Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bullying 5. kapitola

11.12.2011 (17:00) • nicolCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 1912×

Bella:

Vyletela som na rovné nohy od prekvapenia a zakrútila sa mi hlava. Doktor Cullen ma podoprel, pretože som znova padala. Všetci na mňa pozerali, akoby som spadla z Marsu. Jediný Edward sa tváril nezaujato. A to mi pripomenulo, že som v stredisku Pána šikanéra osobne. Musím sa odtiaľto dostať. A je mi jedno, že je vonku tma, že pravdepodobne zase zablúdim, a že ma možno zožerie nejaké zviera. Ja tu nebudem.

„Bella, si v poriadku?“ opýtala sa ma pani Cullenová. Ona a jej manžel boli vždy ku mne dobrí. Raz za čas som sem prišla s Alice kvôli úlohám a ona sa vždy o mňa starala. Tentokrát mi to príjemné neprišlo. Pripomínala mi moju mamu. Mamu, ktorá je mŕtva. Tieto moje myšlienky mi vohnali slzy do očí a takmer som vzlykla. Jasper sa začal ošívať. Alice ho vzala za ruku a spolu s ním a Rosalie odišli z miestnosti. Zostali sme tam len ja, Esme, Carlisle, Emmett a Edward.

„Som, len sa mi trochu zatočila hlava. Ako som sa sem dostala?“ Po mojej otázke sa tentokrát začali ošívať všetci.

„No... ehm... my sme vlastne... a potom... Edward, vysvetlíš jej to?“ Doktor Cullen bol očividne zaskočený mojou otázkou a prenechal toto vysvetľovanie svojmu synovi. Ja osobne by som bola spokojná s jeho rozpačitým príbehom.

„Možno by si mala zavolať svojmu otcovi, nech sa o teba nebojí,“ navrhla pani Cullenová a ja som s ňou absolútne súhlasila. Vzala som svoj telefón a plánovala zavolať otcovi, lenže mala som neprijatý hovor od Jakea, tak som zavolala jemu.

„Bella, si v poriadku? Kde trčíš? Som u vás doma a teba nikde. Charlie sa už o teba začína báť.“

„Jake, ja... ehm som u Cullenovcov. Stratila som sa v lese a no... proste teraz som tu. Nemohol by si pre mňa prísť?“

„Bella, prepáč, ale ja tam nemôžem. Poviem Charliemu, nech sa po teba zastaví.“

Čože? Vtom vbehla do miestnosti Alice a oznámila mi šokujúcu správu:

„Edward ťa odvezie.“ A hneď potom, čo mi oznámila túto novinku, zase zmizla.

„Netreba. Už mám odvoz. Ďakujem, že si taký ochotný.“ S hnevom som zaklapla a prekvapene som pozerala takmer do prázdnej miestnosti. Všetci odišli a ja s Edwardom sme zostali v obývačke sami. Popravde, začala som sa ho báť. Pretože teraz vyzeral ako sto čertov. I keď, on tak vyzerať nemohol. Vyzeral skôr ako anjel. Padlý anjel bez krídiel. Čo to tu trepem? Moja myseľ sa zase sústredila na túto situáciu a na otázku, ktorá mi nebola zodpovedaná.

„Takže, ako som sa sem dostala?“ Môj hlas bol mierne piskľavý a ja som si pripadala trápne. Edward použil ten svoj presvedčujúci pohľad a mne napadla myšlienka: prosím, len mi neubližuj.

„Zjavila si sa pred našim domom a kričala o pomoc.“ Tak toto sa stať nemohlo.

Posledné, čo si pamätám bolo, že som odmlela v lese a potom som sa znova objavila tu. Edward videl, že chcem namietať, tak ma schmatol za ruku a ťahal do garáže. Mali tu fakt pekné kúsky. Žlté Porsche, čierny Mercedes, červený kabriolet, červený džíp a strieborné Volvo, ku ktorému sme práve mierili.

Hodil ma na miesto spolujazdca a on sám si sadol na miesto šoféra. Po ceste nikto z nás nič nehovoril a ja som premýšľala. Je pravda, že hovorím zo sna, ale námesačná nie som. Tak ako som sa dostala pred dom Cullenovcov a prečo som kričala o pomoc? Možno mi Edward klamal. To je pravdepodobnejšie.

Z lesa sme vyšli behom minúty a už sme sa rútili po ceste k nám domov. Šiel rýchlosťou stodvadsať kilometrov za hodinu. Asi sa ma chcel čo najskôr zbaviť. Ani sa nečudujem. Zastavil pár metrov od nášho domu. Jacob tu už asi nebol, nebola tu jeho motorka a dokonca ani jeho auto. Teraz bol čas, aby som sa Edwarda niečo dôležité spýtala. Zatiaľ čo on čakal, kým vypadnem z jeho auta, ja som zbierala odvahu k mojím otázkam.

„Prečo mi klameš?“ spýtala som sa. Jeho to zaskočilo a prekvapene sa na mňa pozrel.

„Čo prosím?“

„Posledné, čo si pamätám je, že som odpadla v lese. Ako som sa k vám dostala?“

„Už som ti to hovoril.“

„Edward, ja ti neverím.“

„Bella...“

„Edward, ja nie som námesačná. Takže nie je možné, aby som sa dostala k vám domov a kričala o pomoc. Tak ako som sa k vám dostala? A nehovor mi, že...“

„Bože,“ zaúpel Edward, schmatol ma a hrubo ma pobozkal. Jeho pery tvrdo narážali na moje. Ja som tam sedela ako prikovaná a nemohla som sa od prekvapenia pohnúť. Edward si uvedomil, čo robí a pustil ma. Položil si hlavu na volant a zhlboka dýchal. Ja som na neho pozerala s rozšírenými očami a ani som nedýchala. Potom spravil prudký pohyb, nahol sa a otvoril mi dvere spolujazdca.

„Vypadni, lebo ti ublížim,“ zašepkal hrozivo.

Ale ja som sa nepohla, tak mi odopol pás a doslova ma vyhodil z auta. Dvere sa zatvorili a ja som sa pozerala na zadok jeho auta ako sa veľkou rýchlosťou rúti odo mňa preč. Sedela som tam na zemi asi ešte polhodinu a v hlave mi neustále behala otázka: Čo sa to práve stalo?

Trošku prekvapenie, že? Popravde som ani ja nečakala, že to takto skončí, ale čo narobíte. Dúfam, že sa Vám to aspoň trošku páčilo, pretože mám dojem, že Vás to prestáva baviť. V budúcej kapitole bude Bella znova napadnutá. Ale ako? To neviem ani ja sama.  

Autor: nicolCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bullying 5. kapitola: