Bella s Edwardom patrili k tým šťastným párom, ktorým by mohol každý závidieť. Ich šťastie však netrvalo dlho. Edward mal jedného dňa autonehodu, pri ktorej zomrel. Bella si život bez neho nevie predstaviť. Jedného dňa jej však príde záhadný list. Krátko potom sa stretáva s Carlisleom Cullenom, ktorý jej prezradí niečo, čo ju veľmi prekvapí. A je vôbec Edward skutočne mŕtvy?
Takže, jedná sa o moju prvú poviedku, tak to ešte nie je bohviečo. Bola by som však rada, keby ste mi zanechali nejaký ten komentár. Samozrejme, očakávam aj kritiku. :)
12.01.2012 (15:00) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 33× • zobrazeno 6541×
1. kapitola
Priložila som si sivý bavlnený sveter k tvári. Jeho vôňa ma okamžite ochromila. Bola ešte stále taká intenzívna ako pred dvomi mesiacmi. Bola to jeho vôňa. Edwardova vôňa.
Oči sa mi zaplnili slzami a v hrdle mi narástla obrovská hrča. Prišlo mi nevoľno. Posadila som sa za kuchynský stôl a zhlboka sa nadýchla.
Stále som tomu nedokázala uveriť. Stále som čakala, že započujem štrkot jeho kľúčov v zámke a potom sa objaví vo dverách. Zloží si svoje veci a príde za mnou do kuchyne. Tam ma pozdraví a následne pobozká. Sadne si k stolu a spýta sa ma, aký som mala deň a čo mám nové od rána, keď sme sa videli naposledy.
Vzdychla som si. Tak strašne mi chýbal. Chýbali mi jeho objatia, bozky, ale aj to, ako ma zvykol podpichovať.
Chýbalo mi, ako sme sa večer, keď sme ležali v posteli, hádali, kto pôjde zhasnúť svetlo. Vždy som to musela byť ja a vždy, keď som sa vracala naspäť, som zakopla o roh postele. On sa mi stále smial. Ja som sa naňho vtedy vždy urazila.
„Nenávidím ťa,“ vždy som mu hovorievala a otočila sa k nemu chrbtom.
„Ja ťa, na rozdiel od teba, miláčik, každým dňom milujem viac a viac,“ povedal milým hlasom a otočil si ma k sebe. Odula som líca a jeho to vždy rozosmialo. „Si taká sladká, keď toto robíš.“ Začal mi tvár posypávať bozkami a potom prešiel na pery. Tomu som nemohla odolať. Ruky som mu vplietla do vlasov a pritlačila si ho k sebe. Bozky som mu vždy s radosťou opätovala.
„Milujem ťa,“ zamrmlala som. Víťazne sa na mňa usmial. Tak dobre ma poznal a vedel, čo na mňa zaberá.
Ako som na to spomínala, po tvári mi stekali slzy. Prečo je život tak nefér? Prečo vám vždy zoberie to, na čom vám záleží najviac?
O chvíľu sa ozval zvonček pri dverách. Rozmýšľala som, či pôjdem otvoriť. Keď sa však ozval hlas spoza dverí, vedela som, že musím ísť.
„Bella, viem, že si tu, tak mi okamžite otvor!“ kričala moja najlepšia priateľka Rosalie. Chodievala sem pravidelne od tej nehody, ktorá sa stala. Neviem či preto, lebo mi chcela robiť spoločnosť, alebo skôr kontrolovala či ešte žijem. Či som sa „náhodou“ neutopila vo vani alebo si nepodrezala žily.
„Veď už idem,“ zašomrala som a išla otvoriť dvere.
„No sláva, myslela som, že sa ani nedočkám,“ povedala trochu nahnevaným hlasom, no vzápätí sa na mňa usmiala.
„Tebe otvorím vždy.“ Pokynula som jej, nech vstúpi.
„Ehm, Bells, vieš, že ani ja až tak často neupratujem, ale tu to vyzerá ako na smetisku,“ ozvala sa hneď ako vstúpila dnu.
Porozhliadla som sa okolo seba. Bol tu fakt neporiadok. Na zemi boli prázdne vrecká od čipsov, na stole v obývačke pár použitých vreckoviek a špinavé taniere. Na gauči sa váľala kopa Edwardových tričiek. A to som spomenula len jednu miestnosť. Čo je v ostatných nechcem ani radšej vedieť.
„Hej, ja viem, potom to upracem.“ Snažila som sa na ňu usmiať, no myslím, že môj výraz sa podobal na hocičo, len nie na úsmev.
Rose sa na mňa pochybovačne pozrela, no potom pokrčila plecami a povedala: „Ale to je jedno. Prišla som vlastne preto, aby som ťa vytiahla von. Už si tu zatvorená, prepánajána, dva mesiace. Máš ešte vôbec niečo jesť?“
„V chladničke by asi ešte niečo malo byť. Neviem,“ zamrmlala som a snažila sa spomenúť na to, či sa v chladničke okrem masla ešte niečo nachádza.
„Akože nevieš! Chceš mi povedať, že už ani nejedávaš?“ spýtala sa nahnevaným tónom a otočila sa ku mne.
„Ale áno,“ vzdychla som si, „ jedávam.“
„Bella, viem, čím prechádzaš, ale toto musí skončiť,“ začala, „ja, Jessica, aj tvoji rodičia o teba máme veľký strach. Vôbec sa nám neozývaš. Minule mi, dokonca, volala tvoja matka, lebo nevedela či si v poriadku, nakoľko si jej nezdvíhala mobil.“
Ale Rose sa mýlila. Ona nevedela aké to je. Ona si tým nemusela prejsť. Ona neprišla o manžela.
„Rosalie, ty vôbec nevieš aké to je,“ skríkla som na ňu. „Ty sa nemusíš denne vracať do prázdneho bytu. Ty vieš, že keď sa vrátiš domov, tak ťa čaká Emmett. Ty vieš, že sa máš na koho spoľahnúť alebo keď ti je najhoršie, tak sa máš o koho oprieť.“ Znova som začala plakať.
Rose sa zamračila a pristúpila bližšie ku mne.
„Prepáč, Bells, prepáč,“ zašepkala a objala ma. Chcela som sa vykrútiť, no potrebovala som oporu. Potrebovala som vedieť, že je niekto so mnou, že nie som úplne sama.
„Ty mi prepáč,“ hovorila som plačlivým hlasom, „ty za to predsa nemôžeš.“ Pevne som sa k nej natisla.
Rose si povzdychla.
„Aj mne chýba,“ šepkala. „Vieš, že Edward patril medzi mojich najlepších priateľov.“
Prikývla som.
Áno, vedela som to. Ja, Edward, Rosalie a Emmett sme boli najlepší priatelia od strednej školy. Edward s Emmettom boli už vtedy najlepší priatelia, ja a Rose sme boli najlepšie priateľky. Rose s Emmom sa do seba hneď zamilovali. Po krátkom kamarátstve sa dali dokopy. My sme boli s Edwardom dlho len kamaráti, no postupom času som sa doňho zaľúbila. On do mňa takisto.
Chodili sme spolu všade. Trávili všetok svoj čas spolu. Keď ma potom o tri roky neskôr požiadal o ruku, bola som tá najšťastnejšia žena na svete. Vtedy som si však myslela, že spolu budeme do konca života.
„Pšt, všetko bude dobré,“ chlácholila ma Rose a videla som, ako aj jej po líci stiekla slza.
Následující díl »
Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Budem ťa milovať naveky - 1. kapitola:
Tak sa mi zapáčil tvoj štýl písanie pri Sweetheart, že som neodolala a vrhla som sa aj na túto poviedku. Neľutujem. Vyzerá to vážne skvele a to som zatiaľ prečítala len prvú kapitolu. Veľmi sa mi páčilo Bellino spomínanie na Edwarda, bolo to rozkošné a ja pevne verím, že sa to všetko ešte niekedy stane. A Rosalie ako ľudská priateľka sa mi tiež páči. Je to skvelý nápad.
Slečna Jess, ja som ohromená. Je to iba prvá kapitola, a ja už som....uf, neviem, ako zvládnem ďalšiu
Priznávam, skoro som sa rozrevala Tie spomienky, čo Bella rozprávala...OMG! Mne jej prišlo strašne ľúto. To keby si opísala jej pocity, ako sa cítila, keď sa stala tá nehoda, tak to môžem kupovať novú klávesnicu, pretože moja by bola totálne premočená Úžasne si opísala tie scény. Vedela som si normálne predstaviť, ako to tam u Bells vyzerá. Proste, neporiadok.
Na fb nechcem počuť žiadne kecy, že píšeš zle. Táto poviedka je úžasná a ja musím ísť hneď ďalej. - to preto ten krátky komentík
vyzerá to veľmi zaujímavo, idem čítať ďalej,
Krásne napísané. úplne som si vedela živo predstaviť, ako to tam vyzeralo. pripadalo mi to ako v tom filme PS. milujem ťa, kde jej tiež zomrel manžel a vďaka tomu som sa vedela perfektne vcítiť do tejto kapitolky. už aj idem na ďalšiu
Překrásné. I u druhé kapitoly Žádná svatba nebude jsi napsala komentář a tak jsem se rozhodla podívat se na to, co a jak píšeš ty. Kdyby mě téma nezaujalo, ani bych článek neotevřela. Téma bylo ale víc než zajímavé, tudíž jsi mě dostala hned na začátku.
Bella... Je mi jí líto. Tak krásně jsi popsala její city k Edwardovi, že jsem měla na krajíčku. Jak se hádali o to, kdo půjde zhasnout a jak ji pak Edward vždy přesvědčil, že ho vlastně miluje...
Ani nevíš, jak šťastná jsem, že Rose je tu ta hodná. Protože většinou je všude ta nepochopená a sobecká, přestože i v Stephenině verzi ji mám prostě a jednoduše ráda. Tady se chová tak kamarádsky a mile, což je vážně moc fajn.
Líbí se mi, že jsou Rose, Bella i Emmett jako lidé. Edward jím zřejmě byl předtím také, když zemřel, ale perex naznačuje, že by z něj později měl být upír... To vypadá vážně dost dobře.
Bude zajímavé sledovat ty dva, jak k sobě znovu hledají cestu, pokud Edward opravdu bude novorozený a tedy i pěkně krvežíznivý upír.
Palec jednoznačně nahoru. Jen nevím, jak to sice bude u dalších kapitol, ale už tato se mi zdála dost krátká. Možná to ale bylo jen tím rozjezdem.
Na zacatku mi to pripomnelo muj oblibeny film P.S. I love you... Mas to krasne napsane, strasne moc se tesim na dalsi kapitolku:)
Luxusní,piš dál:-))
Baby, strašne ste ma potešili vašimi komentármi. Ani si neviete predstaviť ako veľmi. Som rada, že vás poviedka zaujala. Čo sa týka druhej kapitoly, tak tá tu bude už onedlho. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem
Zaujímavý námet, pútavá prvá kapitola , ln trošku krátke
no, uchvátila jsi me.D očekáváš kritiku, ale žádnou nemám... Je to velmi zajímavý a originální začátek povídky a doufám, že takový zůstane i nadále, protože se momentálně hlásím k pravidelným čtenářům.D
tak teda... musím říct, že je to velmi zajímavý námět. A pro mě rozhodně originální, protože něco takového jsem ještě nečetla (pokud to chápu dobře, Edward tak úplně nezemřel, ale Carlisle ho přeměnil a novorozený Eda se znovu potká s Bells...) a to se mi fakt moc líbí. Už to, že se od začátku povídky znají, milují, jsou manželé... a tak. Fakt doufám, že to tak je a že on není tak úplně mrtvý a že navážou vztah.
Moc krásně a lehce napsané. A smutné...
Haha, chtěla jsem si přečíst další tvé povídky a zjistila jsem ze tohle je tvoje premiera. Wow! Na zacatek je to dost dobré
NadherNý zacatek povídky!! píšeš opravdu pekne, velmi se mi z o líbí! těším se na pokračování
Úžasne zaujímavá poviedka. Chúďa Bells, život je krutí. No dúfam, že sa všetko napraví Prosím pojračuj, tá poviedka vyzerá nielen zajímavo, ale úžasne. Verím, že budeš pokračovať A teším sa na ďalšiu kapitolku.
PÁNÍ! Toje teda ZAJÍMAVÁ POVÍDKA MOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOCCC SE TI POVEDLA, RYCHLE DALŠÍ!!
to je tak super, jen pokračuj, co nejrychleji další kapitola...
Naozaj veľmi zaujímavý nápad, bolo to neskutočne pekne a citovo napísané. Prajem veľa inšpirácie
Opravdu velmi hezky napsane!!!!
Súhlasím s tým, že je to veľmi pekne napísanéééé
Začiatok je podľa mňa ideálny, vhodila si nás priamo do deja a všetko je myslím povedané.... teraz je na tebe ako budeš pokračovať (ja dúfam, že to nebude moc dlho trvať, kým dáš ďalšiu kapitolku )
Konečně je to tady! Nádherně si popsala Bellin smutek a dokonce i ten nepořádek v jejím bytě. :D
Nápad na povídku je skvělý a já už se nemůžu dočkat pokračování.
Bude brzy, že?
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!