Bella dostala výnimočnú ponuku a sťahuje sa do New Yorku. Všetko dôležité sa dozviete neskôr. Príjemné čítanie Vám praje Mimi.
30.03.2012 (17:45) • MimiStyles • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1006×
Prológ
Posledný pohľad von oknom z lietadla. Všade bola zeleň, ktorou je Forks známy. Konečne odtiaľ odchádzam! Dvadsať rokov v tejto diere by bolo na každého priveľa. Samozrejme, bude mi chýbať môj milujúci otec Charlie a moja splašená matka. Ale svet volá, naskytla sa mi príležitosť nahrať svoje vlastné CD, preto odchádzam do New Yorku.
Od svojich ôsmich rokov spievam. V dvanástich som začala pravidelne pridávať svoje nahrávky na internet. Vo Forkse to nemalo žiadnu cenu, lebo tu si vás nikto ani len nevšimne. Až raz...
Chystala som sa do postele, keď zrazu niekto zaklopal. „Bella, máš návštevu!“ skríkol otec.
Ja? Kto by už chcel navštíviť mňa? Mám dokopy troch kamarátov a oni sú dnes v kine. Zbehla som po schodoch a vo dverách som uvidela stáť nejakú ženu, oprava, dievča s neposlušnými krátkymi vlasmi havranej farby. Mala snehovo bielu pokožku a tmavé kruhy pod očami akoby už dlhú dobu poriadne nespala. Najviac ma však zaujali jej oči, mali farbu tekutého zlata. Až vtedy som si uvedomila, že mám zrejme ústa otvorené dokorán.
„Ahoj! Ja som Alice, začínajúca manažérka, a ty musíš byť Bella. Pracujem pre nahrávaciu firmu Oasis a musím ti povedať, máš nádherný hlas. Naša firma ti ponúka jedinečnú šancu nahrať CD...“ Prestala som ju počúvať
Celé roky snívam o tom, ako raz nahrám album a stanem sa žiadanou speváčkou a teraz sa mi to ponúka na tanieri. Má to však svoje muchy, musím opustiť svoju rodinu. Nakoniec som, samozrejme, súhlasila.
„Pripútajte sa, prosím, čoskoro vzlietneme,“ ozval sa hlas letušky.
1. kapitola
Všetko bolo dopredu dohodnuté. Alice ma počká na letisku a zavezie ma do môjho bytu. Mimochodom, budem mať spolubývajúcu, nejakú Tanyu, ktorá takisto spieva. Možno strihneme aj duet, ale to všetko má ešte čas. Veď netuším, čo budem spievať! Mám napísané nejaké texty, ale je to veľmi slabé.
„Bella, Bella! Tu som!“ hulákala Alice na celú halu. Musela som sa nad ňou pousmiať. Alice mi za posledný mesiac prirástla k srdcu, je len o dva roky staršia. Stretávali sme sa skoro každý deň a ona len rozprávala o sebe o agentúre a o New Yorku. Dozvedela som sa, že ak chcem, bude moja manažérka. Samozrejme, že som súhlasila.
„Ahoj, Alice. Konečne som dorazila. Nenávidím lietanie,“ pousmiala som sa.
„Tak to mi je ľúto, ale to nevadí, lebo si konečne v New Yorku!“ Alice začala okolo mňa poskakovať ako zmyslov zbavená.
„Nejdeme už radšej?“ spýtala som sa naoko namrzene.
„Jasne. Prepáč, nechala som sa uniesť. Tanya sa ťa už nemôže dočkať. Chcem ti len pripomenúť, že ti dám ešte tak týždeň pokoj, a potom ťa zoznámim so šéfom a hurá do práce!“
„Už sa nemôžem dočkať!“ odpovedala som naozaj úprimne. Zvyšok cesty už prebehol potichu, keď sme dorazili k menšej vile. Alice spomalila až nakoniec zastala úplne a vystúpila z auta.
„Ehm, Alice? Nepomýlila si sa trochu? Veď sme sa bavili o byte, nie o vile!“
„Bella, nebuď trápna. No nie je to jedno, kde bývaš? Mala by si byť rada a navyše máš vlastnú izbu a kúpeľňu. No poď už dnu.“ Vošli sme do domu, keď zrazu vyskočila na mňa vysoká štíhla blondínka s krásnymi modrými očami. Do péčka! Prečo sú všetci takí pekní? Ja sa môžem oproti ním schovať. Moja pokožka je slonovinovej farby, nie ako Alicina, ale skôr ako keby mi bolo stále zle. Mám hnedé čokoládové oči no a husté hnedé vlasy s červeným nádychom, proste priemer.
„Ahoj! Ty budeš Bella. Ja sa volám Tanya. Vitaj v našom nádhernom domčeku! Čauko, Alice!“ spustila na mňa a ja som ani nestihla zareagovať, „Ak ti to nevadí, ja som si vzala izbu s výhľadom na les, tebe ostala s výhľadom na našu záhradku a cestu. Snáď ti to neprekáža...“
„Okej, Tanya. Nechaj Bellu, nech si sama prezrie dom.“ Alice na mňa sprisahanecky žmurkla a ja som sa vydala po schodoch hore.
Vyšla som na prvé poschodie a natrafila na obrovskú izbu, ktorá bola zariadená v štýle osemdesiatych rokov. Vošla som dnu, ale na nočnom stolíku som zbadala fotku nejakého krásneho muža. Vysoký a svalnatý, bronzové strapaté vlasy a oči zlaté ako Alicine! Musím sa jej na toho muža spýtať.
„No, Bella, myslím, že aj ty si prepadla môjmu úžasnému Edwardovi. To je môj priateľ a náš šéf.“
„Prepáč, Tanya, len som sa chcela pozrieť, je mi jasné, že je to tvoja izba.“
„Ale nerob z toho haló. V mojej izbe si hocikedy vítaná“ pousmiala sa na mňa.
Vydala som sa ďalej po schodoch, až som narazila na ďalšie dvere. Vošla som dnu a skoro som odpadla. Ak som si myslela, že Tanyina bola obrovská, tak toto je hotové kráľovstvo. Steny boli namaľované jemnou ružovou farbou, krásny biely nábytok a uprostred posteľ s baldachýnom. Z izby viedli ďalšie dvoje dvere. Otvorila som prvé a vošla do obrovského šatníka, ktorý už teraz praskal vo švíkoch a to som ešte nebola vybalená.
O pár dní
Zabývala som sa celkom ľahko a bez problémov. Mimochodom, Tanya je úžasná, sadli sme si hneď od začiatku. Máme rovnaké záľuby, obľúbené filmy, hudbu. Alice nám obom pokúpila nádherné handry, topánky, šperky. Úplne nás rozmaznávala. Jediné, čo nám prekážalo, že sme si museli variť samy. A to bol problém, lebo ani ja, ani Tanya nevieme variť. Takže väčšinou to skončí čínou alebo, ako dnes, pizzou. Tanya nám objednala a teraz čakáme na poslíčka s vytúženou pizzou. Zrazu sa ozval sa zvonček pri dverách.
„Idem ja!“ zakričala som a vyberala peňaženku.
Otvorila som dvere a... „Dobrý deň, slečna, bude to... Bella, si to ty?!“
Tak čo, mám pokračovať?
Autor: MimiStyles, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Can't fight the moonlight - Prológ + 1. kapitola:
Wau no tak to ste ma potešili Dalsiu kapitolku pridam na zaciatku prazdnin dakujem za komenty
aaaaaa...
takýto koniec???...
ale začiatok je skvelý...
už sa strašne teším na pokračovanie...
notak daj rýchlo daľšiu kdo tam bol
Dalsiu,dalsiu
Ahoj. V kapitole som ti opravila tieto chyby:
*Ako prvé ťa chcem upozorniť na jednu podstatnú vec - keďže je toto poviedka na pokračovanie, nikdy nezabudni v názve napísať aj číslo kapitoly. Teraz som to ešte urobila za teba, ale dávaj si na to pozor.
*Chýbajúce čiarky (najmä v súvetiach a v osloveniach)
*Za radovou číslovkou sa píše medzera (1._kapitola)
*s/z - vždy sa spýtaj s kým/s čím alebo z koho/z čoho
*Občas si mala zle napísanú priamu reč. Pripájam preto vzor, ktorý by ti mal pomôcť:
1. Ak za priamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za priamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkričníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Nabudúce dávaj väčší pozor. Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!