Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cullen Vs. Swan 2. kapitola

01.02.2011 (08:30) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1927×

2. kapitola

Nákupy s Alice si človek užije. Nielenže sme strávili pätnásť hodín v obchodoch s oblečením, ale Alice si musela pokupovať aj kozmetiku a podobné hlúposti. Ja s Rose sme len prevracali oči.

„Alice, nestačí už?” spýtala som sa jej po dvojhodinovom pobehovaní medzi regálmi s pedikúrou.

„Nie! Pozri sa ako toho mám málo. To nie je možné!” zapišťala hystericky a vrhla sa k ďalšej kozmetike. Prosebne som sa pozrela na Rose, no ona sa len usmiala a šla za Alice. Povzdychla som si a vyšla som z obchodu. Vedela som, kam pôjdem. Kráčala som po obchodnom dome, keď do mňa niekto vrazil. Otočila som sa a uvidela som jeho!

„Nevieš dávať pozor?” štekla som na neho.

„A ty? Ty si sa mala pozerať kade kráčaš! Ja som ťa videl a čakal som kedy uhneš!” povedal ironicky.

„Tak to teda nie! Si nejaký drzý! Nezdá sa ti?” spýtala som sa.

„Ale čo nepovieš, cica!” spýtal sa posmešne.

„Zavri si hubu! Si nechutný!” odsekla som a vydala som sa na odchod, no v tom ma zachytili jeho lepkavé ruky.

„Ale, ale, slečinka vystrkuje rožky! Toto si ku mne nedovoľuj!” povedal a ešte viac mi stlačil ruku. Od obyčajného človeka to bolo až moc silné, a tak som sykla od bolesti.

„Pusti ma!” zavrčala som a on sa na mňa prekvapene pozrel. Uvoľnil svoje zovretie a ustúpil o pár krokov. V tej chvíli sa vedľa mňa zjavili Alice s Rose. Ten hnusák sa na nás prekvapene pozrel, potom na mňa žmurkol a odišiel. Fuj!

„Bella, čo to bolo?” spýtala sa ma Alice prekvapene.

„Ja neviem. Bol to nejaký slizký psychopat. Ale to je jedno. Máte všetko? Môžeme ísť nakúpiť nábytok?” spýtala som sa ich s úsmevom.

„Áno, máme. Alice vykúpila hádam polovicu obchodu. A teraz vykúpi polovicu nábytku v celom obchodnom dome. Ale to je jedno. Veď keď máme tak veľký dom,” povedala Rose a vybrali sme sa kupovať nábytok. Bola zábava vidieť Alice, ako sa háda s jednou ženskou a posteľ, ktorú si Alice vybrala. A podľa jej vízie mala tá posteľ patriť jej...

„Som totálne unavená! Alice, už nikdy v obchode nestrávim viac ako tri hodiny. Je ti to jasné?” spýtala som sa jej, keď sme prišli domov.

„Ale no tak, Bella! To mi neurobíš!” zafňukala ako malé decko, keď nedostane to, čo chce.

„Myslíš? Máš na to ešte Rose. A teraz idem spať. Zajtra je škola!” povedala som a šla som do mojej izby, ktorú som si ešte stihla zariadiť. Dala som rýchlu sprchu, obliekal som si košieľku, a hodila som sa na posteľ. Behom minútky som zaspala...

„Bella, vstávaj! Ideme do školy. Náš prvý deň. Musíme ich ohromiť!” zajačala na mňa Alice.

„Alice, nejač! Nechápem, na čo ich chceš okúzliť, keď aj tak ich dostaneš mávnutím prsta,” povedala som jej rozospato a šuchtala som sa z postele.

„Pohni tým tvojim zadkom. Pripravila som ti oblečenie, tak si to obleč! A pohni si!” povedala a odkráčala z mojej izby. S hlboký povzdychom sa šla do kúpeľne a obliekal som si veci od Alice. Na toto ročné obdobie to bolo až moc.

„Alice! Toto si mám obliecť? Veď mi bude zima!” zakričala som na ňu.

„Nebude! A švihni si!” zrevala na mňa. Pretočila som očami a urobila som to, čo mi kázala. Už oblečená som zbehla do kuchyne, kde som si dala len jogurt a vyrazili sme do školy. Každá sme šli vlastným autom. Síce to bolo až moc nápadné, my sme chceli ísť každá sama. Na parkovisko som prišla ako prvá. Vletela som tam obrovskou rýchlosťou a všetko som to zakončila šmykom. Počkala som, kým prídu aj Alice a Rose, a až potom som vystúpila z auta. Keď sme tak urobili, celé parkovisko stíchlo a pozorovali nás s otvorenými ústami.

„Bella, ty sa nikdy nezmeníš, čo?” spýtala sa ma Rose so smiechom. Len som pokrútila hlavou a vtedy som to zacítila. Bolo to síce slabé, no dalo sa to rozoznať.

„Baby, cítite to?” zašepkala som a oni len prikývli. Obzerala som sa po parkovisku a všimla som si tri postavy stojace v tieni budovy. Boli to chalani. A podľa všetkého upíri. Dočerta.

„Mali by sme ísť do školy. Musíme sa ešte zapísať,” povedala Rose a my sme s ňou súhlasili. Vybrali sme sa do školy a hľadali sme kanceláriu. Nemuseli sme ju dlho hľadať, pretože ako jediná mala na dverách napísané Kancelária.

Vošli sme dnu a prišli sme k pultu. Stále tam nízka žena s čerenými vlasmi.

„Dobrý deň. Sme sestry Swanové. Dnes máme nastúpiť,” povedala som s úsmevom.

„Och, áno. Tu to máme. Nech sa páči vaše rozvrhy a plán školy. Takisto tu máte papier, ktorý musí každý učiteľ podpísať. To je asi všetko,” povedala s úsmevom.

„Ďakujeme. Dovidenia,” povedali sme zborovo a vyšli sme na chodbu. Všetci sa na nás stále pozerali.

„Alice, to je to tvoje zaujatie?” spýtala som sa jej.

„Hej,“ povedala s úsmevom. Zakývala jednému chalanovi, čo šiel okolo a ten skoro spadol.

„Viete čo? Idem na hodinu, pretože pútame dosť pozornosti. Majte sa!“ povedala som a šla som do učebne literatúry. Nejako som zabudla na to, že sú tu upíri a vošla som do triedy. Podišla som k učiteľovi a predstavila som sa: „Dobrý deň. Som Isabella Swan a som tu nová.“

„Dobrý deň,“ povedal a prezeral si ma. Bolo mi to dosť nepríjemné.

„Prosím vás, toto mi vraj máte podpísať,“ povedala som mu a položila som pred neho papier.

„Viem. Predstavte sa a sadnite s pánovi Cullenovi,“ povedal, popísal mi lístok a už sa mi viac nevenoval.

„Ahoj, volám sa Bella, a prisťahovala som sa sem z Londýna. Mám sedemnásť rokov a dve sestry,“ povedala som a pozrela som sa kam si to mám sadnúť. V tej chvíli som ho zbadala. Sedel úplne vzadu. Bol to najkrajší chalan, akého som kedy videla. Zhlboka som sa nadýchla a opäť som zacítila upíra. Podišla som k nemu a vedela som, že ten upír je on.

„Ahoj,“ zamrmlala som a sadla som si vedľa neho.

„Ahoj,“ povedal s úsmevom a chcel niečo povedať, no nestihol, pretože učiteľ začal s hodinou. Po zvyšok hodiny na mňa neprehovoril, no cítila som jeho pohľad na mojej tvári. Takto to šlo celú hodinu. Keď zazvonilo, vybehla som z triedy ako blesk. Cez vyučovanie pred obedom som ho už nevidela a ani Alice a Rose...

Kráčala som do jedálne, keď ma dobehla Alice.

„Bella, neuveríš s kým mám dejepis,“ povedala nadšene.

„No s kým,“ povedala som znudene.

„S jedným z tých upírov. Volá sa Jasper a je úžasný,“ povedala zasnene.

„Alice, ja mám s jedným z nich literatúru. Celú hodinu sa na mňa blbo usmieval,“ povedala som.

„To je super. Poďme už na obed. Mám sa tam s Jasperom stretnúť. Bože, on je tak milý,“ rozplývala sa. Povzdychla som si a šla som za Alice pomalým krokom.

„Alice, bež napred. Ja prídem za chvíľku,“ povedala som jej pred jedálňou. Alice sa na mňa pozrela, no nekomentovala, a šla do jedálne. Ja som sa oprela o stenu a zatvorila som oči.

„Ale, ale. Koho to tu máme?“ ozval sa zrazu ten odporný hlas blízko mňa. Prudko som otvorila oči a uvidela som osobu stojacu predo mnou...

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cullen Vs. Swan 2. kapitola: