Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dangerous Blood - 4. kapitola

29.06.2010 (07:00) • BellaCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1391×

4. Striebro

Zvyšok dní, ktoré som musela stráviť v dome Cullenovcov, neboli ťažké len pre mňa, ale aj pre Edwarda. No raz sme sa predsa len dali do reči. 

„Vivi, zajtra už môžeš ísť domov,“ zakričal mi Edward z dverí.

„Dobre, ďakujem.“ Vošiel dnu, zavrel za sebou dvere a sadol si do húpacieho kresla v rohu.

„Vieš, rozmýšľal som. Nezašla by si do kina, alebo čosi také? Pravdaže, zobrali by sme aj Alice s Jasperom a Rose s Emmettom,“ navrhol. Hodnú chvíľu som o jeho návrhu premýšľala a chcela som odmietnuť, ale môj organizmus bojoval proti mne. Nechcela som čo i len pomyslieť na to, že by som sa mohla zaľúbiť aj ja. Znovu by som žila v strachu, že o niečo prídem.

„Áno, to by šlo. A čo Tanya?“ Hanbila som sa za svoju zvedavosť, ale nakoniec ma premohla. Úsmev na tvári mu zmizol.

„Tanya pre mňa nikdy nebola to pravé a ona si po storočie môjho odmietania našla druha. Už keď sme sa prvý raz stretli, videla v nás dvoch budúcnosť. Nechcela sa montovať, ale stále vravela, že človek mi nedokáže dať to, čo potrebujem, ale ona by mohla. Najprv som myslel, že mi šibe. Vždy, keď som ťa potom v škole uvidel, akoby mi znovu ožilo srdce. Žil som a mal som prečo žiť,“ vyznal mi lásku, už znovu. „Tak platí to kino?“ spýtal sa. Ľahko som prikývla.

„Tak dnes večer. Alice ti prinesie veci.“ A odišiel. Hodnú chvíľu som bola sama, keď sa dvere otvorili a v nich stál Emmett.

„My ideme na rande?“ spýtal sa a v hlase mu spieval akýsi podtón, ktorý som nerozoznala. Okrové oči mu zažiarili a zatlieskal ako dieťa, keď uvidí svoje vianočné darčeky. Lenže Emm bol až príliš prerastené decko – a svalnaté!

„No, neviem, či sa to dá nazvať rande, ale áno, my ideme do kina,“ povedala som. Oči mu ešte viac žiarili radosťou. Na tvári vyčaril bezchybný úsmev a odišiel. Do dverí vstúpila Alice. V ruke držala mnoho farebnej látky.

„Tak, tebe nebude zima, však? Si predsa napoly upír a potom niečo na L... Lugaru, či čosi podobné.“ Kopu, čo držala v rukách položila na posteľ.

„Šup, obleč sa a príď za mnou do kúpeľne,“ rozkázala. Alice na tento večer vybrala až moc podozrivé oblečenie. Veď ideme len do kina, alebo mi niečo ušlo? Čiernu skladanú sukňu nad kolená, hnedé silonky a ružový top, v ktorom mi bolo vidieť skoro celý chrbát a i keď bol výstrih polkruhový, vyzeral vyzývavo. Na rozkaz kapitánky som zablúdila do kúpeľne. Aspoň to mala byť kúpeľňa. Bola dvakrát väčšia ako izba, v ktorej som spala.

„Neboj sa, poď si sem sadnúť,“ ukázala na ružovú barovú stoličku pred ňou. Česala ma nekonečné hodiny a maľovala ešte dlhšie.

„Alice, na mňa už viacej farby nenachytáš, to ty by si sa mala namaľovať! Si biela ako stena. A nekydaj na mňa toľko mejkapu, lebo budem oranžová!“ hovorila som jej každých päť minút. Konečne so mnou skončila. Na to, ako som tam sedela som vyzerala skvelo. Na očiach čierna linka, špirála a ružové očné tiene. Pery sa mi leskli tiež ružovým odtieňom. Na lícach trochu červene. Do dverí vstúpila Rosalie.

„Ideme?“ spýtala sa, no pohľad venovala len Alice. Tá prikývla. Keď sme zišli dolu schodmi, Emmett s Jazzom zahvízdali. Edward sa tváril neurčito. Do Portlandu sme išli dvomi autami – strieborným volvom a čiernym mercedesom. V uliciach sa začalo stmievať. Na oblohe však nebolo ani mráčika, i keď už nesvietilo slnko, bolo svojim spôsobom teplo. Zaparkovali sme pred veľkou budovou kina. Alice vybrala na tento večer horor – ak sa to hororom dá nazvať, podľa mňa je to skôr rozprávka – The covenant. Stručný obsah filmu vyzeral dosť zaujímavo a i lístky sa pomaly vypredali. Rosalie kúpila posledných šesť. Po celý čas v kine bolo hrobové ticho. Na bielom plátne behali postavičky. Ja som si skôr všímala Edwarda. Nespúšťal zo mňa oči, akoby čakal, že pri nejakej strašidelnej scéne vykríknem a objímem ho. To sa však nestane.

Po mojej pravici sa ozvalo chrápanie. Keď sa film skončil, pomaly sme odchádzali. Dosť ľudí ešte sedelo v sedadlách a spalo. Emmett a Rose sa držali za ruky. Alice držala Jaspera okolo pásu a on ju okolo pliec. Len ja a Edward sme kráčali od seba meter ďaleko. Párkrát sa mi aj zdalo, že sa o niečo pokúša. Napríklad v kine mal na opierke sedačky položenú ruku hore dlaňou.

„Kam ideme teraz?“ spýtala som sa zvedavo.

„Do baru a tancovať,“ vykríkla Alice. Klub nebol ďaleko a tak sme prešli peši. Pred vchodom stála partia asi v mojom veku. Na streche svietil neónový nápis VAMPIRE CLUB. Z vnútra sa ozývala hudba a sála odtiaľ dobrá nálada. Vo veľkej miestnosti sa vznášal opar z cigaretového dymu. Dymom sa tiež vznášal sladký zápach upírov. Sadli sme si do desať miestneho boxu a čakali na čašníčku.

„Ó, deti doktora Cullena a... toto je človek?!“ skríkol upír pri boxe. Držal si od nás všetkých odstup. „Prišla večera!“ zakričal odrazu. Edward mi stisol ruku pod stolom a ja som jeho gesto vrúcne oplatila. Okolo stola sa zbehlo pár upírov s bordovými až čiernymi očami. Z hrdla sa mi vydralo hlasné, hrdelné zavrčanie. Emmett sa pri tom zvuku zasmial, no Edwarda a Rosalie striaslo. Odrazu sa všetko zomlelo tak rýchlo, že som sa nestačila spamätať. Postavila som sa na stôl a prikrčila sa do obranného postoja. V očiach som cítila sladký pach krvi. Jedným dlhým skokom som preskočila dav, ktorí sa zatiaľ prihrnul k nášmu stolu. Vo vzduchu sa moje telo zmenilo. Necítila som bolesť, ale nebolo to ani príjemné. Moje telo sa zmenilo v telo obrovského bieleho vlka. Odraz v úzkom zrkadle pri okraji dverí na WC ma najprv vyľakal. Na mojom mieste stojí nádherný snehobiely vlk s ľadovo modrými dúhovkami a očami otvorenými doširoka.

„Ježiši Kriste! Vy ste sem doniesli vlkolaka?!“ zakričal znovu chlap. Cullenovci i ostatný upíri na mňa pozerali ako teľa na nové vráta.

„Je to Lugaru, Damon!“ opravila ho nahnevane Alice. Prvých pár upírov sa odvážilo zaútočiť, ale márne. Nikto sa ma nedotkol na viac než dve sekundy. Až doteraz. Jeden upír zobral strieborný nožík a prerezal mi pokožku. Odvtedy som nevnímala nič iné, len to, ako sa mi krvným obehom leje striebro. Žili ma pálili, bolo to akoby mi v nich plávali kusy ľadových črepín. Telo ma neposlúchalo. Ucítila som dlážku na holom líci a vedela som, že som to znovu ja. Vo svojej ľudskej podobe.

„Vivien!“ zakričal Edward. Pred smrťou som ho chcela naposledy vidieť, vidieť jeho anjelskú tvár.  Cerílium... toto mi matka vždy vravela. Spolu sme ho zbierali hlboko v lese. Možnože to je protilátka na striebro. Chytila som Edwarda za nohu. Naklonil sa ku mne. Bolo mi úplne jedno, či som nahá, alebo nie.

„Čo sa deje?!“ skríkol. Vzala som ho za lem košele a pobozkala. Tep sa mi zrýchlil a striebro v krvi sa rýchlejšie rozširovalo. Pomaly som ho od seba odtrhla.

„Choď do lesa a nájdi Ce... cerí... lium!“ zakričala som z posledných síl. „Hlboko v lese. Má smaragdovo zelený kvet, kvitne len za mesačnej noci. Nestoj tu a dones Ceríl...“ zlomil sa mi hlas, pretože striebro sa už dostalo aj do pľúc. Vzduch, ktorí som dýchala bol čoraz ťažší. Lial sa mi pľúcami ako oheň.

„Vivien, vydrž, Edward ho nájde!“ kričala Alice. Jasper zatiaľ telefonoval z Carlisleom. „Teraz pi! Musíme ti do tela dostať väčšie množstvo krvi,“ šepkala. „Ja nechcem stratiť brata,“ mrmlala si stále popod nos. Liala mi do krku ľudskú krv.

„Alice, choď do kuchyne dať zovrieť vodu, Edward ho našiel!“ zakričal Jazz. Začala som strácať vedomie. Počula som ako sa dvere rozrazili. Tiché, rýchle kroky sa približovali. Všade žblnkala voda, možno krv. Na žile v krku som pocítila tlak a bodnutie. Striebro v mojom tele začalo čosi požierať. Tak predsa ho našiel, Edward našiel Cerílium!

„Alice, zobudí sa?“ spýtal sa nežne Edward.

„O chvíľu jej už bude dobre, len bude trošku zelená od Cerília,“ odpovedala. Začala som si znovu cítiť všetky časti tela. V pľúcach ma už nič nebodalo a žili ma nerezali. Otvorila som oči.

„Ach, tvoje oči. Modrá sa mi páčila viac,“ zavtipkoval vydesene Emmett. Edward naňho varovne zavrčal.

„Ale no tak! Poďme.“ Rýchlo som sa postavila a chytila Edwarda za ruku. Zarazene zastavil. Vlastne na mňa všetci pozerali nejako inak.

„Vivien, ako moc ti to striebro zaškodilo?“ spýtal sa ma Edward.

„Nijako. Prečo?“ Pokrčil plecami.

Autor: BellaCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dangerous Blood - 4. kapitola: