Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Červená knižnica - 5. kapitola

25.02.2012 (21:00) • • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 2810×

Uprel na mňa svoje čierne oči, ktoré vo mne vyvolávali ten dokonalý pocit v podbrušku. Jemne som sa zachvela a položila som si ruky okolo jeho krku a pritiahla si jeho tehličky na bruchu bližšie. Nalepila som sa naňho tak, aby medzi nami neostal ani milimeter vzduchu. Zrýchlene som dýchala a nechala som ho, aby svoje pery nalepil na môj krk.

Nedokázala som sa tomu ubrániť, tak som sa uvoľnila a nahlas zavzdychala. Zjavne ho to posmelilo, keďže jeho ruky boli odrazu všade. Dovolila som mu, aby zo mňa zvliekol tričko a následne sme spravili to isté s tým jeho.

Bruškami prstov som skúmala jeho svaly, nechala som sa unášať túžbou, ktorá bola pri tomto mužovi za hranicou znesiteľnosti a nohy, stále obtočené okolo jeho pásu som silnejšie zvierala. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude a ten gauner, ktorý mi ho ukradol, ma pomaly položil na studený mramor kuchynskej linky. Chcela som ísť za ním, ale nedovolil mi to, pretože sa rýchlym pohybom dostal na moje nahé telo, na ktorom naskakovala husia kože.

Jazykom brázdil po každom milimetri môjho tela a bez hanby sa dotýkal aj miest, ktoré som každý deň ukrývala pod vrstvami oblečenia. Jeho jazyk zablúdil na moje prsia a ja som...

„Isabell? Čo znova píšeš?“ ozvalo sa asi meter odo mňa a ja som rýchlo hodila pohľad na toho narušiteľa, ktorý sa ku mne blížil až nadsveteľnou rýchlosťou. Krúžkom na myške som začala pretáčať dokument na čo najvyššie strany, kde som mala, práve pre tieto prípady prekopírovaných niekoľko strán o Shakespearovi. Srdce mi šlo vyskočiť z hrude, ale nie tak, ako dievčaťu, o ktorom som písala. Toto bolo čisté zdesenie.

„Zapisujem si sem nejaké poznámky do školy, potrebuješ niečo?“ povedala som hlasom, ktorý som si pred zrkadlom nacvičovala dlhé hodiny. Pre zvedavosť môjho otca som si nikdy nič z mojej tvorby nenechala uložené v notebooku. Všetko bolo vždy bezpečne na kľúči a so mnou. Skoro vždy.

„Poď sa najesť,“ predniesol a podozrievavo si ma prezeral. Prikývla som a sľúbila, že hneď prídem, aj keď som  sa chcela skryť pod perinu a už nikdy nevyliezť. Ako keby som robila niečo zlé a niekto ma pri tom prichytil. No... Ja som vlastne nič dobré nerobila, takže...

Deň bežal za dňom, týždeň za týždňom. Vizitka, ktorú mi dal Edward do vrecka, keď mi dal tú ponuku, bola ukrytá v nočnom stolíku. Presne tam, kde bol aj náš vzťah. Neviem, prečo som si nahovárala, že sa medzi nami niečo zmení. Na ďalší deň, keď som sa dovliekla do školy, sa totiž správal presne ako pred niekoľkými dňami.

Za to Adele sa zmenila na draka, ktorý kade šiel, tadiaľ chrlil oheň, keďže ani po návšteve troch nákupných centier pre seba nenašla dostatočne dokonalé šaty. Takže keď ma s psím pohľadom prosila, aby som ju sprevádzala na jej ďalšej výprave, nedokázala som jej povedať nie.

A to je dôvod, prečo som teraz tu. Na pohovke v luxusnom obchode, kde značka stojí toľko, akoby boli tie šaty zo zlata a prezerám si nezáživné fotky vychrtlých modeliek narvaných vo vtáčích perách alebo priesvitnej čipke.

„Možno by boli tieto pekné, ale museli by mať inak vyriešené ramienka,“ zhodila Adele už asi sté šaty, ktoré si na seba navliekla. Nechápala som, čo sa jej na tmavomodrých šatách padajúcich až na zem nepáči, ale radšej som ju nešla práve ja poučovať o móde.

„Tak si skús tie ružové,“ navrhla som jej, len aby mi nezačala hovoriť o tom, aké ramienka sa hodia na aký typ postavy.

„Bell, tento ples býva len raz za rok, musíme vyzerať dokonalo. Mimochodom, v čom hodláš ísť ty?“ húkla na mňa cez látkové dvere kabínky, pričom jej hlas znel tlmene, keďže sa asi snažila dostať z tej látky, ktorá bola zošitá až príliš natesno.

„V tých žltých,“ oznámila som jej bez štipky záujmu a ďalej som sa venovala naozaj pekným mužom v oblekoch, ktoré aj tak vyzerali rovnako. Ale moja najlepšia kamarátka mala na môj výber očividne iný názor, keďže jej hlava sa zrazu objavila medzi dverami a vypúlila na mňa oči.

„To snáď nie! Veď si v nich bola aj minule a sama dobre vieš, že ti dobre nesedia,“ namietla a nesúhlasne pri tom krútila hlavou.

„Dobre vieš, že tam idem len kvôli tebe a na somariny naozaj nemám peniaze,“ odôvodnila som to.

„Toto nie je somarina, toto je životne dôležitá vec! Výber šatov zmení tvoju budúcnosť o 180%. Ako vieš, že sa v nejakom skvoste nezapáčiš napríklad kapitánovi futbalového mužstva?“

„Áno, ten ma rozhodne miluje, vieš, čo všetko mi už dal? Dokonca mám ešte stále tú podliatinu, ktorú mi uštedril minulý týždeň, keď ma hodil o skrinku,“ pripomenula som jej kyselo. „A k tomu, chcem si nájsť niekoho, komu sa budem páčiť aj vo vreci na zemiaky.“ To sa však Adele zdalo náramne vtipné a ja som na ňu len vykulene hľadela, naozaj som to nemyslela ako vtip.

„Is, zlatko, žiješ v 21. storočí, čas princov na bielych koňoch je už roky za nami. Nie sme v rozprávke,“ oznámila mi a ďalej sa pokúšala dať zo seba dole tú nádheru. „Tak buď dobré dievča a choď si nejaké pozrieť.“ Vedela som, že ma neprestane otravovať, kým jej nespravím po vôli, takže som sa rozhodla, že aspoň omrknem sortiment.

Vyhliadla som si najbližší vešiak a prezerala šaty za šatami. Dlhšie som si každý kúsok obzerala, len keď sa ma snažila Adele s heslom – hlavne nenápadne, sledovať, či si prezerám najnovšiu kolekciu.

Musela som uznať, že tie šaty sa mi páčili, každé mali svoje čaro, ale nie som typ človeka, ktorý sa vyžíva v prezeraní módnych výstrelkov, tak som len znudene prechádzala vešiak za vešiakom. Až kým ma nezaujalo to umelecké dielo. Boli to najzaujímavejšie šaty, aké som kedy videla. Tvrdý korzet, ktorý vám vytvaruje postavu, dopĺňali ramienka, ktoré spravia push up efekt, ako som sa už stihla dozvedieť a na páse bola sukňa ledva po kolená, ktorá mala vyzerať ako množstvo obrých motýlích krídel bábôčky pávookej.

„Sú úžasné,“ poznamenala Adele za mnou a ja som sa vystrela ako šíp a otočila sa k nej. Tento krát mala olivovozelené šaty, vyzerala spokojne, až kým som nenadvihla obočie, aby som jej naznačila, to, čo som sa pýtala po každom modeli.

„Myslím, že mi zbytočne zväčšujú zadok.“ Takže nič. Keď som od toho skvostu išla s Adele preč, rýchlo som zachytila tú cenovku a neveriacim pohľadom pozerala na tú čiastku, za ktorú by som si kúpila aj nejaké postaršie autíčko. Takže som sa poponáhľala za mojou kamarátkou, ktorej nie je nič dosť dobré a ďalej sa snažila aspoň trošku pomôcť vo výbere jej vysnívanej róby.

Prišiel deň D a ja som sa nestresovala len z toho, akým spôsobom sa mi podarí vyhnúť sa pozornosti tento krát, ale aj tým, že meškám s termínom a nemám inšpiráciu na scény, ktoré povedzme, by mali byť dominantou takejto témy. Edwardova neuveriteľná ponuka mi síce dodala šťavu, ale tak rýchlo, ako mi pomohla dostať sa na vrchol, ma z neho aj zosadila. Už týždeň sa mi nepodarilo napísať ani jeden riadok.

No aj keď mi Adele ledva zakryla kruhy po očami, ktoré v tomto štádiu už vyzerali viac ako monokle, zvládla som sa usmievať. Dokonca ani Adele nestrácala hlavu za to, že jej Dan ju nepozval. Nešla totiž sama, ale s nejakým milým chalanom, ktorého zverbovala na to, aby naňho mohol Dan žiarliť. Bola si totiž istá, že keď ju Dan uvidí, už v polke večera budú tancovať spolu. A že kto žije v rozprávkach.

Ale za to musím uznať, že keď sa moja šibnutá kamarátka nastrojila, stálo to za to. Dokonca som ani ja podľa jej hodnotenia nevyzerala zle. Akoby som aj mohla, moje telo pokrývala obtiahnutý kus olivovozelenej čipky nad kolená, čo boli ešte pred pár dňami šaty, ktoré Adele kúpila jej mama, avšak pravdaže, nevyhovovali jej podmienkam. Takže keď ich upravila a natiahla ich na mňa, nemala som jediný argument, prečo si ich nevziať.

Adele mala pravdaže aj tento rok nové šaty, ako vždy červené, no tento krát vínovo a nie krvavo. Na toto dávala dosť dôraz. Jej závoj blond vlasov bol stiahnutý do zložitého drdolu, ktorý už stihla vytvoriť kaderníčka v Port Angels.

„Myslím, že Danovi sa budem páčiť, tento otieň červenej má rád. Minule pochválil Elise košeľu, ktorá bola presne tejto farby."

„Naozaj veríš, že chválil jej košeľu a nie Déčka, ktoré jej idú vypadnúť z podprsenky o číslo menšej a výstrih, ktorý mu umožňuje vždy detailný pohľad?“ toto som si nedokázala odpustiť. Nieže týchto namyslených chlapíkov nemám rada, takže to ani nekomentovala a ďalej sa hodnotila vo veľkom zrkadle, zaberajúcom značnú časť steny v jej ružovej izbe.

„Čo mu to tak dlho trvá!“ začala sa po ďalších desiatich minútach škeriť. To by nebola ona... tak netrpezlivá.

„Je to milý chlapec a ak si si nevšimla, stále má ešte päť minút k dosiahnutiu presnosti. Musí sa predsa pripraviť, keď ide na ples s niekým, ako si ty,“ ukočíkovala som ju. Už sme sa poznali dosť dlho na to, aby som vedela, čo na tú bábiku zaberá.

„Máš pravdu, nesmie ma predsa nijak strápniť pred Danom... Mimochodom, Bells, naozaj ti ďakujem, že ho potom zabavíš, keď pôjdem, vieš... za svojim nastávajúcim.“ Jej hlas sa zmenil na škrekot, keď si zas začala predstavovať ich svadobný deň.

Na minútu presne zazvonil zvonček na vchodových dverách, na čo bol v izbe už len Adelin výrazný parfúm. Ja som pomaly, mysliac na to, že nemôžem spadnúť, vzala tašku s mobilom a sprejom, predsa len, môj otec je šerif a všade vidí nebezpečenstvo napadnutia, zišla dole, aby som si podala ruku s Mattom a poďakovala mu, že ma zvezie. Ach, sladký domov!

Viem, že to bolo nezáživné, ale je to prechod. Ďalšia kapitola, sľubujem, na tom bude oveľa lepšie, len som to nechcela spájať, už teraz je to dosť dlhé.

Ešte vám chcem poďakovať za podporu, naozaj dúfam, že aj tu mi necháte pár motivačných komentárov, aj keď som nedala Edwardov pohľad, ale všetko má svoj čas a chcem vám nechať najlepší kus bomboniery nakoniec. =D

Autor: (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet