Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Change - Prológ + 1. kapitola

24.01.2011 (15:30) • NimueAliceVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1085×

1. kapitola - Nečakané

„Čo sa ti stalo s očami?“

Annabell:

Po bokoch som cítila svoju rodinu. Leteli sme v troch šíkoch, asi tak päť či šesť metrov od seba. Našim cieľom bola malá čistinka, z ktorej sme najviac cítili pach tých smradľavých pijavíc.

Pripravení? počula som v hlave Ronnyho myšlienku určenú pre každého. Miesto odpovede sme bojovne zavrčali. Videla som v Ronnyho pohľade pýchu, keď sa pozrel na mňa. Jasné, najmladšia sestrička ide bojovať. Cvičil ma od detstva na to, aby som sa mohla zúčastniť boja. Keď mi oznámil, že si na večer nemám robiť žiadne plány, bola som v nemom úžase. Splnil sa mi môj sen. Vrhla som sa mu okolo krku tak silno, až som mu vyrazila dych. Zosilňujúci zápach ma vytrhol z mojich myšlienok. Tesne pred dopadom na čistinku, ešte nad vrcholmi stromov, sme sa premenili do ľudskej podoby.

Ladne sme doskočili na lúku v dlhých plášťoch, ktoré sa vlnili vo vetre. Vedeli sme to robiť tak ladne a na nepriateľov to pôsobilo tak hrôzostrašne, že som sa nad tým musela samoľúbo pousmiať. Dlhé kapucne na čiernych plášťoch sme si dali dole. Naši nepriatelia sa zdržiavali v prítmí lesa, ale vďaka nášmu dračiemu zraku sme ich videli ako za svetla. Nepriatelia viditeľne nechceli urobiť prvý krok. Síce všetci stáli pred nami v bojových pozíciách, z ich vyžaroval strach, ktorý bolo cítiť všade naokolo. Určite o nás už počuli. Čakali sme len na ich prejav slabosti, a ten všetkým signalizoval začiatok boja. Mňa však niečo zaskočilo.

Bolo to dievča, ktoré sa krčilo obďaleč. Na tom dievčati ma však najviac zaujali jej oči. Iní upíri mávajú červené oči, ktoré sa im pri hlade (alebo keď sa sústredia) na čierne. Jej však boli zlatohnedé. Moja intuícia mi vravela, že nechce bojovať.

Ju nie, povedala som Ronnymu v myšlienkach, keď sa na mňa pozrel, na čo čakám. Jemu sa to nepáčilo, ale keď zbadal jej oči, súhlasil. Pre tentoraz som sa zdržala dobrovoľne. Zatiaľ čo sa ostatní vrhli do boja s novorodenými, ja som k upírke podišla bližšie.

„Ako sa voláš?“ spýtala som sa jej.

„Kristin Stone, a ty?“  opýtala sa opatrne. Viditeľne nechcela pokúšať šťastie. Obzrela som sa dozadu a uvidela spúšť. Moji súrodenci, pár bojovníkov, už približne polovicu zabili a ani jeden nemal žiadne vážne zranenie, nanajvýš pár škrabancov, ktoré sa už aj tak hojili. 

„Annabell,“  odpovedala som.

„Čo sa ti stalo s očami?“ vychrlila som na ňu otázku, ktorá ma zožierala na môj vkus už dosť dlho. Nikdy som totiž nepočula o upíroch, ktorí by mali takúto farbu očí. 

„Čo myslíš?“ spýtavo sa na mňa pozrela. Skôr ako som jej stihla odpovedať, sa mi do hlavy dostala Luckova myšlienka Pozri ako sa dobre bavím. Poď sa pridať lebo ti ujde všetka sranda. Nemysli si, že ti nejakých nechám. Ja som na neho clivo pozrela no vedela som, že ma zvedavosť tiahne k tomu dievčaťu, tak som len zavrtela hlavou. Opäť som zadívala na dievča pred sebou. 

„Prečo máš zlatohnedé oči?“ spytovala som sa. 

„To je... nooo... živím sa totiž krvou zvierat a nie ľudí,“ pokrčila plecami. Jej to možno pripadalo normálne, no ja som bola čoraz zmätenejšia.

„Krvou zvierat?“

„Prečo sa čuduješ?“ odpovedala na otázku otázkou.

„Ja som totiž o nikom takom nepočula.“ Mala som v hlave úplný zmätok. Z toho ma náhle vytiahol Ronny. 

„Musíme už ísť.“ Len  som nemo pozrela naokolo. Až teraz som cítila trochu štipľavý pach ohňa.

Pôjde s nami, poslala som myšlienku Ronaldovi.

Nie, ozval sa neoblomne.

To však ešte neokúsil moju tajnú zbraň. Naklonila som sa k nemu a urobila veľké „psie oči“.

„Toto na mňa nerob, Ann." 

„No tak, veľký bráško.“

„Tak OK. Máš, čo si chcela,“ povedal. 

„Máš kde bývať?“ otočila som na s otázkou na Kristin. 

„Popravde... nie,“ odpovedala. 

„Dobre, tak ťa zoberieme so sebou.“ Pri vyslovení tejto vety sa na mňa otočili oči všetkých, okrem môjho bráška Ronnyho, ktorý sa s tým už zmieril.

„Nebude to vadiť?“ spýtala sa Kris.

„Nie,“ povedala som a pritom som z viacerých strán počula zúrivé zavrčanie. To ma už fakt vytočilo. Vždy sa na mňa a mojich súrodencov obracajú, keď niečo potrebujú, a mne nechcú vyhovieť. Pocítila som okolo hlavy ohnivé jazyky namiesto vlasov. Všetci ihneď stíchli a pozreli sa do zeme. Cítila som z nich podradenosť a strach. Dobre vedeli, že je rozhodnuté.

„Kto je proti?“ opýtala som sa rázne, a keď nikto neprotestoval otočila som sa - už so svojimi hrdzavo kučeravými vlasmi - na upírku predo mnou.

„Nie sú žiadne námietky,“ usmiala som sa na ňu. Úsmev mi opätovala a ja som sa obrátila na Ronalda.

„Zoberiem ju,“ odpovedal na moju nevyslovenú otázku. Hneď sa všetci začali premieňať na veľkých drakov. Potom si Kristin sadla na Ronnyho a vzniesli sme sa k oblakom. Pozrela som sa na svoje čierne krídla. Naspäť sme už neleteli tak usporiadane. Väčšina z nás poletovala v skupinkách. Ja, samozrejme, so svojimi súrodencami a mladou upírkou, ktorá sa ma spýtala, kde vlastne ideme.

K nám domov. Na miesto zvané Dragonfeel, ktoré leží vysoko na skle, preposlala som jej myšlienku.

Autor: NimueAliceVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Change - Prológ + 1. kapitola: