Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cor unum et anima una - 6. kapitola

13.09.2009 (09:30) • BatGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1503×

Z POHĽADU EDWARDA:

Nikdy som nebol taký nervózny ako teraz. Ako to teraz bude medzi nami? Naozaj sa budeme priateliť? Pomalým krokom som sa blížil k učebni biológie. Tak a teraz sa všetko ukáže. Sebavedome som vošiel do miestnosti a očami vyhľadal našu lavicu. Smutne som si povzdychol. Nebola tam. Škoda, ale veď hovorila, že ide do školy, tak prečo tu nie je? Možno ešte len príde. Dúfam. Mal som náladu priam pod psa. Chýbala mi. „Ahoj.“ Pozdravil ma niekto. Už som chcel odvrknúť, že nech ma nezdraví, no keď som vzhliadol a pozrel do tých modrých očí, všetky myšlienky sa mi rozutekali. „A-a-hoj.“ Vykoktal som zo seba. Kde sa tu vzala? „Prepáč, ale nevšimol som si kedy si prišla.“ Povedal som jej. „To nevadí, ja len väčšinou trošku meškám. Nikdy nestíham.“ Usmiala sa na mňa a ja som nemohol odtrhnúť zrak od jej tváre. „Tak čo som zmeškala?“ spýtala sa znudene. „Nič zaujímavé, len sme preberali červenoočko.“ Pretočil som očami. „Počkať! Červenoočko?! To červenoočko?! Preboha ako som mohla prísť o niečo tak zaujímavé a neobyčajné ako je červenoočko!“ hovorila zanietene až som jej to uveril a neveriacky sa naňu pozrel. Len pretočila očami a zasmiala sa. „Hádam si mi len neveril.“ Už som sa nemohol nesmiať spolu s ňou.

Celú hodinu sme sa smiali. Bola zábavná, inteligentná, milá chápavá. Jednoducho dokonalá. Stali sa z nás priatelia. Niekedy sme chodievali na lúku a rozprávali sa alebo len hľadeli na oblohu. Vlastne len ona. Väčšinou som sa ja díval naňu. Čím ďalej tým lepšie som ju spoznával. No nie len to. Začal som si uvedomovať čo k nej skutočne cítim. Že ju milujem. To zistenie bolo strašné. Ja, taký netvor som nemohol milovať anjela. Čistého, nevinného. Navyše som si uvedomoval, že sa to nikdy nesmie dozvedieť. Bolo by pre ňu príliš nebezpečné vedieť, že ju miluje upír. Mýtická bytosť, ktorá vysáva ľudí. V mojom prípade zvieratá, ale aj tak. Bude mať svoj život. Manžela, deti, rodinu. I keď som sa hnusil predstavy, že sa jej bude dotýkať niekto iný, prial som jej to. Prial som jej aby bola šťastná. Anjel predsa musí byť.

Z POHĽADU CHRISTINE:

Od nášho spriatelenia ubehli už 3 týždne. Myslím, že to boli 3 najšťastnejšie týždne môjho života. S Edwardom sme boli čo najviac spolu. Cez prestávky sme sa rozprávali, po škole chodili na prechádzky alebo na našu lúku, ako sme ju nazvali.

Jedného dňa som premýšľala nad tým čo k nemu vlastne cítim. Keď sa na mňa pozrie, prestanem vnímať okolitý svet a vnímam len jeho nádherné oči. Keď sa usmeje, musím sa usmiať tiež. Keď cítim jeho zvláštnu nádhernú vôňu cítim milióny motýlikov v bruchu. No a keď sa ma dotkne akoby mnou prešiel slabý elektrický prúd. Nie nepríjemný, práve naopak. Niekoľko krát som sa pristihla ako naňho zamyslene hľadím. Ja sa z toho zbláznim! Milujem ho! Cítila som ako by som padala do temnoty, z ktorej sa už bohužiaľ len tak nedostanem. Milujem ho, no on mňa nie. Akoby aj mohol, keď nevie čo som vlastne zač. Som netvor, mrcha! Nemôžem mu to povedať, lebo by som ohrozila jeho život. A nie len jeho, ale i celej jeho rodiny. A to ja nedovolím. Mala by som ich ignorovať. Bude mi to síce rvať srdce, ale oni po čase zabudnú. Budú mať nato predsa celú večnosť.

Z POHĽADU EDWARDA:

Mal to byť obyčajný deň. Chris včera nebola v škole, ale bolo to u nej dosť časté. Zvykol som si na nič sa nepýtať, keď sa vyparila na deň, alebo len niekoľko hodín. Koniec koncov ani ona sa nevypytovala, keď sme počas slnečných dní neboli v škole. Nikto z nás nevedel ako môže jedna hlúpa streda  takto zásadne zmeniť vzťahy, ktoré sme si vybudovali.

Keď vstúpila do triedy nemala na tvári úsmev ako každý deň, skôr bola zamračená. „Ahoj.“ Pozdravil som ju s úsmevom, no ona ma ignorovala. Takisto Alice a Rosalie. Pomalým krokom išla ku svojej lavici a posadila sa. Celú hodinu sme ju pozorovali, no robila sa, že to nevidí. Budem sa jej musieť spýtať na ďalšej hodine- biológii.

„Ahoj, stalo sa niečo?“ spýtal som sa jej keď som si prisadol. „Nič.“ Odvrkla  nasupene. Snažil som sa udržiavať konverzáciu, no nereagovala tak som to vzdal. Toto trhalo moje mŕtve srdce na kúsky. Keby som mohol, plakal by som.

Odpisovali sme poznámky z tabule, keď som si všimol, že píše inou rukou. Obyčajne bola ľaváčka, ale dnes písala pravou rukou. Tú druhú mala pod lavicou, opatrne položenú na nohe. „Čo máš s rukou?“ spýtal som sa len tak mimochodom. Na chvíľu sa začudovala no potom povedala nahnevane. „Nič.“ Ani sa na mňa nepozrela. Po zvonení sa zdvihla, chystajúc sa odísť, tak som ju chytil za ruku a tým ju zadržal. Bolestne sykla, tak som sa pozrel na jej ruku. Prsty mala červeno- modré, zápästie opuchnuté. Vypadalo to akoby sa pobila. „Čo je to?“ opýtal som sa s úžasom. Iba mi ruku vytrhla a odkráčala preč. Bežal som za ňou, no po chvíľke sa mi stratila. Zbytok dňa som ju nevidel.

Po príchode domov som si ľahol do mojej izby a nad všetkým rozmýšľal. Neviem ako dlho som tam ležal, no vyrušil ma veľký treskot a keď som sa zdvihol, uvidel som Emmetta ako rozbil televízor. „Emmett Cullen“ Čo to má znamenať? Ako si to predstavuješ?“ zvýšila Esme naňho hlas. „Rangers prehrali.“ Povedal, no ja som videl, že klame. Premýšľal o tom, prečo sa s ním Chris nebaví. „So mnou sa tiež nebaví, ani s Alice a Rose.“ Povedal som mu pravdivo. Ostatní sa na nás začudovane pozreli. Rozmýšľal o tom, prečo sa s nami už Chris nerozpráva.“ Oznámil som im. „Takže ani s vami?“ opýtal sa šokovane. Všetci posmutneli, bolo im to ľúto, všetci ju mali radi. „Ale prečo? Ešte v pondelok sa s nami normálne smiala a dnes ignorácia?“ spýtala sa Alice. Všetci sa zamysleli, no na nič sme neprišli. „Zvláštne bolo, že mala zápästie opuchnuté a prsty doráňané akoby sa s niekým pobila.“ Spomenul som im. Všetci na mňa vyvalili oči. Báli sa o ňu. „Ja som si zasa všimla pri prezliekaní na telesnú, že mala na ramene, modrinu ako odtlačok ruky.“ Ozvala sa Rosalie. „Čože?“ spýtal som sa a hlas mi preskočil do inej oktávy. Ak niekto ubližuje môjmu anjelovi tak si ho podám. „Musíme zistiť o čo tu ide.“ Rozhodol Emmett a všetci s ním súhlasili.

Autor: BatGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cor unum et anima una - 6. kapitola: