Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 23. kapitola

31.12.2011 (09:00) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 38× • zobrazeno 5862×

23. kapitola

Neviem, čo to do mňa zrazu vošlo, ale začala som sa triasť. Mala som chuť jej odtrhnúť hlavu. Začala som sa na ňu rozháňať rukami.

„Ty krava sprostá!“ vrešťala som po nej a udierala ju rukami, trhala jej vlasy.

„Pusti ma,“ vrčala pomedzi zuby a kopla ma do nohy. Ja ti ešte ukážem, ty štetka! Natiahla som ruku a pleskla ju po tvári. Rýchlo si chytila líce a vystrašene sa mi pozrela do očí, ale ja som videla pred sebou len čierno. Totálne ma vytočila, Edward nemohol za nič a ona ho takto podviedla, dokonca celú ich rodinu.

„Je ti ešte ukážem!“ vrčala som pomedzi zuby. „Už nikdy ho klamať nebudeš!“

Vrhla som sa na ňu, až sme spadli obidve na zem. V tej chvíli som zabudla aj na to, že je tehotná. Ťahala som ju za vlasy, plieskala, nedokázala som prestať, až som si uvedomila, že sa prestala brániť. Líca mala červené, dokonca jej zo spodnej pery tiekla krv. Vystrašene som od nej odtiahla ruky a rýchlo z nej zliezla.

„Pozrite sa na to...“

„Preboha...“

Za mnou sa ozývali tiché hlasy spolužiakov, pomaly som sa otočila k nim, dievčatá s rukami na ústach pozerali vystrašene na Jessicu.

„Krváca!“ skríkla jedna z nich. Zmätene som sa otočila. Keď som to uvidela, zatočila sa mi hlava. Jessica ležala na zemi a držala si malé bruško, rifle mala nasiakle krvou. Zahmlilo sa mi pred očami, nejaký ľudia okolo mňa prechádzali, počula som len zvuky, stále som mala pred očami jej krv. Preboha, ja som vrah! Zabila som jej dieťa!

Zrazu sa ma dotkli ľadové ruky, ktoré ma chytili, ale nedokázala som reagovať. Tá osoba ma chytila do náručia a niekam ma niesla, no ja som mala pred očami čierno. Triasla som sa.

„Zabila som jej dieťa... zabila som jej dieťa... zabila som jej dieťa,“ pery sa mi samé otvárali a opakovali tie slová.

„Pšt, všetko je v poriadku,“ ozvalo sa mi pri uchu. Edward! Bol to Edward. Vystrašene som zamrkala a dotkla sa viečok, na ruke som ucítila niečo mokré. Slzy. Plakala som.

Edward otvoril dvere od svojho auta a posadil ma, zapol mi pásy a rýchlo obišiel svoje auto. Vzlyky sa začali stupňovať a ja som mala chuť hystericky vrešťať. No ľadové ruky mi chytili tvár do dlaní a zlaté oči hľadeli do tých mojich.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa šepky. Prisunul sa ku mne bližšie a hlavu mi položil na svoje rameno.

Nevedela som, či mu to povedať. Bude si myslieť, že mu klamem, ale musím...

„Začula som, ako hovorila, že to dieťa, čo čaká,“ musela som sa prudko nadýchnuť, „že je to dieťa Mikeovo.“

Privrela som viečka a čakala, že mi začne nadávať alebo ma odtiaľto vyhodí, ale on si len smutne povzdychol. Zmätene som otvorila oči a pozrela sa na jeho príliš pokojnú tvár.

„Viem o tom,“ šepol. „Už od samého začiatku som to vedel...“

„Čo prosím?“

„Nepýtaj sa ma, ako som to zistil, ale viem o tom. Chcel som ti to povedať, ale nepočúvala by si ma, neuverila by si mi to. Nepovedal som to ani Jessice, že to viem, nemohol som riskovať, že niečo urobí. Väčšina ľudí je na jej mieste a ona je perfektná herečka. Ale už to nechajme tak, potrebujem vedieť len jedno. Odpustíš mi to?“ Nečakala som to, absolútne som nečakala, že sa ma v tejto situácii opýta práve túto otázku. To ja mám byť vinná, nie on.

„Odpustíš to ty mne?“

S vážnym výrazom pokrútil hlavu. „Nemám čo.“

„Poďme odtiaľto preč.“

S jemným úsmevom prikývol a naštartoval.

xxx

Mal by som byť šťastný, že sme to vyriešili. Že tu bola so mnou a milovala ma stále, našla vo mne oporu. Ale nemohol som, aj keď sa to vyriešilo. Nemo sedela vedľa mňa a hľadela von oknom. Mala prepletené ruky, ktoré sa jej nepatrne triasli, srdce jej bilo ako o život. Bola vystrašená.

Ale ani ja som to nečakal. Keď som videl Jessicu, nemohol som veriť, že to bola Bella, kto jej to urobil. Možno to bolo kruté, ale neľutoval som Jessicu. Všetci čakali, že pôjdem s ňou do sanitky, ale bolo mi to jedno. Nebudem sa tu na nič hrať, nečaká so mnou žiadne dieťa, môže mi to byť ukradnuté. Musím zavolať Alice, nech zbalí všetky jej veci a dá ich jej rodičom. Všetci sa musia dozvedieť, že Jessica čaká dieťa s Mikeom, keďže dokázala za neuveriteľnú hodinu rozšíriť správu, že je so mnou tehotná.

Konečne som zaparkoval pred jej domom, Charlie tu nebol, tak sme mohli ísť pokojne dovnútra. Bella nemo kráčala hore po schodoch do svojej izby, tam sa posadila na kraj postele a chytila si tvár do dlaní.

„Neviem, čo to do mňa vošlo,“ šepla zničene. Myslel som, že o tom nechce rozprávať, ale zmýlil som sa.

„Je to v poriadku, láska. Rozumiem ti, ale nemusíš sa báť. Všetci na to zabudnú a okrem toho sú o pár dní vianočné prázdniny. Zajtra rozhlásim, čo si Jessica vymyslela, vrátime jej to stonásobne.“ Chcel som ju trochu nabudiť, ale príliš to nepomohlo.

„Možno by si to nemal ešte hovoriť a porozprávať sa len s ňou,“ šepla.

„Prečo si zrazu tak zmenila názor? Myslel som, že sa jej chceš pomstiť.“

Smutne si povzdychla, posunula sa ku mne a vyliezla mi na stehná. Pritúlil som si ju k sebe ako malé dieťatko a nežne ju hladil po chrbte.

„Vlastne jej rozumiem, určite chce chrániť svoje dieťatko, vy máte peniaze a ty by si bol pre ňu ideálnym otcom jej dieťatka. Pochybujem, že ten Mike by sa chcel starať o dieťa, možno chcela naozaj chrániť len toho malého tvora, ktorý jej rastie v brušku,“ šepkala naliehavo. Tak tomuto som nerozumel, Bella sa musela cítiť strašne vinná za to, čo jej urobila. Na jednu stranu ju chápem, ale inak...

„Možno máš pravdu, ale poznám Jessicu lepšie ako ty, vždy jej išlo len o seba.“

Na to už nič nepovedala.

„Panebože, dúfam, že je v poriadku. Pôjde po mne polícia, však? Charlie ma zabije? Alebo zatkne?“ chŕlila zrazu vystrašene. Žasol som nad jej zmenami nálad. Cítil som sa divne, možno som si myslel, že sa všetko vyriešilo, ale niečo mi v tom bránilo. Nejaká predtucha...

No vtom mi zazvonil mobil, s povzdychom som posadil Bellu vedľa seba a postavil sa. Na displeji bolo Carlisleove meno, určite išiel s nimi do nemocnice.

„Prosím?“

„Potratila, Edward. Ale nemôže za to Bella, mala mimomaternicové tehotenstvo, dieťa by aj tak nemohla donosiť.“

„Dobre, poviem jej to.“

Zložil som to a pozrel sa na Bellu, ktorá na mňa netrpezlivo hľadela. „Bol to otec, je s Jessicou v nemocnici.“

„Je v poriadku, však?“ spýtala sa ma s nádejou. Ach, ja jej nemôžem povedať pravdu, neverila by mi, obviňovala by seba.

„Áno,“ klamal som jej a pousmial sa.

Prepáčte, že to tak dlho trvalo, ale mala som na to svoje dôvody a je mi jasné, že sa mi kapitola nepodarila. Snáď nabudúce... :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 23. kapitola: