Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Change - 3. kapitola Ako sa to všetko začalo

08.03.2011 (21:45) • NimueAliceVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1101×

... Učiteľ nás aj napriek našim protestom (najmä z mojej strany) dal do rovnakého družstva...

Ann:

Let bol dlhý skôr pre Kris, ako pre nás. Hoci bola v ten deň na love, ešte stále sa cvičila vo svojej sebakontrole. Snažila som sa jej pomôcť tým, že som udržovala konverzáciu.

„Takže Forks, čo? Akú to má vlastne polohu?“

„Je to niekde pri Port Angeles v štáte Washington. Je to ideálne, lebo je tam dážď na dennom poriadku. Počula som, že tam žili aj ďalší, ako som ja...“ konštatovala. Luck sa zanedlho pridal do konverzácie, ale mňa  premohol spánok. Áno, musíme spať.

Let trval asi šesť hodín, síce ja som väčšinu z toho prespala. Mali sme šťastie, že keď pristáli, tak sa akurát zmrákalo. Naše autá tam už na nás čakali.

Luck mal  čierne Ferrari 575 GTZ, Kris červené Chevrolet Corvette a ja strieborné Lamborghini Estoque. Šliapli sme na plyn – smer domov. Náš dom bol dva kilometre od mesta na čistinke. Bol úžasný.

Bol bielej farby s veľkou terasou a raz tak veľkou garážou. K domu viedla príjazdová cesta a namiesto plotu rástol záhon kvetov. Na terasu, ktorá lemovala druhú polovicu domu, kde nebola garáž, viedli schody s kamenným zábradlím, pred ktorým sa týčili sochy majestátnych drakov (samozrejme, nie v pravej veľkosti).

Vzadu za domom bol starý strom s hojdačkou. Luck chcel, ako obvykle, prvý vojsť do nového domu. Nezastavili ho ani dvere, od ktorých som ja mala kľuč. Bohužiaľ, tie to neprežili.

Hneď, ako som zaparkovala v garáži, som sa za ním rozbehla a pritom kričala.

„To pôjde z tvojho vreckového!“ Snažil sa to zmierniť „psími očami“, čo sa mu ale nepodarilo. Vtedy do domu dobehla aj Kristin a usporiadala hon na izby. Luck chcel zabrať najlepšiu izbu na druhom poschodí, s ktorou bol aj balkón, ale Kris ho predbehla upírskou rýchlosťou. Ja som vybehla na tretie poschodie, kde bola ešte jedna izba, tiež s balkónom.

„Chudáčik.“ Luck mal izbu hneď vedľa hosťovských na druhom poschodí. Každý sa začal vybaľovať. Neopísateľná scéna. Ja som si len veci nahádzala do šatníku a ostatok na posteľ.

Potom som zišla na prízemie do kuchyne (ktorú budem používať len ja s Luckom). Jediné na čo sme nemysleli, bolo jedlo. Luck nebol príliš nadšený, (a ja tiež nie) že sme museli na love s Kris jesť surové mäso.

Ale boli sme dosť hladní. Keď sme dolovili, ja s Luck sme si museli nutne pospať. Predsa nechceme ísť do školy s kruhmi pod očami, nie?

Počasie nám to však skazilo prvý školský deň. Kris musela ostať doma a jediný, kto do školy išiel bol Luck, pretože ja som s Kristin ostala doma. Síce Luck chcel ostať tiež, ale poslali sme ho „preskúmať okolie“.

Deň ubehol rýchlo, pozerali sme niekoľko filmov na našej plazme. Luck nám po jeho príchode domov dal naše rozvrhy a my sme sa každý zašili do vlastnej izby.

Po nudnej večeri, ktorú sme mali len ja s Luckom - ktorý kúpil jedlo - sme sa pobrali spať - Kris išla práve vtedy na lov.

***

Rukou som plesla po otravnom budíku. Budem si musieť kúpiť nový. Každý už behal po našom novom dome a ja som si tiež musela pripraviť veci do školy. Našťastie, žiadna uniforma.

Z domu sme vypálili pár minút pred zvonením lebo sme si trošku prispali. OK, trošku viac.

Šťastie, že mám svoje rýchle reflexy, lebo by som asi zaparkovala na strome. Bola som prvá - z našej trojice. Na parkovisku sme použili väčšiu rýchlosť, ako by ľudia dokázali, pretože na ňom nebolo ani nohy.

Vbehli sme do triedy všetci traja. Skoro všetky hodiny máme spolu. Luck s úsmevom obsadil jediné voľné miesto vzadu a my sme boli nútené sedieť vpredu. Do triedy vošiel učiteľ a my sme boli nútení sa predstaviť. S Kris sme sa postavil pred celú triedu a ja som začala odriekavať verziu, na ktorej sme sa spoločne dohodli.

„Ja som Annabell Dragons, toto je moja ségra Kristin a nášho brata už asi poznáte.“ Ukázala som naňho a usmiali sme sa od ucha k uchu na jeho výraze.

„Ostatok už poznáme,“ zastavil ma učiteľ. Spolu s Kris sme si išli poslušne sadnúť. Ostatné hodiny sa niesli v podobnom duchu.

S Kris sme boli na ceste do jedálne. Do nosa mi udrela známa sýta vôňa. Jasné, Luck už čakal v jedálni. Všetky hlavy sa zrazu otočili za zvukom otvárajúcich dverí. Obvyklá rušná atmosféra stíchla a všetci sa pozerali na nás. Neznášam, keď sme stredobodom pozornosti. Ešte stále sme boli téma dňa. Počula som, ako si šepkali: To sú tie nové. Sú to Luckove sestry. Nevyzerajú nato. A podobne... Problém však bol vtom, že ja som Luckova sestra. My sa ale vôbec nepodobáme. A to nehovoriac o Kris. Sadli sme si na miesto vedľa Lucka.

„Ségry.“ Potešil sa. Podľa tónu jeho hlasu niečo plánuje. Luck sa ma spýtal, či nie som hladná, a aj keď som povedala nie, odišiel sa postaviť do rady. Keď prišiel ku mne, doniesol mi nejaké mäso - nedalo sa rozoznať - a na ňom bola asi polovica štipľavého kečupu z tejto jedálne.

„Tak, ako to máš rada,“ povedal dosť nahlas. Ja so ho prebodla vražedným pohľadom. Vie, že ja neznášam pálivé jedlá. Musela som sa usmievať, pretože na nás pozerala hádam celá jedáleň a veľmi by nepomohlo, keby som mu to „jedlo“ hodila rovno do tváre. To však neznamenalo, že som ho v mysli nevraždila všetkými možnými spôsobmi. Zobrala som si príbor a znechutene som do toho zabodla vidličku.

Vtom sa však moja pozornosť upriamila na niečo iné. Zacítila som nový pach. Upírí. Počula som Luckovo tiché zavrčanie. Napriamili sme sa, keby náhodou došlo k boju. Piati upíri prešli okolo a zvedavo si nás prezerali. Vo vzduchu bolo citeľné napätie. Chodili v pároch po dvoch iba jeden člen zaostal za skupinkou.

Prvú dvojicu tvorila blondínka, veľmi, veľmi krásna, s vysokým čiernovlasým upírom, ktorý vyzeral, že skôr patrí do nejakého ringu ako do školy.

Za nimi išiel blondiak s nízkou, viditeľne energickou, čiernovláskou. Mňa však zaujal najmladší a posledný člen rodiny. Vysoký upír s bronzovo-hnedými vlasmi, ostrými črtami a nepokojnými očami. Preskakoval pohľadom po nás troch. Určite hľadal podobné črty, ale márne. Po chvíľke sa zastavil pohľadom na Kris, zrejme spoznal, kto je. Sadli si k vedľajšiemu stolu a Luck ich stále napäto pozoroval. Vzpamätal sa, až keď som ho kopla pod stolom.

Z jedálne sme vypadli čo najrýchlejšie na ďalšiu hodinu - telocvik. Na moju smolu sme ho mali s tými upírikmi. Ale to nebolo to najhoršie. Učiteľ nás aj napriek našim protestom - najmä z mojej strany - dal do rovnakého družstva. Mali sme hrať volejbal.

Ja s blondínkou a blondiakom sme stáli vpredu, za nami po bokoch stal Luck s kulturistom a Kristin stála vzadu s tou energickou čiernovláskou a s tým upírom ktorým bol dosť zmätený. Asi si myslel, čo robí upír medzi ľuďmi s veľmi zvláštnou vôňou. Začala hra. Prvú podávku mala čiernovláska. Vyhrávali sme len vďaka nám trom. Oni sa asi „hrali“, že im telocvik nejde.

Nakoniec - ako inak - sme vyhrali.

„Vyhrali sme to len vďaka tomu, že všetky baby ( v druhom družstve ich bolo 5) pozerali na mňa. A mám podozrenie, že aj chalani,“ povedal jeden z upírov a priblblo sa pritom usmieval.

„Prestaň, Emmett,“ okríkla ho blondína.

„Ale no tak, Rosalie, veď vieš, že mám rád len teba. Ja len konštantulujem.“

„Konštatujem, Emmett,“ okríkla ho čiernovláska.

Po tomto výstupe sme išli na ďalšiu hodinu. Vbehla som do učebne biológie. Prišla som tesne pred učiteľom - túto hodinu som mala sama.

Sadla som si na jediné voľné miesto. Na moju smolu som musela sedieť vedľa jednej z tých pijavíc. Čo sa to deje? Je to nejaký zvrátený Luckov vtip? Učiteľ začal prednášať novú látku.

Snažil sa začať konverzáciu, ale ja som ho vždy odbila. Po zvonení som čo najrýchlejšie vybehla z triedy na parkovisko. Kris s Luckom už sedeli vo svojich autách.

Samozrejme, že okolo nich boli skoro všetci študenti. Prepchala som sa pomedzi nich a nastúpila do svojho Lamborghini. Trochu sme zatrúbili, aby nám uvoľnili cestu a vyštartovali domov.

Autor: NimueAliceVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Change - 3. kapitola Ako sa to všetko začalo: