Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Cez tanec k láske - 21. kapitola

07.12.2011 (18:45) • Forevergirl, TeenStar • FanFiction na pokračování • komentováno 32× • zobrazeno 6640×

21. kapitola

Nie je možné, aby bol niekto taký debil! A znovu to musím zachraňovať ja. To len ja môžem mať tak sprostého brata!

Zoskočila som zo skaly a dopadla na útes, kde trúchlil Edward. Sedel na samom konci, tvár mal v dlaniach.

„Mieniš tu ešte dlho trucovať? Alebo zdvihneš už konečne ten svoj zadok a pôjdeš povedať Belle pravdu?“ spýtala som sa ho pekne nabrúsene.

„Alice, nechaj ma na pokoji.“

„To teda nenechám. Tá kravička, ktorá klame, že s tebou čaká dieťa si pokojne pochoduje po dome a každému rozkazuje, už aj Esme je z nej za celý deň na nervy. Ale hlavne, že náš pán Edward Cullen tu trucuje a nepohne ani prstom. To si vážne taký sprostý?!“

Zrazu zavrčal, ale mňa to ani trochu nevyľakalo, nech si to vrčanie odloží na Jessicu. „Inak, ak by ťa zaujímalo, Bella dnes nebola tiež v škole, hovoril mi to Carlisle.“

Konečne sa na mňa pozrel a s pekne vystrašeným výrazom. „Stalo sa jej niečo? Videla si niečo?“

„Nie, nestalo sa jej nič. Len chlapec, ktorý si získal jej dôveru po tom, čo sa jej stalo a ktorého milovala, jej povedal, že je otcom dieťaťa tej kravy, čo vlastne ani nie je pravda,“ odvrkla som mu sarkasticky. „Prečo to vlastne robíš? Myslela som, že Bella miluješ...“

Skleslo sklonil tvár. „Ja ju milujem, Alice, vysvetlím jej to všetko. Ale najskôr musím niečo urobiť s Jessicou. Nemôžem riskovať, že by sama niečo nahovorila Belle. Nikto sa nesmie dozvedieť, že Jessica čaká dieťa s tým najúbohejším ožranom na škole. Keby vedela, že my to vieme, využila by to nejako. Možno sa hrá na smutné dievčatko, ktoré je zničené, ale jej myšlienky mi hovoria všetko.“

„Ľahšie by bolo, ak by si Belle povedal pravdu.“

„Jasné, poviem jej, že Jessica nie je tehotná so mnou, len si vymýšľala. A keď sa ma opýta, ako to viem, poviem jej, že som jej to vyčítal v myšlienkach, však?“ spýtal sa ma sarkasticky.

„Niečo by si si vymyslel.“

„Alice,“ povzdychol som si akoby unavene, „nepočúvala by ma. Keby som nebol taký debil a pri tom tanci nesledoval tak Jessicu. Ani nerozumiem, ako na to Bella hneď prišla. Ublížili jej aj predtým a ona ma teraz nevypočuje. Mal som plán, ale celý sa mi zrútil, Alice.“

Prišlo mi ho trochu ľúto, ale aj tak si za to mohol sám, no nebudem mu do toho už rozprávať. Môže si za to sám, tak nech si to vyrieši aj sám.

„Nemal si s ňou spať a neobvinila by ťa. Musíš sa s ňou porozprávať a dostať ju z nášho domu. Nechcem tam ju, ale Bellu.“ Otočila som sa od neho a rozbehla sa naspäť domov. 

xxx

„Jess!“ zavolal som mierne znechutene, keď som obúval na chodbe. „Ideš už?“

„Ostanem radšej tu, je mi zle, myslím, že by som to v škole nezvládla!“ zakričala naspäť a ja som započúval do jej myšlienok. Musím niečo vymyslieť... Čo ak to dieťatko nebude podobať na Edwarda? Bude ma podozrievať z niečoho? Musím ho nejako prinútiť, aby začal už teraz milovať to dieťatko a aj mňa, samozrejme. Určite sa vezmeme a budeme vychovávať naše maličké. Ten hajzel sa to nikdy nedozvie, nikdy sa to nikto nedozvie. Belle to je určite aj tak jedno, vždy nenávidela chalanov, takže jej to určite nebude prekážať. Síce som dieťa neplánovala, ale s tým bohom mi to je aj tak jedno. Heh, chcela som ho a už ho aj mám.

Telo sa mi začalo od hnevu triasť, zavrčal som na celý dom, až sa zastavili aj myšlienky tej potvory, ktorá má v pláne mi skaziť celú existenciu. Keby len vedela, čo vlastne sme.

„Edward?“ spýtala sa vystrašene a počul som, ako schádza dole schodmi. „Počul si to?“

No to už pri mne stál Emmett a zmätene si ma obzeral.

„Ak by robila problémy a znova otravovala Esme, tak ju pokojne vyhoď,“ zavrčal som a radšej išiel do garáže.

Viem, že bol môj plán o ničom, ale potrebujem, aby sa Bella trochu upokojila a ja jej to mohol až potom vysvetliť. Ale bojím sa, že mi nebude už absolútne dôverovať. Ako som jej to len mohol urobiť? Tipujem, že znovu nepríde do školy, aby ma nemusela vidieť, aby jej nebolo zo mňa zle.

Zaparkoval som na školskom parkovisku, všetky pohľady sa okamžite stočili na mňa. Jasné, samozrejme, že už o tom vie celá škola.

„Čo čumíte?“ zavrčal som na nich. Hneď sa otočili od ľaku a pozerali sa radšej inam. Naštvane som kráčal do riaditeľne za Carlisleom. Bez klopania som vstúpil dnu a zamrzol na mieste. Sedela oproti nemu a práve niečo podpisovala. Obaja sa na mňa pozreli, ostal som ako oparený stáť vo dverách. Bella nevyzerala vôbec smutne ani ublížene. Nasadila tvrdú masku a znechutene sa otočila naspäť.

„To je všetko?“ spýtala sa môjho otca, ktorý nemo prikývol.

„Ešte dnes ostaneš tu a zajtra...“

Bella prikývla a postavila sa. Zhypnotizovane som počúval Carlisleovi myšlienky, pokiaľ ma nevyrušil jej hlas.

„Budeš tu dlho stáť alebo mi už uhneš?“ spýtala sa ma tvrdo, ani sa mi nepozrela do očí. Myšlienkami sa mi mihol ten najkrajší víkend vo svojej existencii. Teraz som mal pocit, že na mňa pozerá ako na cudzieho.

„Prepáč,“ šepol som a uhol jej. Odfrkla si a vybehla z kancelárie.

„Vieš, Edward. Nikdy by som ti to nepovedal, ale ak ide o ženy, si úplne mimo a si totálny idiot,“ povedal mi otec a starostlivo hľadel za mňa, kde utiekla Bella.

„Povedz mi, že to nie je pravda,“ šepol som na jeho predchádzajúce myšlienky.

„Je, Bella odchádza na školu do Seattlu. Máš ešte šancu napraviť to...“

Ale nenapravím, lebo ma nebude počúvať. Ostáva mi len jediné, musím nejako prinútiť Jessicu, aby povedala pravdu a to priamo pred Bellou, ale ako?

„Edward, už zvoní, choď na hodinu, porozprávame sa až doma,“ upozornil ma Carlisle. Otočil som sa a kráčal na hodinu, ktorú mám s ňou. Akoby mi zvieralo srdce a nemohol som dýchať, aj keď to bolo nemožné. Tak strašne ju milujem a tak veľmi som jej ublížil.

Vstúpil som dnu, okamžite boli všetky pohľady na mne, ktoré skákali zo mňa na Bellu. Pomaly som sa blížil k jedinému miestu vedľa nej. Sedela na samom kraji a uprene hľadela na lavicu, telo sa jej triaslo a srdce okamžite zrýchlilo. Musel som sa pousmiať nad touto reakciou jej tela.

„Potrebujem sa s tebou porozprávať,“ šepol som a uprene na ňu hľadel. Ani len ku mne neotočila hlavu.

„Nemám sa s tebou o čom rozprávať. Čo vlastne ešte chceš? Vyspal si sa so mnou, gratulujem ti. Do postele si ma dostal, tak čo ešte chceš? Koľko si vyhral v stávke? Vieš, úprimne ľutujem Jessicu, že čaká s takým hajzlom ako si ty dieťa. Tiež bola obeťou nejakej tvojej hry, ale otehotnela? Všetci ste obyčajní hajzli! Daj mi už pokoj, Cullen! Nenávidím ťa a vždy budem!“

Prepáčte mi, že to tak dlho trvalo, ale dostala som sa do bodu, kedy autor nevie absolútne ako pokračovať, tak z toho vznikla táto kapitola, s ktorou nie som absolútne spokojná...

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), TeenStar, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Cez tanec k láske - 21. kapitola: