Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cor unum et anima una - 1. kapitola

24.08.2009 (11:30) • BatGirl • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2127×

Z POHĽADU CHRIS:

„Chris!“ počula som niekoho zakričať moje meno. Keď som sa obrátila, zbadala som Zuzanu, moju spolužiačku zo školy. Nemala som ju rada tak ako aj ona mňa„ Čauko, čo ty tu? Spýtala sa ma s hraným úsmevom na tvári. „Pracujem“ čo by som tu asi tak mohla robiť ty blbá? Dodala som v myšlienkach. „Aha, Lukáš, „ zavolala na nejakého chalana, ktorý za ňou dobehol ako psík, „ rada by som ti predstavila svojho frajera Lukáša. Lukáš toto je moja kamarátka Christine.“ Popritom na nás ukazovala rukami a zlomyseľne sa usmievala. „ Rada ťa poznávam.“ Usmiala som sa. „ Nápodobne.“ Odpovedal stroho. „ Vybrala som si tu nádherné topánky, zatiaľ si ich tu položím a idem sa ešte pozrieť ešte na nejaké. Dik.“ Iba som na ňu kývla rukou.

„ Prepáčte, máte z tohto druhu ešte 39?“ opýtal sa ma niekto. Keď som vzhliadla zbadala som čiernovlasé dievča s bledou pokožkou. Na chvíľu som sa zarazila, lebo som poznala, že je upír, no jej čokoládovo hnedé oči vegetariána ma upokojili. Pozrela som sa na topánky ,ktoré držala. „ Je mi ľúto, máme už len tie čo sú vyložené.“ Zrazu mi pohľad padol na krabicu ležiacu na pulte. Tú krabicu, ktorú si tam uložila Zuzana. Tú krabicu , v ktorej ležal pár lodičiek označených ako 39. „ Dovolíte?“ spýtala som sa upírky a vzala jej topánky z rúk. Pozrela som sa na číslo.38. Rýchlo som vymenila topánky z jednej krabice do druhej. Podala som jej krabicu s nápisom 38, no lodičkami 39, zatiaľ čo Zuzana naopak. Dievča sa len nemo prizeralo čo robím a keď jej to došlo, ticho mi pošepkala: „ Za to ťa môžu vyhodiť.“ Iba som sa na ňu usmiala a povedala: „Neviem o čom to hovoríte.“ Podala jej krabicu, zaželala príjemný nákup.

Vtedy sa vrátila Zuzana s ďalšou krabicou. Začala som jej baliť nákup a blokovať.“ Rada som ťa znova videla Zuzi, uvidíme sa v škole.“ Povedala som sladko.

Ďalší vo fronte boli dve upírky, jedna malá čiernovlasá a druhá nadpozemsky krásna blondína. Vyložili svoje krabice na pult. „ Ahoj, ja som Alice a toto je Rosalie,“ predstavila sa, „akurát sme sa sem prisťahovali.“ Usmiala sa .“ Ja som Christine.“ Odvetila som.“ Inak vďaka za tie topánky,“ Poďakovala Rosalie, „ sú fakt úžasné... Hmm, prepáč, že sa pýtam, ale prečo si to urobila, zdalo sa, že sa s tým dievčaťom poznáš.“ Zvedavo s na mňa pozrela. „ Je to moja spolužiačka, ale nemáme sa moc rady, často si robíme naprieky, takže...Bolo potešenie na mojej strane.“ Zasmiala som sa. Zaplatili, podala som im tašky a išli preč. „ Rady sme ťa poznali Chris.“ Zavolala na odchode Alice. „ Aj ja vás.“ Odpovedala som.

Tak to bol zaujímavý deň. Upírky v našom obchode. A ako bonus Zuzana s malými topánkami. V duchu som sa zasmiala.

Z POHĽADU EDWARDA:

Prvý deň v novej škole. Všetci budú zasa zvedaví kto sme, čo sme. Prvé dni sú najhoršie, kým si všetci uvedomia, že Cullenovi nestoja o žiadne priateľstvá alebo niečo viac. Potom poľavia vo svojom záujme, no otravné myšlienky tu budú stále. Ten je ale krásny. Ten sveter mu tak pristane. Alebo iné hlúposti. A tie predstavy už to vidím. Ako sa ja alebo niektorý z mojich súrodencov objavujeme v ich objatí. Je to hrozné.

„ Edward! Ideme!“ zavolala na mňa zospodu Rosalie. Pomalým krokom som zišiel po schodoch a nasadol do auta. Kým ostatní nastúpia znudene som sa hral s autorádiom. Keď sme boli všetci mohli sme vyraziť.

O pár minút neskôr som už parkoval na parkovisku pri škole. Boli sme zrejme jediní študenti, ktorí sa budú do školy voziť na vlastných autách, v tejto krajine sa totižto mohlo šoférovať až od 18. Všetci ľudia upreli zrak na naše auto a keď sme vystupovali niektorým od údivu spadli sánky dolu.

Tú blondínu musím mať.

Tí sú ale na zožratie.

Ten veľký je tak sexy.

Niektorí si mysleli takéto veci, iných zožierala závisť alebo žiarlivosť. Sebavedomým krokom sme si to mierili ku vchodu do školy.

Po rozvrh a podobné formuláre prišla Esme už pred týždňom takže sme sa hneď pobrali do našich tried. Ja som bol tretiak ako aj Alice a Rosalie. Emmett s Jasperom boli štvrtáci.

„Ahoj, ty si tu nový, však? Ja som Tereza, nešiel by si so mnou niekedy do kina?“ zastavila ma nejaká blondína s vysokým sebavedomím. „Nie!“ odvrkol som a dúfal, že dá pokoj. Zostala stáť mierne vykoľajená, skoro mi jej bolo ľúto, že som bol taký hrubý, no čítal som jej myšlienky. Nijak originálne. Urazene odkráčala.

Konečne sme sa dostali do triedy a našli si voľné miesta. Nikto sa nám netrúfol prihovoriť. Ak ich neodradila naša odlišnosť, tak naše odmerané výrazy určite. O pár minút prišla učiteľka spolu so zazvonením.

„Dobrý deň, študenti. Vítam vás v novom školskom roku. Rada by som medzi nami privítala nové prírastky a to pána Edwarda Cullena a jeho sestry Alice Cullen a Rosalie Hale. Poďte dopredu a niečo nám o sebe porozprávajte.“ v jej myšlienkach som videl závisť kvôli našej kráse. Rozhodla sa nám to tu čo najviac „spríjemniť“. „ Takže volám sa Edward Cullen, toto je Alice a Rosalie. Sme adoptovaní a prisťahovali sme sa sem z Aljašky. Mám rád hudbu, prírodu a šport.“ Pokynul som rukou Alice. „Som Alice, mám 17. Milujem nakupovanie a rada čítam.“ „Som Rosalie, zbožňujem módu a zvieratá.“ Všetci sme odrapkali vopred naučené texty a šli si sadnúť späť.

Učiteľka začala čítať školský poriadok tak som mohol vypnúť. Vypnúť od nudnej večnosti a všetkých bezvýznamných myšlienok mojich nových spolužiakov.

Autor: BatGirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cor unum et anima una - 1. kapitola: