Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Design of Love - 3. kapitola

10.05.2010 (12:30) • OneOFtheCullens • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1773×

Vystúpila som z výťahu spoločne s Michelle, ktorá mi následne podala kľúče od môjho apartmánu. Otvorila som dvere a onemela úžasom. Som si istá, že keby upír vedel omdlieť, bola by som prvá v poradí. Byt bol krásny, moderne vybavený v kombinácii čiernej, červenej a bielej farby. Bol úžasný! Avšak jediný fakt, ktorý mi znepríjemňoval túto chvíľu, bol, že Mr. Dokonalý alebo Edward býva hneď nado mnou a bude mi znepríjemňovať každú chvíľu v tomto krásnom byte...

3. kapitola – Sme proste najlepší priatelia!

The All Amrican Rejects - Gives You Hell

Toronto, okolo 02:47 am. miestneho času:

„Bell! Chcem sa iba porozprávať. Už ma nebaví stáť za dvermi a prosiť ako nejaký magor!“ Edward zúfalo vydýchol asi po stý raz, ale neoblomnosť novej Isabelly Swanovej je nekonečná a nebezpečne silná  a žiaden lámač ženských sŕdc takisto zvaný Edward Cullen, alebo Pán Dokonalý nemá ani najmenšiu šancu moju neoblomnosť prelomiť!

„Tebe ešte stále nedošlo, že s tebou okrem práce nechcem mať nič spoločné?“ zavrčala som späť ako odpoveď. Počula som, ako zúfalo vydýchol a konečne odkráčal od dverí môjho bytu. Aspoň som oddialila istotne zdĺhavý a k ničomu nevediaci rozhovor s otravným upírím krásavcom bývajúcim priamo nad mojou hlavou. Neskutočne sa "teším" na nekonečne dlhé noci strávené v tomto byte, cez ktoré sa budem modliť, aby ma Pán Dokonalý neotravoval a aby si radšej išiel hľadať nejakú sexi blondínku, s ktorou by zabudol na ten omyl, čo spáchal pred takmer siedmimi rokmi práve so mnou. Vlastne on si už nemusí hľadať nikoho! Veď by mu určite stačila aj tá jeho krásna asistentka! Na hľadanie svojej spriaznenej duše je až príliš lenivý a jeho sebaľútosť by skôr ženy odháňala ako priťahovala.

Celý večer som strávila vybaľovaním oblečenia do skríň, ležaním na posteli a čumením do blba. Veď čo iné by mohol upír po večeroch robiť! No, samozrejme by som o jednej príjemnej veci vedela, ale keďže Pán Dokonalý býva v byte nado mnou a jeho bystrý upírý sluch počuje všetko, bolo by to dosť nepríjemné. Ale... keď sa nad tým zamyslím, prečo nie? Prečo by som ho nemohla trochu potrápiť, tak ako ma on trápil pred 7mimi rokmi? Hm, Bella ty si ale hlavička! Som si istá, že by sa moja inteligencia mohla rovnať aj pánovi Einsteinovi, vďaka ktorému som mávala v škole vždy štvorky.

Pri mojich intelektuálnych úvahách ma však vyrušili kroky, ktoré sa postupne blížili k môjmu bytu.

„Prosím, otvor! Jedna mále konverzácia, nič viac nič menej. Veď ťa to nezabije!“ šeptom prosil Edward za mojimi vchodovými dverami.

„Mňa to nezabije, ale teba áno! Vkročíš do môjho bytu a odtrhnem ti ruky aj nohy a trikrát hádaj, čo si nechám ako posledný terč tvojho utrpenia! Ver, že sa ti to páčiť nebude a môžem ti zaručiť, že ani príjemné to veľmi nebude!“ výhražne som vrčala a na malú chvíľu som mala pocit, že môj výstup zabral, pretože sa PD (pán dokonalý) zarazil a prestal dýchať. Až kým...

„Ale, prosím ťa, ty by si mi neublížila! To sú všetko iba hrdinské slová, ktorými sa ma snažíš zastrašiť! Totiž na to, aby si mi odtrhla môjho najlepšieho kamaráta ma až príliš miluješ!“ namyslene povedal.

Myslela som, že asi vybuchnem zlosťou a odtrhnem mu všetky končatiny, hlavu a všetko ostatné, čo mu vyrastá z rôznych častí tela a potom ich hodím do drviča odpadkov v umývadle v mojej novej kuchyni, ale potom som si to rozmyslela. Dosť pravdepodobne by ho tento môj skvelý plán nezastavil a keďže je rýchlejší musela by som mať až príliš veľké šťastie, čo bohužiaľ už dlhší čas nemám, pretože zjavne nie som Pán Božkov obľúbenec.

„Vypadni, lebo ťa z tej čírej lásky zabijem! Ale teraz to myslím smrteľne vážne! Tebe to vôbec nevadí, že sa tu sám ponižuješ? Prosíš ako nejaký bezdomovec a k tomu všetkému zo seba robíš debila! Vlastne ty si debil a ten najväčší úbožiak akého som kedy videla! A teraz fakt vypadni! Musím sa ešte pripraviť na môj prvý deň v novej práci!“ naštvane som zakričala a dúfala, že ma už konečne nechá na pokoji a... podarilo sa! Môžem oslavovať!

Vytiahla som si z kufru žehličku a tak som teda jeho odchod oslávila tým, že som si konečne vyžehlila šaty, ktoré si zajtra... teda už dnes oblečiem, keďže je už pol štvrtej. Všetky veci, ktoré som potrebovala na môj prvý pracovný deň som si pripravila a ostalo mi ešte päť hodín kým príde limuzína aj s Michelle. Po krátkom uvažovaní som sa rozhodla ísť na lov, aby som si doplnila optimizmus a dobrú náladu, ktorá mi tak nejako vypršala počas našej menšej hádky s Edwardom.

X X X X X

Pred Hotelom, Toronto, niečo po 8:50:

„Ahoj Bell, ako sa ti páči nový byt?“ privítala ma Michelle a podala mi horúcu kávu.

„Je skvelý! Sama by som ho lepšie nenavrhla!“ usmiala som sa a už som v hlave vymýšľala plán ako sa vyhnúť ceste s Edwardom v spoločnej limuzíne. Našťastie aspoň moja myseľ má nado mnou zľutovania a zásobuje ma skvelými nápadmi v rekordných časoch.

„Michelle, poďme už, lebo to nestihneme! Nerada by som meškala hneď v prvý deň,“ predstierala som nervozitu a dúfala, že to zaberie.

„Bell, prepáč, ale musíme ešte počkať na tvojho kolegu. Becky ho už išla popohnať. Neboj za chvíľu tu budú,“ povzbudivo sa na mňa Michelle usmiala. Super! Tak toto mi nevyšlo. Hm... Becky je pravdepodobne tá jeho asistentka a ktovie, čo v Edovom byte teraz robia.

Rozhodla som sa teda trpezlivo čakať na nášho krásavca, ktorý sa zatiaľ nikde neukazoval, zato Becky už prikráčala svojou "zvodnou" chôdzou, ktorou dokonca "ohromovala" aj nášho šoféra, u ktorého som započula obdivné hvizdnutie. Samozrejme som si to všetko iba vymyslela, aby som tomuto dievčatku trochu polepšila.

„Dámy, prepáčte! V mojom byte nastali menšie komplikácie,“ pribehol Edward a predstieral, že je zadýchaný z toho, ako hrozne sa ponáhľal. Pohŕdavo som si odfrkla naschvál tak, aby to počul.

„Aké komplikácie, Ed?“ zaujate sa spýtala Becky a pritom zvodne žmurkla. Ach, bože! Prečo ma trestáš stretávaním samých blbých ľudí?

„No, mal som menší problém s nájdením môjho spodného prádla, ktoré sa mi záhadne vyparilo,“ čudne sa na mňa pozrel, ako by to bola moja vina, že si nevie nájsť čisté trenky!

„Prosím ťa, nerob zo seba debila a už si nastúp do tej limuzíny!“ znudene som povedala a sama nasadla do pristaveného auta.

„Vy  dvaja sa poznáte?“ tak trochu prekvapene sa Becky spýtala a okrajovo som v jej hlase spoznala aj závisť. Hm, Bella, teraz vymýšľaj odpoveď! Ak chceš, aby každý vedel, že tu prítomný je tvoj bývalý odpoveď je jasná, ale čo ak bude lepšie udržať moju... našu vzájomnú nenávisť a spoločne aj s tým náš románik v tajnosti. Hm, toť otázka!

„Pred siedmimi rokmi sme sa s Bellou zoznámili a stali sa z nás skutočne veľký priatelia a ešte stále sme, však Bells,“ povedal ten idiot s obrovským úsmevom a čakal, čo mu na túto blbosť poviem. A serem ho! Odteraz ho ignorujem a je mi jedno, či mu to bude vadiť, alebo nie! Ale aj napriek môjmu novému plánu som nemohla dovoliť, aby túto nepriamu hádku vyhral...

„Samozrejme! O našom vzájomnom priateľstve som sa nikdy neopovážila pochybovať,“ krásne som sa naňho usmiala. Avšak, túto reakciu zjavne nečakal a zamrzol mu úsmev na tvári.

„Jedna - nula pre mňa, kamoš!“ potichu som mu zamumlala a to oslovenie som vyslovila s poriadnou dávkou irónie. Ten, to so mnou ešte bude mať ťažké, pretože nová Bella sa nevzdáva tak ľahko!

Dúfam, že sa aspoň trochu páčilo a prosím zanechajte nejaký komentár, aby som vedela ako je natom táto poviedka :)

Ešte jedna otázka: Mám napísať Edwardov pohľad?

2. kapitola Shrnutie 4. kapitola

Autor: OneOFtheCullens (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Design of Love - 3. kapitola: