Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Čarodejnica a upír - 18. kapitola

02.02.2013 (11:00) • matus • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 934×

Otočila som sa, že ho zmrazím, ale iba som ho spomalila, nezmrazila. Jemne som šepla:

„Edward.“ Tak, že to mohol počuť iba upír.

Edward sa tam zjavil a hodil po ňom ten môj elixír, ale iba ho to omráčilo.

„Uhni, vyskúšam na neho tú novú schopnosť,“ šepla som.

Edward hádzal po ňom elixíry a ja som sa sústredila. Predstavila som si tú bytosť. Malo to čierny mazľavý a nechutný plameň, otočila som sa okolo neho mojim plameňom, a už sa jemne zvíjal v krčí, ale bol strašne silný. Dlho som ho neudržala.

Zrazu som videla ako na Edwarda len idú plamene ohňa, postavila som sa pred neho a vytvorila ohnivú bariéru. Nemohla som ho predsa nechať upáliť aj keď v minulosti som ho neznášala a bolo by mi to jedno, ale teraz sa niečo vo mne zlomilo. Zrazu som zacítila energiu ostatných Cullenovcov.

Začali po tom tvorovi hádzať elixíry, ale on zahučal teatrálnym a slizkým hlasom:

„Ako ste sa odtiaľ dostali? No, to nevadí, ja som vás chcel väzniť, ale namiesto väznenia vás spálim,“ zasmial sa.

„Tak to teda nie, ja som ich odtiaľ dostala a nedovolím, aby si niekomu z nich ublížil,“ zakričala som tentokrát ja.

Hodil po mne oheň s elektrinou, ale odrazilo sa to odo mňa. Potom hodil po Cullenovcoch oheň, ale vytvorila som bariéru okolo nich.

„Jasper, pošli na neho vlnu pokoja!“ zvolala som, ale tak, že to mohli počuť iba upíry.

„Ako to, že na teba neúčinkuje moja moc?“ spýtal sa ten hnusný tvor a už ho nebolo.

Myslela som len na to, že nedovolím, aby niekomu z Cullenovcom ublížil a na to, že Edwarda som nemala rada a sama by som ho spálila, ale teraz... ho mám rada... ale stále som si nechcela priznať jednu malú, skôr veľkú skutočnosť, ktorú som si v duchu myslela.

Zrazu sa Cullenovci otočili a ja tiež. Edward sa postavil medzi mňa a toho tvora a zasiahol Edwarda elektrikou, respektíve bol v guli s elektrikou.

Rozbehla som sa za Edwardom a pokúšala som sa svojimi schopnosťami zrušiť tú guľu s elektrinou, v ktorej bol obalený a nehýbal sa. Vyzeralo to, že bol v bezvedomí. Ale vôbec mi to nešlo.

„Bella, prosím, dostaň ho odtiaľ,“ povedali všetci jednohlasne

„Snažím sa, ale nejde to,“ povedala som šeptom a pokračovala. „Moje schopnosti na to neplatia. Neviem prečo. Máte tu mobil?“ Na to mi Alice podala mobil. Vyťukala som číslo.

„Mami, ahoj, kde si? Máme tu menší problém. Môžeš sa premiestniť teraz hneď na lúku?“

„Bella, čo je? Teraz som v práci ako vieš.“

„To je jedno, ide tu o život, prosím, premiestni sa.“

„Fajn, som tam do pol minúty.“

Maminka ani nie do pol minúty bola na lúke.

„Mami, skúsiš premiestniť tú guľu s elektrinou tak, aby sa Edward odtiaľ dostal? Skúšala som to s mojou mocou, ale nejde to. Bojím sa, že by som mu ublížila. Voda a elektrina, to dokopy nejde, ľad tiež nie, oheň a upír zase dokopy nejdú,“ povedala som.

„Bella a čo tak skúsiť vzduch. Ovládaš ho, tak vytvor vzdušnú guľu a opatrne to skús pretlačiť na Edwarda a ja to premiestnim. Myslím, že to by mohlo ísť. Prečo ste nepoužili elixíry?“

„No vieš, kým sa hodili, tak on si to všimol a zničil. Ok, skúsim to potom, keď ti dám signál, skús preniesť tú guľu.“

Začala som vytvárať vzdušnú guľu. O chvíľu bola dostatočne veľká. Jemne som ju cez tú elektrinu dávala, veľmi to mi akoby mravčalo v ruke. Keď už bol Edward v tej guli, pozrela som sa na maminku, preniesla tú guľu na druhý koniec lúky.

„Už to zvládnete? Musím sa vrátiť,“ opýtala sa a zároveň oznámila Renée.

„Jasné a diki, mami,“ usmiala som sa na ňu a ona sa preniesla.

Opatrne som položila na zem a zrušila vzdušnú guľu. Už tam bol Edward. Ten sa o chvíľu prebral.

„Braček, si v poriadku. Ďakujem, Bella, že si mi zachránila bračeka,“ povedal Emm so svojím úškrnkom a objal ma tak, že ma až vzal do náručia

Putovala som od jedného k druhému a každý mi ďakoval, že som zachránila Edwarda. Keď som sa na neho pozrela, zjavne ničomu nechápal. Potom som ostala s Edwardom sama.

„Si v poriadku?“

„Ja áno, ale ty?“ odpovedal.

„ V pohode,“ začala som a pokračovala, „ďakujem, ale nemusel si sa postaviť. Aj tak by to môj štít odrazil,“ povedala som vyčítavo.

„Nie, Bella, neodrazil, počul som tvoje myšlienky, vravela si v nich, že nedovolíš, aby sa niekomu z nás niečo stalo a tiež to, že ...“ Ale to už nepokračoval. „Vtedy som pochopil, že sa ti nejako stiahol štít, ale už ho máš späť.“

„Čo? Ako? Ešte raz?“ nechápavo som mu povedala.

„No vieš, počul som tvoje myšlienky... A došlo mi, že sa ti nejako stiahol štít,“ skúsil ešte raz.

Vtom mi to došlo, Edward ma vlastne zachránil.

Začalo pršať, mlčky ma Edward vzal na chrbát a jeho upírskou rýchlosťou som doma bola do minúty, možno minúty a pol. Potom letel lesom.

Autor: matus, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Čarodejnica a upír - 18. kapitola: