Poviedka o dievčati, ktoré nechcene zmení svet, ale ešte pred tým, si s ním užijete kopec srandy. Ale, vlastne ako to začalo? Vlastne za to mohla len jedna hlúpa kniha, ktorá sa vďaka Emmettovým vtípkom dostáva do tých nesprávne správnych rúk dievčaťa, s nemožným menom a myšlienkami, ktoré by ste radšej nepočuli.
Takže, príjemné čítanie praje vaša Rosie:)
04.04.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1250×
Prolog:
30 seconds to Mars - Vox Populi
Otec s malou dcérkou stáli v jednom z najkrajších hradov sveta. Pred nimi sa týčili tri postavy. Ich desivo červené oči sa dívali na svoje obete a premýšľali, čo s tými nešťastníkmi urobia. Nechcene zabočili do zlej uličky a tak sa zúčastnili istého rituálu týchto krvilačných beštií. Sám otec mal čo robiť, aby sa nezbláznil, ale on tu teraz mal byť pre svoju dcéru, ktorá práve pevne obopínala jeho nohu a pokúšala sa byť aj so svojím otcom, úplne niekde inde.
„Pane nie! Počkajte!“
Prehovoril vysoký blondýn, ktorý v sekunde stál pred svojim vládcom.
„Ako sa len opovažu-!“
„– počkaj Caius...“
Prehovoril pokojne Aro a vysoký upír sa sklonil ku nohám svojho vladára.
„Pane, nesmiete ich zabiť, oni... sú veľmi dôležití!“
Zašepkal Tybalt, upír, ktorý bol predurčený ku veľkému daru, videnia budúcnosti, ďalekej budúcnosti. Aro napriahol svoju chladnú, tenkú, no za to tvrdú ruku. Sňal z nej rukavicu a ruku následne položil na rameno Tybalta. V tej chvíli sa Arovi nebezpečne rozšírili zreničky, roztiahla pusa do úsmevu ale potom zrazu úplne celá tvár potemnela. Stuhnuto stiahol ruku z Tybaltovho ramena a nasadil si znovu rukavicu.
„Ďakujem Tybalt, budeš odmenený, môžeš ísť.“
„Ale pane, čo bude s nimi?“
Spytoval sa zvedavo. Aro sa na chvíľu zamyslel a potom sa usmial.
„Muža si necháme a dievča prepustíme, no predtým... Lucan, prosím všetko.“
V sekunde pred dievčaťom stál nižší ryšavovlasý upír a jemne sa pousmieval.
„Krásne vonia...“
„Lucan, len spomienky, nie ju celú, je ti to jasné...“
„O áno pane, odpusťte...“
Lucan si vzal do náruče dievčatko a jemne jej položil na tvár svoju dlaň. Obom sa v sekunde rozšírili zreničky a už nevnímali prítomnosť.
„Pane, ona vás zničí...“
Zašepkal so sklonenou hlavou Tybalt.
„Nezničí... vieš, že tá budúcnosť sa môže ľahko zmeniť. Mám jej otca a keď ona bude dospelá, tak si po ňu prídem a s jej darom sa stanem najmocnejším vládcom v dejinách. A ja sa tak zariadim, že aj keby opustila zem, našiel by som ju. A ty Tybalt, ty sa budeš stále dívať do budúcnosti. Muža vezmite do jeho kajuty, zajtra ho spravíme jedným z nás. Krásny deň.“
Povzdychol si mocný a krutý vladár a rozišiel sa vdiaľ svojim myšlienkam nad budúcnosťou...
Prítomnosť – Edward Cullen:
Sedel som práve pri klavíri a len tak rozjímal. Všetko bolo tak krásne dokonalé. Moja milovaná Bella si práve odskočila na lov, takže som musel nejako prežiť tu strašne dlhú chvíľu bez nej. A ostatní? Carlisle bol v práci, Esme išla obzerať nejaký dom a Rosie šla s Bellou. Nessie, Jacob, Alice a Jasper sa rozhodli odísť na týždeň do Európy a užiť si tam spoločné chvíle lásky. Proste všetci sme boli úplne spokojní, teda až na Kaspiána. Bol tu nový a stále sa nudil. Hoci to nedával najavo, ale ja som počul jeho tajné myšlienky, takže som vedel, že mu často chýba nejaké rozptýlenie. Práve teraz sedel pri mne a zase som ho nevedel nájsť kde je, len som ho cítil... stále sa musí hrať.
„Mám to!!!“
Zvískol nadšene Emm zhora. O áno... minule prehral stávku s Alice a tá mu za to natrela jeho krásneho, podotýkam nového Hummera na ružovo. Emm skoro dostal porážku a to je už čo povedať na upíra. No a teraz už vyše 4och hodín, vymýšľal hore vhodnú pomstu pre Alice. Vedel, že ona nemá teraz šancu sa včas vrátiť domov a tak vymyslel prvú blbosť, čo ho napadla. A to, že zobral Alicinu skriňu, naložil ju do auta a šiel odviesť niekam do mesta. Po asi dvoch hodinách prišiel späť, celý natešený. Naozaj som netušil, že mu to urobí až takú veľkú radosť.
Spokojne sa pri nás posadil a ja som sa zase hrabal v jeho myšlienkach. Takže som nakoniec zistil, že on tú skriňu daroval nadácii, pre bezdomovcov. Aj mi ukazoval brigádničky, aké boli nielen natešené, ale aj krásne. No, aspoň že spravil jednu dobrú vec. Len či to nebude trochu divné, keď nejaká bezdomovkyňa bude chodiť v Prade...
Večer prišla konečne aj Esme, Carlisle a chvíľu po nich aj Bell s Rose. Pravdaže som si hneď vzal Bell ku sebe. Chýbala mi a taktiež bola dnes až príliš krásna a sexy. Ona mi to robí náročky, že si dáva tie ultra tenké tričká a malé kraťásky. Rýchlo sme zo seba strhali oblečenie a už aj sa potápali vo víre vášne a erotiky. No zrazu, som započul Alicine myšlienky. Tá sa tu ako objavila? Započúval som sa... Ježiši! To snáď nie!!! Rýchlo som zliezol z Belly a to sme sa blížili ku tomu najlepšiemu. Hodil som na seba trenky a zutekal dole ku Alice a hneď zreval.
„To snáď nemyslíš vážne!!!“
„Sakra myslím!“
Zrevala ona na mňa a zrazu sa u nás objavil strojca tohto chaosu.
„Čo sa deje?“
Spytoval sa s prihluplým úsmevom. Skôr, než som mohol započať trhanie Emma na kúsky, vyletela na neho Alice.
„Ty chumaj! To sa deje, že ja som v tej skrini mala môj denník!“
A Emm pobledol ešte viac, ako normálne...
Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Bristhatarahtys - Prolog:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!