Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dážď je predsa super! - 11. kapitola

23.02.2010 (12:30) • Nessienka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 3208×

11. kapitola   

Ako som do nej upadala začula som ešte niečo – zúrivé vrčanie v trojhlase... Potom bola len tma.  

EDWARD: 

Myslel som si, že sa mi sníva. Rain jedná s upírmi akoby to boli deti a nie krvilačné potvory. Alice len povedala, nech ide Rain dovnútra. Nás volali ešte Alec a Jane.  

Vybrali sme sa smerom, kam išli predtým oni. Asi o 500 metrov ďalej nás čakali. Ich myšlienky zneli dobre, čo znamená, že nemajú v úmysle útočiť.

„Nebojte sa, chceme si len pohovoriť,“ povedala Jane. Je pravda, že je maličká, ale dokáže pekne potrápiť. Len blázon by ju chcel mať za nepriateľa.

„Tak o čom by ste radi hovorili?“ spýtala sa Alice po chvíli. Bol som jej za to vďačný. Neviem, čo za vetu by som zo seba vysúkal.

„Nechceli sme o tom hovoriť pred Rain, nech ju nevydesíme, ale v okolí Forks sa pohybuje jedna dosť nebezpečná upírka. Volá sa Victoria a o Rain vie veľa. Už nám párkrát utiekla, je veľmi mocná a nadaná. Zákon porušila už toľkokrát, že to už ani nepočítame. Naposledy si stvorila armádu novorodených za Seattlom. Tri dni sme čistili mesto, tak, aby o tom ľudia nevedeli a teraz začala znovu. Armádu buduje niekde v lesoch blízko hraníc s Kanadou. Od vás to nie je až tak ďaleko, takže je jasné, že vie, kde sa Rain nachádza. Preto sme prišli. Aro dúfal, že by ste na ňu mohli dať pozor. Posiela aj toto,“ povedal Alec a podal mi obálku. Bol v nej nejaký list. „Máš to odovzdať Carlislovi aj s jeho pozdravom. Ani v najmenšom sme sem neprišli, aby sme vám robili problémy, Edward. Prišli sme vás len varovať. Rain je pre Ara ako dcéra a zabil by každého, kto by jej skrivil čo len jediný vlások na hlave. Za mestom na nás čaká zvyšok gardy, tak by sme mali ísť. Tu je vizitka s našimi číslami, keby ste niečo potrebovali. Ale Rain sa o tomto nesmie dozvedieť. A takisto Zafrina a jej sestry. To je, myslím, všetko. Dajte na Rain pozor,“ povedal polohlasom Alec a už aj s Jane bežali ďalej. List aj vizitku som si dal do vrecka na nohaviciach.

„Páni nevedel som, že Rain môže niekomu ležať v žalúdku,“ povedal Emmett. Prekvapilo ma, že to vôbec nemyslel ako vtip.

„Je to pre ňu nebezpečné,“ a ani som to nedopovedal a Alice dostala víziu.

...nejaký svetlovlasý upír v nej bozkáva moju Rain. Vyhŕňa jej sukňu a strhne z nej silonky spolu s nohavičkami. Potom ju znásilní...

Vízia skončila. S Alice sme sa na seba len prekvapene pozerali. Neváhali sme ani sekundu a rozbehli sme sa smerom, kde sa to všetko malo odohrať. V duchu som sa modlil, aby sme to stihli. Aj keď... nie nesmiem na to myslieť. Stihneme to.

Prišli sme na miesto. Z obrovskou bolesťou som si uvedomil, že sme prišli neskoro. Už sa stalo. Všetci traja sme naraz zavrčali a už sme sa vrhli na dotyčného upíra. Netrvalo dlho a bol na niekoľko kusov. Boli sme traja na jedného a okrem toho nás poháňal aj hnev, že ublížil Rain.  

Nechal som Alice a Emmetta, nech to dokončia a utekal som k Rain. Bola v bezvedomí. Sukňu mala vyhrnutú. Napravil som jej ju a zobral ju do náručia. Zamieril som do našej hotelovej izby. Za sebou som počul tiché kroky mojich súrodencov.

Rain som čo najjemnejšie položil na posteľ a nechal Alice, aby ju prezliekla. Bola hotová za chvíľu. Všetci sme si posadali na zem blízko postele a strážili ju. Nikto z nás nehovoril, ale ja som ich aj tak počul. Obaja boli smutný a naštvaní sami na seba, že ju neochránili. Bolo to však nič, v porovnaní z vinou, ktorú som pociťoval ja.

Neviem ako dlho sme tam len tak sedeli a utápali sa vo výčitkách, keď sa Rain začala na posteli prevaľovať. Presne som spozoroval moment, keď sa prebrala. Hneď som k nej pribehol.

Otočila sa na mňa, oči vypleštené od strachu. To čo urobila potom ma totálne dostalo. Odtiahla sa odo mňa a rukami si objala kolená. Ona sa ma bojí?

„Rain?“ zašepkal som zmätene. Podľa myšlienok na tom Alice a Emm boli rovnako. „Čo sa stalo?“

„Edward? Si to ty, alebo ten druhý?“ spýtala sa popletene. Po lícach jej stekali slzy. Modré slzy! Teraz je jasné, že Rain nie je obyčajný človek. Ktorý priemerný človek má modré slzy?

„Samozrejme, že som to ja, kto iný by som bol?“ povedal som ešte viac zmätený. Rain sa mi z ničoho-nič hodila okolo krku a jej telom otriasali vzlyky. Objal som ju pevnejšie.

„On vyzeral ako ty, preto som s ním šla. Prečo ja? Prečo si vybral mňa?“ vzlykala mi do ramena moja malá víla. Hladil som ju po vlasoch.

„Neboj sa už ti neublíži, postarali sme sa o neho,“ povedal som potichu. Emmett s Alice taktne opustili miestnosť.

Mali by sme sa vrátiť... poslala mi Alice v myšlienkach. To je dobrý nápad. Aj tak pochybujem, že by tu Rain chcela ostať.

„Naozaj?“ spýtala sa a utierala si slzy. Na mojom tričku bol fľak od jej sĺz. Na jej bielom tričku tiež.

„Neboj sa. Myslím, že bude dobré keď sa vrátime domov,“ povedal som a díval sa jej do očí. Zbadal som v nich strach a bolesť. Keby ten bastard nebol mŕtvy, zabil by som ho.

„Ale, čo tvoja rodina Edward? Nechcem vyrábať problémy,“ zašepkala, ale jej odhodlanie sa akosi vytrácalo.

„Máme niečo, po čom už nebudú môcť pochybovať. Tak poď, pôjdeme sa zbaliť,“ povedal som a ťahal ju s postele. Ako tak poznám Alice naše veci už dávno zbalila.

„Si si istý Edward?“ spýtala sa naposledy, ale v jej hlase sa ozvala jasná rezignácia.

„Stopercentne.“

„Tak dobre, poďme teda,“ povedala Rain. Do miestnosti vošla Alice a podala nám kôpku oblečenia, aby sme sa mohli prezliecť. Prezliekli sme sa, nastúpili do auta a mierili do Forks. Za necelé dve hodiny sa všetko vysvetlí. 

Medzitým vo Forks

ROSE:

Odvtedy ako môj Emmettík odišiel spolu s Alice a Edwardom do New Yorku s tou Rain, cítila som sa čudne. Moje emócie sa sami od seba stále menili.

Chvíľu som bola v strese, potom som sa chcela smiať. Najhoršie asi bolo keď na mňa prišla sexuálne túžba. A dosť intenzívna. Jasper je zo mňa už na prášky, Carlisle sa snaží zistiť čo sa deje a Esme je nešťastná, že jej chýba polovica rodiny. Ja som na tom celkom obstojne, až na to, že približne každých desať minút sa cítim inak a neviem prečo.

Radosť. Smútok. Bolesť. Nenávisť. Dokonca láska. Nech to spôsobuje hocičo, pravdepodobne sa z toho zbláznim.

Už dve hodiny sa ma snaží Jasper upokojiť svojou mocou, ale akosi mu to nejde. V posledných dvoch hodinách som bola taká nervózna, až som podskakovala. Jasper teraz vážne vyzeral akoby bol na liekoch.

Vonku som začula brzdiť auto. Moja nervozita sa vystupňovala až do takej úrovne, že som si chcela obhrýzať nechty.

Do vnútra vstúpili moji súrodenci, môj manžel a to dievča. Zrazu sa ma zmocnil strach. Jasper sa cítil rovnako. Ak bol doteraz na tom zle, nechcem si ani predstaviť ako sa cíti teraz.

„Prečo si sem priviedol to dievča,“ zasyčala som, keď som si všimla, že môj brat drží to dievča okolo pása. Ona naopak vyzerala akoby chcela utiecť a mala opuchnuté oči. Akoby plakala.

Zrazu som bola smutná. Čo je zase, preboha?

„Najprv si prečítaj toto a potom sa rozhodni,“ povedal Edward pokojne a podával mi akúsi obálku. Bola to biela obálka, no čierny znak v tvare písmena “V“ sa nedal prehliadnuť. Čiže list od Volturiovcov.

Otvorila som obálku a začala čítať:

Moji drahí Cullenovci!

Ak toto čítate, tak je medzi vami jedno dievča, pre nás nesmierne dôležité. Chápem vás, že je ťažké jej uveriť, ale hovorí vám pravdu. Rain nemá dôvod klamať vás. Je pre mňa ako dcéra, takže ak ste jej ublížili, nikam sa predo mnou neschováte a pred Marcusom už vôbec. Nepýtajte sa prečo pred Marcusom, neodpoviem vám. Dôležitejší je fakt, že Rain je skutočne adoptívna dcéra upírky prezývanej Zaf. Pod dohľadom našej Rain sa z nej a jej sestier stali vegetariánky. Pravda je aj to, že nevie nič o svojom pôvode. Ak neveríte ani tomuto listu, verte svojej rodine. Pozná sa aj s upírmi z Denali, stačí sa ich spýtať. Ak nebudete veriť ničomu, prikladám aj fotografiu z jej posledných narodenín, kde sme sa všetci stretli a takisto aj fotografiu z jej návštevy u nás.

Dúfam, že nám na ňu dáte pozor.

S pozdravom Aro Volturi.

Prečo pred Marcusom?  

Prekvapene som pozerala na dve fotografie na svojich kolenách. Na jednej z nich bola Rain s narodeninovou tortou. Okolo nej stáli Aro, Marcus, Jane a Alec. Všetci sa usmievali a boli uvoľnení. Vedľa Ara ešte stáli tri upírky s pretiahnutými telami. Dve mali červené oči a jedna zlatavé. Pravdepodobne Zafrina, ale to by s určitosťou povedal až Carlisle, ktorý sa s ňou pozná.

Na druhej fotke bolo o poznanie viac osôb. Všetko upíry. Takmer celá Arova garda – Heidi, Felix, Demetri, Alec a Jane a ten nový upír Lucass. Potom Caius, Marcus a Aro. Potom tam opäť boli tie tri upírky a Tanya, Kate, Irina, Carmen a Eleazar. Naši príbuzný.

Takže je to pravda. Ona by nám neklamala. Opäť som sa cítila akási nesvoja. Nervózna. Mala som chuť utiecť odtiaľto.

„Ty si nám naozaj povedal pravdu však, Rain?“ povedala som a pozrela sa na ňu. Teraz som mala chuť sa nafackať za svojej predošlé správanie.

„Ja som ti to povedala aj predtým, Rose. Prečo by som vám klamala?“ pýtalala sa skalopevne. Zrazu som bola aj ja akási odhodlanejšia a šťastnejšia?

„Viem, že je to asi nemožné, ale mohla by si mi odpustiť? Ani nevieš ako trápne sa cítim, pre to všetko,“ povedala som čo najúprimnejšie. Som si istá, že keby som bola človek, som červená až na zadku.

„Rose, nie je čo odpúšťať. Mala si pravdu, ako môžete veriť neznámej osobe? Ani sa ti nečudujem. Síce ma to naštvalo, ale ja by som asi reagovala na tvojom mieste rovnako,“ povedala a istým krokom si to mierila ku mne. Objala ma a aj som na chvíľu skamenela, no potom som jej objatie opätovala. Dúfam, že s nás budú kamarátky.

„Chcela by som sa ospravedlniť aj vám trom. Nebolo spravodlivé odsudzovať vás preto, že ste jej verili. Prepáčte mi to,“ zašepkala som smutne k svojej rodine aj keď som sa cítili podivne šťastná.

„Ale Rosie, na teba sa nedá hnevať,“ povedal môj milovaný manžel a už ma zvieral v náručí a ohnivo bozkával. Zrazu si niekto odkašlal.

„Nechcete sa presunúť do inej časti domu?“ spýtala sa pobavene Rain. To dievča sa mi začína páčiť. Naozaj nechápem svoje predošlé správanie.

„Carlisle, Esme. Poďte dolu aj vy, aj tak ste všetko počuli,“ povedal Edward. Dolu schodmi zbehli moji “rodičia“ a Esme hneď visela Rain na krku.

„Prepáč, prepáč mi to,“ drmolila Esme stále dookola a keby mohla ronila by krokodílie slzy.

„Aj ja sa ospravedlňujem Rain. Moje správanie je nenapraviteľné,“ povedal Carlisle a obzeral si fotky, ktoré poslal Aro.

„Ako som hovorila nie je sa za čo ospravedlňovať. Proste len chránite svoju rodinu, to je normálne. Aj ja chránim svoju, aj keď je to v podstate zbytočné, keďže sú to upíry,“ povedala Rain a zasmiala sa. Pridali sme sa k nej.

„Páni, nikdy som si nepredstavoval, že by Zafrina mohla prejsť na vegetariánstvo,“ mumlal si popod nos Carlisle.

„Neboj sa onedlho aj zo sestrami príde, tak sa jej spýtaj sám,“ povedala Rain a ja som vypleštila oči. Ale opäť som sa cítila podivne šťastná, uvoľnená, ľahká.

„Prídu na moje narodeniny. A tak mi napadá. Nechcete prísť aj vy štyria?“ povedala a všetci sme ostali prekvapený. Jasper bol na tom asi najhoršie. Síce už v náručí držal svoju Alice, ale tie emócie mu nezávidím.

„Neviem či by som mal. Ani som sa ti neospravedlnil,“ povedal zahanbene Jasper. Rain si povzdychla.

„Prečo sa mi chcete všetci ospravedlňovať? Už som povedala, že nie je za čo sa ospravedlňovať, tak už to nikto neskúšajte, lebo na vás pošlem Demetriho,“ povedala hravo Rain. Aj napriek prekvapeniu sme sa zasmiali.

Zrazu niekto zazvonil. Rain išla automaticky otvoriť. Len čo tak spravila skamenela na mieste.

„K-k-k-to s-si?“ vykoktala zo seba Rain prekvapene.

„Som Ariana a som tvoja a Rosina mama,“ povedal ženský hlas. V sekunde som bola pri dverách a to, čo som tam videla mi vyrazilo dych...

Dúfam, že ste prišli až do konca a kapitola vás potešila. Tak pridajte nejaký koment. Pokúsila som sa o Rosaliin pohľad, páčil sa vám? Tak sa vyjadrite, možno napíšem nejaký aj v inej kapitole. Vďaka, nessienka :)

P. S.: podmienka s 15 komentmi sa mí zapáčila tak ju zopakujem :D Ale nie že tam bude 5 komentov od jednej osoby ( však ZdeLIa :P)

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dážď je predsa super! - 11. kapitola :