať ľudí pred reštauráciou, keď mi zrazu začal zvoniť telefón. Číslo som nepoznala, ale bola som zvyknutá príjmať hovory z iných čísel, kvôli zákazníkom.

„Bell, ahoj to som ja Michelle. Pred chvíľkou volal pán Thomson, že maximálne do 10tich minút by tam mal byť, a že si kľudne môžeš niečo objednať,“ z telefónu sa ozýval príjemný hlas mojej asistentky.

„Ďakujem Michelle. Idem si tvoje číslo uložiť do mobilu a keby nastala nejaká zmena tak zavolaj dobre?“ hneď ako som dopovedala spozorovala som bronzovú hrivu otočenú chrbtom ku mne a rozprávajúcu sa s čašníčkou. Už som ďalej nevnímala rozhovor s Michelle a v podstate som v tejto chvíli nič nevnímala okrem toho muža. Rýchlo som zavrhla myšlienku, že by to bol Edward, no keď sa postava otočila stuhla som. Práve tohto som sa celé tie roky obávala, že ho niekde stretnem a ja nebudem môcť nič urobiť, pretože mám stále problém mu odolávať .

Iba tam stál a pohľadom ma neustále röntgenoval. Mohlo to byť pás sekúnd, no mne to pripadalo ako hodiny, čo tam iba nezhybne stál a s bolesťou ma sledoval. Môj zrak sa už dávno odvrátil, no jeho pohľad akoby sa do môjho tela zavrtával. Každou sekundou čoraz hlbšie a hlbšie.

Tak čo vy na to? Máme sa pustiť do písaní ďalších kapitol?

2. kapitola

Shrnutie kLaUdUsH

Shrnutie OneOFtheCullens

Autor: OneOFtheCullens (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Design of Love - Prolog + 1. kapitola: