Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Design of Love - 2. kapitola

28.04.2010 (21:15) • OneOFtheCullens • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1638×

Mohlo to byť pár sekúnd, no mne to pripadalo ako hodiny, čo tam nezhybne stál a s bolesťou ma sledoval. Môj zrak sa už dávno odvrátil, no jeho pohľad sa akoby do môjho tela zavrtával. Každou sekundou čoraz hlbšie a hlbšie.

2. kapitola - Stretnutie

Zrak som mala sklopený a pozorovala som špičky mojich čiernych lodičiek. Kútikom oka som spozorovala pohyb stoličky po mojej pravici. Nepočula som ho sadnúť, tak som sa naňho pozrela. V posadení mu bránila moja pracovná taška s počítačom.

„Nečakaj, že tú tašku dám odtiaľ preč. Nemáš kopec iných stoličiek kam by si sa mohol posadiť?“ podráždene som sa spýtala. Sama som sa čudovala, kde sa to vo mne berie, ale teraz nie je vhodný čas to riešiť. Iba kývol a prešiel okolo stola, aby si sadol po mojej lavici.

„Čo tu robíš?“ naštvane som sa spýtala.

„To isté čo ty. Včera som dostal ponuku architekta pre Toronto Design. Mám sa tu stretnúť s pánom Thomsonom,“ povedal opatrne so smutným hlasom.

„Skvelé!“ ironicky som si zamumlala. Vedela som, že to svojím neuveriteľným upírim hlasom počul, ale bolo mi to srdečne jedno. Počula som, ako si smutne vzdychol a následne sa nadýchol, aby niečo povedal.

„Bell, ja...,“ chcel pokračovať, ale zastavila som ho.

„Ja už nič! Nikdy! Nechcem od teba počuť!“ snažila som sa to povedať pomaly a zreteľne, ale namiesto toho som zo seba dostala iba zmučený vzdych. Dúfala som, že jeho nadpriemerná inteligencia zaregistruje, že som upír, no zatiaľ sa nič nedialo až kým...

„Ty si...,“ zúrivo začal, no nemal silu to dopovedať.

„Nie!“

„Tak čo potom!“ zúril.

„Pre teba nič!“ naštvane som zavrčala.

Ďalších 5 minút sme tam iba ticho sedeli, čakali a vždy, keď chcel niečo povedať zrušila som ho. Až teraz som si všimla, čo mal oblečené. Mal čierny oblek so svetlo modrou košelou a tmavo modrou kravatou. Vyzeral krásne, ale zároveň aj zničene. Tmavé kruhy pod očami sa nedali prehliadnuť a ja som na to mala jediné vysvetlenie, že sa s ním pravdepodobne rozišla nejaká krásna upírka, za ktorú by položil aj život. Tak mu treba, kreténovi. Aspoň vidí, cíti, aké je to stratiť niekoho, koho máte radi. Za tých sedem rokov, čo ma opustil je jasné, že si našiel na každý prst na ruke aj 5 žien. Avšak teraz vyzal, ako by ho naraz všetkých 5 opustilo.

Aj napriek tomu, že som mala chvíľami potrebu mu skočiť okolo krku a utešiť ho, cítila som hnev a chuť mu odtrhnúť hlavu. Zjavne to má na svedomí moje upírske ja, s ktorým som v poslednej dobe nevychádzala najlepšie.  Moja upírska stránka ma od základov zmenila. Už zo mňa nie je tá naivná Bella, ktorá si myslela, že by ju nejaký neodolateľný upír mohol skutočne milovať.

Vyrástla zo mňa silná upírka, ktorá už nikdy, naozaj nikdy, nevenuje krásavcovi po mojej lavici ani jediný úprimný rozhovor! Za to, že sa zo mnou zahrával, že si potreboval jednoducho osladiť večnosť a využil na to mňa... za to, že sa rozchodom so mnou zabával! Neboj sa, Pán Dokonalý, aj ja sa budem zabávať! A oveľa viac ako ty!

„Dobrý deň slečna Swanová, pán Cullen! Ospravedlňujem sa za moje meškanie, ale torontské cesty sú často nevyspytateľné,“ pozdravil nás pán stredného veku oblečený v značkovom obleku a v ruke držal čierny kožený kufrík, taký aký nosia obchodníci vo filmoch, keď vymieňajú peniaze za drogy.

Milo som sa naňho usmiala, vstala som, podala mu ruku a trochu silnejšie ju stisla. Samozrejme nie preto, lebo som mala chuť mu ju zlomiť, ale v jednom článku som čítala, že silný stisk ženy vytvára rešpekt u mužov.

„Máte skutočný silný stisk, slečna Swanová. S Vami si budem istotne rozumieť!“ uznanlivo sa na mňa usmial.

To teda dúfam! Rozhodne som chcela zapôsobiť viac ako depresívny Edward, ktorý vedel nekontrolovateľne očariť človeka svojimi slušnými a múdrymi slovami, vyspelým postojom, správaním a vychovanosťou z dávnych čias, ktorou doslova ohromoval. Pán Thomson musí vedieť, že som slušnejšia, pracovitejšia, učenlivejšia, spoľahlivejšia a... to by sme tu boli do večera, keby som to mala všetko vymenovať.

V skrátenej verzii: stala sa zo mňa mrcha. Neurotická a egocentrická. Niečo ako Cruela Devil, Zlá Biela Čarodejnica z Narnie, či Voldemort z Harryho Pottera. No žiada záporná filmová postava sa zatiaľ nevyrovná Victorii. Premenila ma a verím v to, že na mňa preniesla aj nenávisť, ktorú cítila k Edwardovi, pretože jej zabil Jamesa.

Prekvapilo ma, keď sa z nás stali priateľky. Spojovala nás spoločná nenávisť, ktorú sme cítili, no ja som musela často skrývať bolesť, ktorú som pociťovala pri každom pomyslení na Edwardov úsmev... Na úsmev, ktorý mám v tejto chvíli chuť rozbiť, takým spôsobom, aby mu vypadli všetky zuby! Bol by aspoň vzácny. Predsa po svete nechodí len tak upír bez zubov! Chudák, musel by mu Carlisle strkať hadičkou krv do úst. Už tá predstava ma rozosmievala, no teraz som musela vyzerať seriózne.

„Prosím, posaďte sa,“ poprosil nás pán Thomson a my sme poslúchli,“ rád by som s Vami prebral posledné detaily zmluvy,“ povedal a začal vyťahovať z kufríka papiere a rozdal nám ich.

„Začínate zajtra a o 9:30 sa zúčastníte oficiálne vašej prvej porady. Pracovná doba je pevne stanovená od 9:00 do 16:00. Vy máte výhodu, že si môžete meniť poobedňajšie hodiny podľa vašej potreby. To znamená, že môžete odísť skôr, ale v priebehu týždňa to aj tak musíte dobehnúť, aby vám vychádzali určené pracovné hodiny. Pracovná zmluva je zatiaľ iba na mesiac, ale po uplynutí ju vieme predĺžiť. To samozrejme závisí iba na Vás,“ popovedal a my sme s Pánom Dokonalým prikývli.

„Pane, môžem sa spýtať na kancelárie?“ rýchlo som zo seba dostala.

„Samozrejme dostanete každý vlastnú kanceláriu a takisto vlastnú asistentku, ktorú ste už dnes spoznali, keď vás bola vyzdvihnúť na letisku. Dúfam, že ste s nimi obaja spokojný. A ešte by som zabudol! Máte prenajaté apartmány v jednej z tých luxusnejších bytoviek, ktoré firma vlastní. Bohužiaľ sme nevedeli zohnať dvoch šoférov, takže máte jedného spoločného.“

„Super,“ povedala som ironicky, no zjavne to počul iba Edward, ktorý sa na mňa pozeral so zdvihnutým obočím. Oplatila som mu to nahnevaným pohľadom, ktorý by aj zabíjal, keby som mala takú schopnosť.

Pán Thomson nám obom podstrčil pracovné zmluvy, ktoré sme následne podpísali.

„Tak ďakujem vám obom a teším sa na našu spoluprácu v Toronto Design. Dovidenia!“ rozlúčil sa náš nový šéf a odišiel z reštaurácie. Ja som hneď na to vstala, zobrala som si tašku s počítačom a vytočila číslo mojej asistentky.

„Ahoj Michelle, tu Bella. Povieš mi, prosím, adresu mojho nového bytu? Už by som odtiaľ chcela vypadnúť!“ povedala som a venovala otrávený pohľad Pánovi Dokonalému.

„Bella, stojím pred reštauráciou,“ rehotala sa do mobilu.

„Aha, hneď som pri tebe,“ rýchlo som povedala a zložila telefón. Vyrazila som k východu, cítila som, ako ide Edward za mnou. Rýchlo som sa otočila a prebodávala ho nasupeným pohľadom.

„Čo chceš, Edward?“ naštvane som naňho vyštekla.

„Upokoj sa! Vonku ma čaká asistentka,“ úplne pokojne a ešte s úsmevom odpovedal. To ho nejako rýchlo prešla tá jeho depresívna nálada!

„O mňa sa nemusíš báť. Ja som v úplnom poriadku,“ naštvane som sa otočila a pokračovala smerom k Michelle.

Keď som vyšla z reštaurácie takmer som vzbĺkla plameňom, keď som videla jedinú čiernu limuzínu a pred ňou stojacu Michelle a ešte jednu vyšperkovanú blondínu. Pravdebodobne Edwardova asistentka. Chlapec sa aspoň nebude pri práci nudiť. Ale to ma nenaštvalo tak ako fakt, že budem musieť ísť s tým kreténom v jednom aute... oh, nie, do tej istej bytovky... Bože, prečo ma takto trestáš! A takto to bude vyzerať každý jeden deň, vlastne dvakrát denne. Ráno do práce a poobede z práce. Oh, nie!

Stále som stuhnute stála na mieste a vražedným pohľadom pozorovala tú prekliatu limuzínu, keď ku mne zrazu podišiel Pán Dokonalý, provokatívne otrel svoje pery o moje pravé ucho a zašepkal: „Takže v úplnom poriadku, hej?“ Počula som v jeho hlase škodoradosť a to ma vydráždilo do takých rozmerov, že...

„Ešte raz sa ma dotkneš čo i len vlasom a vlastnoručne ťa zabijem!“ zavrčala som, ľavou rukou mu silne schytila hrsť vlasou a odtiahla sa od neho stále ho ťahajúc za jeho medenú hrivu. Chudák, dúfam, že som mu nevytrhala priveľa vláou. Vlastne keby áno, mohol by ich darovať svojej blondínke-asistentke, ktorá by si ich zarámova a vyvesila nad jej posteľ.

Rýchlo som s Michelle nastúpila do limuzíny a čakala, kým sa tí dvaja uráčia nasadnúť. Kľudne by z nich mohla byť aj rodinka krásnych a úžasných!

×××××××

Vystúpila som z výťahu spoločne s Michelle, ktorá mi následne podala kľúče od môjho apartmánu. Otvorila som dvere a onemela úžasom. Som si istá, že keby upír vedel omdlieť, bola by som prvá v poradí. Byt bol krásny, moderne vybavený v kombinácii čiernej, červenej a bielej farby. Bol úžasný! Avšak jediný fakt, ktorý mi znepríjemňoval túto chvíľu, bol, že Mr. Dokonalý alebo Edward býva hneď nado mnou a bude mi znepríjemňovať každú chvíľu v tomto krásnom byte...

1. kapitola ≈ Shrnutie ≈ 3. kapitola

Autor: OneOFtheCullens (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Design of Love - 2. kapitola: