Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cor unum et anima una - 3. kapitola

02.09.2009 (08:30) • BatGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1392×

Z PH)LADU CHRISTINE:

Druhý deň som opäť prišla neskoro. Prvú hodinu sme mali biológiu. „Sme rady, že si nás poctila svojou prítomnosťou, Chris“ privítala ma s úsmevom učiteľka. „Potešenie na mojej strane.“ Odvetila som a ona sa zasmiala. „Sadni si na svoje miesto.“ Pokynula mi rukou.

Mám svoje stále miesto v tretej lavici pri okne. Väčšinou sedím sama, lebo všetci vedia, že neradím pri písomkách, i keď sú moje výsledky výborné. Jednoducho keď sa to zvládnem naučiť ja, tak prečo nie ostatní?

Došla som ku svojmu miestu. Potichu som si sadla, no všimla som si pohyb vedľa seba. Vedľa mňa sedel Alicin brat Edward Cullen. „Ahoj.“ Pozdravila som ho zo slušnosti. Opäť iba kývol hlavou, akoby mimochodom. No tak dobre chlapče, keď nechceš komunikovať, ako myslíš. Ja sa nebudem namáhať. A tak to pokračovalo celú hodinu.

Ďalšia hodina bola dejepis. V dejepise som bola veľmi dobrá, dá sa povedať najlepšia z celej triedy, možno i zo školy. Chcela som ísť na právo, takže som chodila na všelijaké súťaže. Poväčšine som sa snažila nevynechávať žiadnu hodinu a hlavne chodiť načas. Niekedy sa to podarilo, inokedy zase nie.

Dneska som našťastie nemeškala. O 2 minúty neskôr ale prišli dvaja vysokí svalnatí chalani. Jeden mal uhľovo čierne kučeravé vlasy, druhý medovo blonďavé. Okamžite som v nich spoznala upírov. Do čerta, koľko ich tu je?! Ten väčší si prisadol ku mne. „Ahoj, som Emmett,“ predstavil sa a uličnícky na mňa žmurkol. „Chris.“ Odvetila som jednoducho a tiež sa usmiala. Vyzeral nebezpečne, no keď sa usmial, bol ľahko čitateľný. Pripadal mi ako rodený zabávač. Z môjho premýšľania ma prebudil učiteľkin hlas. Túto som mala naozaj rada, lebo aj ona mala rada mňa. Vlastne to väčšina učiteľov až na Kapsovú, tá ma nenávidela.

„Takže dneska si dáme taký malý vstupný testík, čo vy na to?“ Bolo počuť nesúhlasné mrmlanie. Mne to mohlo byť jedno, už dávno som vedela všetko, možno aj viac ako učiteľka sama. Spredu mi posunuli test.

O 5 minút neskôr som mala vypracovaný celý test aj skontrolovaný. Môj sused sa bohvieako nadšene netváril. Na tvári mal utrápený výraz. Trochu som sa pousmiala aby to videl. Hodil po mne urazený pohľad. Vytrhla som mu zadanie z ruky a vymenila ho za svoje. Díval sa trochu zmätene. „Diktujem,“ povedala som mu a začala diktovať správne odpovede jeho skupiny. Mohla som hovoriť oveľa tichšie ako keby som to diktovala obyčajnému človeku, lebo som vedela, že jeho super sluch to bude počuť.

O ďalších 5 minút sme boli hotoví obaja. Vymenila som späť zadania a nikto si ničoho nevšimol. „Ďakujem.“ Otočil sa na mňa, ja som sa zatvárila začudovane. „Ja ale naozaj netuším o čom hovoríš.“ Chvíľu sa díval vyjavene, no keď som naňho žmurkla, usmial sa.

„Položte perá a pošlite písomky dopredu!“ zavolala učiteľka. „Obaja sme tak urobili a usmievali sa. „Tak čo aká bola písomka?“ otočila sa na neho Tereza spredu. Očividne ho chcela zbaliť, neustále pohadzovala vlasmi sem a tam. Zamračil sa naňu a neodpovedal. Zrejme ju to vystrašilo tak sa otočila.

„Utíšte sa žiaci! Bola to len malá vstupná písomka. Teraz sa vrátime späť k učeniu. Takže pán Cullen, poďte tu pred tabuľu odpovedať. Chcem zistiť čo všetko už viete.“ Môj sused sa s ťažkým srdcom zdvihol a išiel pred tabuľu. „Takže povedzte nám, čo sa stalo v roku 1215.“ Emmett sa zamračil ako úporne premýšľal. „Veľká listina slobôd- Magnum chartum libertatum od Jána Bezzemka.“ Zašepkala som, vediac, že to počuje. „ Veľká listina slobôd od Jána Bezzemka, Magnum chartum libertatum.“ Zopakoval moje slová. „Veľmi dobre, teraz Kedy skončila 2.svetová vojna?“ Pri každej otázke som mu našepkala akoby som si sama pre seba rozprávala správne odpovede, aby ho náhodou nenapadlo, že poznám ich tajomstvo. Určite by to pre mňa znamenalo ďalšie nebezpečenstvo a to pri svojej práci naozaj nepotrebujem.

„Teraz si poznámkujte stranu číslo 12-26. Ja vám zatiaľ opravím písomky.“ Začala som si poznámkovať zadané strany, keď som si uvedomila, že Emmett všetko opisuje. „Héééj!“ ohradila som sa. Hral sa na hlúpeho, že nevie o čom rozpráva, no v očiach mu iskrilo až kým sa nezačal usmievať. Ďalej sme to poznámkovali asi takým spôsobom, že on nadiktoval vetu, ktorú som mala napísať do zošita, no ja som ju nikdy nezapísala, lebo to boli naozaj nepodstatné veci. Keďže som to už všetko vedela, vysvetľovala som mu to, on k tomu pridal vtipné komentáre a výsledok bol, že sme spoznámkovali jednu stranu a prebrali všetky možné milenky Karola IV a smiali sme s celú hodinu.

„Takže opravila som to. Rozdajte si ich.“ Podala všetky písomky do prednej lavice a ich osadenstvo ich hneď začalo rozdávať. „Wow! Ja mám jednotku! Ešte nikdy som nemal z dejepisu jednotku,“ Zvolal môj sused natešene, „ty máš čo?“ spýtal sa ma. „Keďže ty máš jednotku, čo také môžem mať ja?“ odvetila som znudeným hlasom. „WOW! Och môj bože! Ja mám...Ja...Mám....Jedna!!“ zahrala som prekvapenú, načo sa hneď Emmett akože urazil. Dlho to ale nevydržal a znova sme sa začali smiať.

Z POHĽADU EMMETTA:

Predstavil som sa svojej susedke, keď sa s ňou bude kamarátiť moja Rose, mal by som skúsiť byť milší. Bola fakt pekná, ale na moju Rose aj tak nemala. Úsmev na perách mi ale hneď zmrzol, keď učiteľka oznámila test. Dejepis mi nikdy nešiel, ale test na prvej hodine, to je pohroma!

Moja susedka s tým očividne nemala problém. Za päť minút bola hotová, no ja som bol stále na prvej otázke. Keď sa uškrnula nad mojim počínaním zamračil som sa na ňu. Vytrhla mi zadanie z ruky vymenila ho za svoje a moje začala čítať. „Diktujem.“ Oznámila mi a nadiktovala mi všetky správne odpovede. Spätne vymenila zadania. Keď som jej poďakoval zatvárila sa, že o ničom nevie. Hneď ako sme odovzdali test, otočila sa na mňa jedna brunetka. Odbil som ju škaredým pohľadom.

Učiteľka nám zadala úlohu, poznámkovať učivo. Chris to očividne nerobilo problém, tak som od nej odpisoval. Keď na to prišla smiali sme sa na milenkách Karola IV a na tom ako sa mi to zúfalo snažila vysvetliť. Naozaj bola veľmi zábavná, môžem povedať, že som si ju obľúbil.

Najväčší šok som mal z toho, že som dostal 1 z písomky. Ja a jednotka! A ešte z dejepisu! Samozrejme, že moja suseda ju mala tiež.

Na obede som sa s tým nezabudol pochváliť celej rodine. „Vidíte? A vy ste si mysleli, že z dejepisu nič neviem!“ Edward mi samozrejme nezabudol prečítať myšlienky

ÁÁÁle no tak bráško, nehovor im ako som ju získal...dodal som v myšlienkach. „Teda miláčik som na teba hrdá!“ vyhlásila Rose. „Vďaka láska. Za to by som mal v noci dostať nejakú odmenu.“ Žmurkol som sa naňu. Edward sa len pousmial, zakrútil hlavou a odišiel. „Čo mu bolo?“ spýtal sa Jasper. „Neviem... Nezahráme si dneska baseball?“ snažil som sa rýchle zmeniť tému.

Autor: BatGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cor unum et anima una - 3. kapitola: