Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cor unum et anima una - 8. kapitola

15.09.2009 (10:30) • BatGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1437×

Z POHĽADU CHRISTINE:

Pomalým krokom som išla popri Jamesovi do veľkej haly. Hneď ako sme vstúpili sa všetci otočili na nás. Muž, ktorý nás pozval k nám podišiel a pozdravil môjho spoločníka. „Ach, zdravím, pán Fuller. Kto je táto šarmantná dáma?“  pokynul na mňa. James ma predstavil aj niekomu ďalšiemu. Vzhliadla som a uvidela tam anjela. Na moment mi srdce prestalo biť a potom bilo až priveľmi rýchlo. Preboha čo tu robí? Spoznal ma? Určite ma spoznal! Do kelu! Čo urobím? Toto je môj koniec. „Rada vás poznávam.“ Vysúkala som zo seba. „Nie je ti niečo? Prinesiem ti niečo na pitie.“ Povedal James a odchádzal. On odchádzal! Je normálny? Nechal ma tu samú! Čo si počnem?

  „Takže odkiaľ to ste?“ nadhodil mimovoľne. Musel ma spoznať a teraz hrá hlúpeho. Ako chceš chlapče. „Z Francúzska, presnejšie z Paríža.“ Imitovala som aj ľahký francúzsky prízvuk. „Viete, nepripadáte mi ako Francúzka.“ Povedal. „Matka je Angličanka.“ Dostala som zo seba. Čo to tu meliem?! Nemôžem mu hovoriť pravdu, i keby doteraz nevedel, že som to ja, teraz si je už istý! Do čerta! Prečo mu nedokážem klamať?!

   „Nezatancujete si? Navrhol jednoducho. „Neviem, za chvíľu príde môj priateľ, asi by som tu mala na neho počkať.“ Vykrúcala som sa, no očividne to nepomohlo, lebo už ma tiahol na parket.

    Nežne si ma pritiahol ku sebe a ja som cítila jeho studené mramorové telo na mojom. V tú chvíľu pre mňa prestal existovať okolitý svet. Vnímala som len jeho ruku v mojej a druhú položenú na mojom páse. Videla som len jeho žiarivé oči. Pevnejšie som sa k nemu pritisla a modlila sa aby táto chvíľa nikdy neskončila.

  „Chris, ja viem, že si to ty.“ Pošepkal mi a ja som stuhla. Do pekla! Taká nádherná chvíľa a teraz je fuč! „Volám sa Veronique, asi ste si ma s niekým zmýlili. Už budem musieť ísť.“ Odvetila som. Nemôžem mu povedať pravdu, tým by som len zbytočne ohrozila jeho život. To nemôžem dopustiť! Rýchlo som vybehla a počula kroky za mnou.    „Čo to robíš? Máme tu ešte nejakú prácu!“ zastavil ma James. Blázon! Ja viem, že mám sledovať toho idiota, ale dnes to nezvládam! Hlupák! „Urobíme to inde nabudúce. Nie tu a teraz!“ naznačila som mu aby nastúpil a vyštartovala som smerom na letisko. Už aby som bola odtiaľto preč.

    Na druhý deň som musela ísť do školy. Vedela som čo ma tam čaká. Výsluch. V noci som sa rozhodla, že budem zatĺkať. Nemôžu mi dokázať, že som tam bola. Viem, že vedia, že som to bola ja, ale nie som povinná im to vysvetliť. Nastúpila som do auta a zaparkovala na parkovisku neďaleko školy. Nikto nemohol vedieť, že chodím do školy na aute. Akoby som im to vysvetlila?

    Pri vstupe do školy som pocítila jemné zovretie žalúdku. Naskytol sa mi pohľad na 5 sediacich bohov na lavičkách pri vstupných dverách. Všetci ma pozorovali skúmavými pohľadmi. Odvrátila som sa a ignorovala ich. Takže toto by som zvládla. Nie! Čo si to tu nahováram?! Chcem ísť odtiaľto preč! Utiecť čo najďalej od všetkých mojich problémov.

    Školu a učiteľov som viac-menej ignorovala. Psychicky som sa pripravovala na nadchádzajúci rozhovor. Určite to nenechajú len tak. Bože! Ďalšia hodina biológia... Úžasné... Do čerta! Najhoršie na tom je, že Edwardovi nedokážem klamať! Keby to zistil hocijaký iný spolužiak, tak sa mu uprene pozriem do očí a poviem: „Ja som to skutočne nebola. Musel si si ma s niekým pomýliť.“ A on by tomu samozrejme uveril. No keď sa pozriem do jeho očí, prepadnem sa v roztopenom zlate.

   Ticho som si sadla na moje miesto. „Ahoj.“ Pozdravil ma melodický hlas môjho suseda. Ignorovala som ho, i keď to moje srdce trhalo na maličké kúsočky. „Predstav si,“ pokračoval vo svojom monológu smutným hlasom, „včera sme boli na jednom plese a videli sme tam dievča, ktoré akoby ti z oka vypadlo. Samozrejme, mala isté odlišnosti, ale nie nejaké preveľké. Napríklad, mala rovné vlasy, alebo bola výraznejšie namaľovaná. Takže som sa ťa chcel vlastne opýtať, čo si tam robila? A prečo nás všetkých zrazu ignoruješ? To sme ti niečo zlé urobili, alebo ti už ani nestojíme za vysvetlenie? Prečo stále..“ nestihol to dopovedať, lebo zazvonilo. Využila som tú chvíľu a povedala mu: „Edward, môj svet nie je pre vás, tak ako váš nie je pre mňa. Už teraz sa pohybujem na tenkom ľade a nepotrebujem sa strachovať ešte o niekoho ďalšieho.“ Chcel niečo povedať, ale zastavila som ho. „Nie, Edward, prosím, rešpektuj moje rozhodnutie. Odteraz pre seba neexistujeme. Zbohom...“ zašepkala som a vybehla von z triedy i zo školy. Počula som ako na mňa kričí, no ja som bežala ďalej. Spamätaj sa! Je to len pre jeho dobro, neustále som si opakovala. Stále som bežala, vnímala som len dážď, ktorý padal z oblohy. Aj nebo plakalo. Pred chvíľkou som dala zbohom osobe, ktorú som milovala. Osobe, ktorá to nevie a nikdy sa to ani nedozvie. Osobe, ktorá má teraz určite nenávidí. Osobe, na ktorú nikdy nezabudnem... Ale urobila som to preto aby bol v bezpečí i s celou svojou rodinou. A bola to dobrá vec... Aspoň dúfam...

Autor: BatGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cor unum et anima una - 8. kapitola: