Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Červená knižnica - 7. kapitola

07.03.2012 (15:15) • • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 3065×

„Takto sa ti to nepodarí,“ pokračoval a ja som naňho vyvalila oči. To myslí vážne? „Ale ak chceš, pomôžem ti s tým,“ navrhol a mne sa znova srdce rozbúšilo. V hĺbke duše som vedela o čo mu ide, ale moje pubertálne hormóny si so mnou robili čo chceli, takže som prikývla a ako v tranze pokračovala von a pokračovala zavesená na jeho ruku na parkovisko, kde žiarilo ako drahokam jeho auto. Ach, Bella, čo to zase robíš?

Nasadla som na to najpohodlnejšie sedadlo, aké som kedy mala šancu na svojom pozadí pocítiť, a ignorovala som svoje svedomie, ktoré mi na tú chvíľu dohováralo až príliš logickými argumentmi.

Ale je ťažké povedať si nie, ak je vašim šoférom sám Edward Cullen. Dokonca mi nevadila ani myšlienka, že ma len využije a potom odhodí, prečo inak by sa so mnou bavil? Nie som úlovok, ktorý by si niekto chcel nechať na viac ako na pár hodín. A tomuto lámačovi sŕdc nestojím ani za to. Sakra, veď by mohol mať každú na škole. Čo na škole! Pochybujem, že by mu nejaká Hollywoodska herečka mohla povedať nie.

Akonáhle som sa usadila do koženého kresla, moje telo strnulo. Cítila som sa nesvoja a mala som pocit, že každým pohybom môžem narušiť túto chvíľu. Edward ladne vyšiel z parkoviska a vyšiel na cestu. Nechcela som naňho zízať, ale kradmé pohľady na zrkadlo, kde sa odrážala jeho tvár s tým dokonale zvodným pokryveným úsmevom, som si jednoducho nemohla a nedokázala odpustiť.

Ako veľmi môže jeden človek popliesť druhému hlavu? To neviem. Ale ako veľmi dokáže popliesť moju hlavu Cullen? Asi ani keby to bol masový vrah a viedol ma niekam do lesa, kde ma porozkrajuje. Takže sa niet čo čudovať, že som si len veľmi okrajovo a neskoro začala uvedomovať, že už sme z Forks dávno preč. Kde vlastne býva? Pretože som si nikdy nemyslela, že by žil ďaleko od tohto zapadákova.

„Kam to ideme?“ preniesla som po chvíli hlasom, ktorý, bohužiaľ, prezrádzal viac vzrušenia ako bolo nutné. Avšak nijako sa nad tým nepozastavoval, za čo som tomu až nebezpečne dokonalému mužovi bola vďačná.

„Prekvapenie!“ povedal tajomne a možno sa mi to len zdalo... ale... žmurkol na mňa.  

Cesta, ktorá trvala snáď večnosť, bola ako zo spomaleného filmu. Obaja sme mlčali. Prakticky som ho nepoznala a čo som asi tak mala povedať? Pretože nadväzovanie konverzácie mi nikdy veľmi nešlo. Takže som sedela ako päť peňazí a snažila sa nemyslieť na to, čo všetko sa asi odohrávalo na mojom sedadle.

Práve som si privlastnila jeho sedadlo, asi som vážne na prášky. Ale to bude podľa všetkého tým, že ani otcove masážne kreslo nie je tak pohodlné a tak blízko tomu stvoreniu. Edwardova vôňa na mňa narážala z každej strany a voňala tak luxusne...

Keď som sa pokúšala dostať z auta v tých šatách, ktoré mi v tej chvíli chceli vyskočiť až niekde po pupok, ako pravý džentlmen mi prišiel otvoriť dvere a ja som mala čo robiť, aby som sa z toho neroztopila. Ach, vzchop sa, dievča!

Nechala som ho, aby ma s mojou rukou zavesenou na tej jeho viedol, pretože som v tejto časti Port Angels ešte nebola. Áno, presne to je ten dôvod. Kládla som nohu pred nohu a dôverčivo ho nasledovala.

Moje hypotézy o tom, ako sa asi ráno dostanem z hotela, kam ma vedie, domov, prerušila hudba z podniku, kam ma Edward viedol. Pravdaže som tu nikdy nebola, tu sa tancovalo.

Bol to menší zastrčený pub na okraji ulice, všetko to tam bolo príjemne staromódne. Aj keď tu svietilo mnoho lámp, stále tu bolo príjemné prítmie a stoličky s výšivkou vás priam lákali ísť si sadnúť. Ani som sa nestihla rozhliadnuť a Edward zo mňa stihol stiahnuť jeho sako, ktoré cezo mňa prevesil, keď sme išli sem. Asi to bolo nejaké jeho tajné miestočko, teraz ma niekam zatiahne a... Až som sa striasla, keď som na to myslela a rumenec mi zalial aj tie partie, ktoré chabo zakrývali čipkované šaty.

„Píšeš o vášni,“ ozvalo sa mi pri uchu a ja som skamenela na mieste, klavírna hudba podtŕhala dramatickosť tej situácie. Na krku mi naskakovala husia koža, keď mi jeho chladný dych prešiel po krku. „No sama ju dosť nepoznáš,“ pokračoval a jeho ruky ma pomaly viedli. Zaprela som sa, ale on ma aj tak presunul tam, kde som naozaj netúžila byť, do stredu parketu.

„Toto naozaj nie je dobrý nápad, ja...“ začala som argumentovať, keď si ma zvrtol a ruku mi stisol v tej svojej obrovskej, zatiaľ čo druhá si našla miesto na mojom chrbte. Neviem tancovať, bohužiaľ, som drevo.

„Nechaj sa viezť!“ On je neuveriteľný, ale jeho chyba, keď chce mať zničené tie lakovky, jeho chyba... Pravdaže pre mňa jeho slová nič neznamenali. Neznáma melódia a kroky, s ktorými som sa stretla len v telke, mi nič nehovorili a ja som nebola Baby, aby som sa za pár sekúnd naučila mambo. Nieto ešte tancovať na toto. Ako sa na klavírne skladby dá tancovať?

Avšak na to, aby som sa vymanila z jeho náručia, by som musela byť silnejšia. A možno by bol ešte problém aj v tom, že jeho dotyk nebol ani dostatočne nepríjemný, aby som to skúsila.   

Edward pokynul malej skupinke ľudí, ktorý práve oddychovali medzi skladbami. Ihneď sa zodvihli a začal zhľadúvať svoje hudobné nástroje. Ak som bola doteraz mimo, tak teraz som bola na infarkt, pretože začala hrať hudba, ktorú som matne poznávala z jedného z tých tanečných filmov. Ten, v ktorom hral Banderas. Tango!

Tentokrát som sa skutočne začala zvíjať v jeho náručí, veď nezatancujem ani valčík bez toho, aby som sa potkla o nohy...

„Toto naozaj nezvládam, neviem kroky...“ pokúšala som sa ho obmäkčiť, ale zjavne to bolo na nič.

„Nepotrebuješ ich.“ Ach, on bol tak blízko... Tie úžasné oči! No a potom to prišlo, Edward zjavne počul správny moment, kedy treba začať, a vykročil, bolo to čudné, ale vlastne som ani nevnímala, čo sa okolo mňa deje, keďže som niektorými partiami svojho tela cítila to jeho hriešne vypracované a jeho dych ma šteklil na tvári, zatiaľ čo tie temné drahokami zo mňa nechceli spustiť pohľad.

Cítili ste niekedy vášeň? Vzrušenie? Nazvyte to akokoľvek, ale toto bol priam ohňostroj všetkých emócií, ktoré sa dokázali do môjho tela naskladať. Nechcela som, aby tá hudba, ktorá viedla môjho partnera, skončila. Aj keď som sa hanbila za to, že môj tanec bol len uhýbaním sa pred jeho nohami a následne ich nasledovaním, aj tak bola táto chvíľa jedinečná.

Jeho ruky, ktoré ma nepúšťali, boli horúce a ich dotyk spaľujúci, nechala som sa ním točiť a znova ostať v jeho náručí... tak blízko jeho dokonalej tváre, ktorú snáď bohovia umenia vytesali z najdrahocennejšieho mramoru.

Pieseň dohrala a ja som mala sto chutí kývať na nich a aj ich podplatiť, len aby neskončili, ale Edwardove pery, ktoré boli zrazu na tých mojich, mi zabránili v akomkoľvek pohybe a ja som ostala v jeho náručí uväznená.

No a potom sa všetko udialo veľmi, veľmi rýchlo, no zároveň tak jemne... Ale popisovať to radšej nejdem, stačí povedať, že už viem, kde Edward býva.

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet