Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bozk tajomnej pani - 14. kapitola

08.08.2012 (07:30) • GCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2099×

14. kapitola

Isabella noc čo noc trávila pozorovaním spiaceho Edward. Zamilovala si jeho uvoľnenú tvár a pristihla sa pri tom, že už by nevedela žiť bez pohľadu naňho. Nedokázala by prežiť jeden deň bez toho, aby cítila jeho prekrásnu vôňu. Nedokázala by prežiť, keby sa s ním aspoň pár minút každý deň nerozprávala. Bolestne si uvedomovala, že je od jeho prítomnosti závislá. Ten pocit, kedy od neho musela odísť, aby sa uložila k spánku, bol príliš bolestný. Nikdy netúžila viac byť človekom, alebo aspoň obyčajným upírom, ktorý je síce otrokom krvi, ale má možnosť v tieni prečkať deň a byť hore celú noc. Ona celý deň musela byť v ústraní. Nemohla ani vykuknúť zo svojej rakvy a to ju hnevalo.

Raz sa pokúsila opustiť svoju rakvu predčasne. Vedela, že slnko ešte nezapadlo, ale veľa mu nechýbalo. No bolesť, ktorá sa objavila, ju donútila opäť zaklapnúť veko a počkať. Isabella sa tak veľmi nenávidela. Nenávidela tú kliatbu, ktorá ju zasiahla.

Ako každú noc, Isabella opäť stála nad spiacim Edwardom. Užívala si pohľad naňho a prehrávala si každý rozhovor s ním. Toto boli chvíle, keď bola konečne šťastná. Nikdy vo svojej existencii sa tak necítila. Začínala mať pocit, že to, čo sa s ňou deje, nie je len tak hocičo. Isabella netušila, ako sa to stalo, ale uvedomila si, že sa zaľúbila. Zamilovala sa do tohto bezbranného človeka, ktorý ju zo začiatku tak pokúšal svojou vôňou. Vábil ju a hneval svojou prítomnosťou, no teraz si uvedomila, že sa ho nemôže vzdať. Chcela preňho urobiť všetko na svete.

Isabella si spomenula, ako ho potešila, keď mu priniesla jedlo. Odvtedy ho zásobovala pravidelne. Každé ráno ho čakali čerstvé potraviny, ktoré pre neho ukradla na blízkych farmách. Často menila miesta. Nechcela, aby na to ľudia prišli, že im miznú zásoby. Aj dnes mu chcela urobiť nejakú radosť.

Rozbehla sa teda do neďalekého veľkého mesta. Chodila po prázdnych uliciach a hľadala niečo, čím by Edwarda potešila. Natrafila na malý obchodík so šatami. Zrazu jej mysľou prebehol nápad. Už videla Edwarda v nových honosných šatách. Vedela si predstaviť, aký v nich bude švihák. Vzala pár košieľ, nohavíc a oblekov. Dokonca natrafila i na topánky. Dúfala, že to Edwardovi padne ako uliate. Veď jeho pozorovaním strávila toľko času, že si pamätala každý aj ten najmenší detail jeho tela.

Na zámku šaty poukladala na kreslo, ktoré mal Edward vo svojej izbe. Zvyšok naskladala do skrine a úhľadne urovnala. Bola zvedavá na jeho reakciu a zároveň smutná, že ju neuvidí. Dúfala, že ak ho poteší, iskričky v očiach bude mať aj večer pri ich stretnutí.

Keď krajinu ožiarili ranné zore Isabella už ležala v podzemí, hlboko ponorená do stavu nevedomia. Naopak, práve vtedy sa Edward prebúdzal. Zažmúril ospalými očami do šera miestnosti a nadýchol sa. Toto robil každé ráno, hneď po prebudení, pretože vedel, že ju ucíti. Ani dnes to nebolo inak. Jej vôňa sa niesla celou jeho izbou a Edwardovi to vyvolalo úsmev na tvári. Miloval jej vôňu. Miloval jej hlas. Miloval ju celú. Ako malý chlapec očakával západ slnka, pretože vedel, že s ním príde i ona. Nebanoval, že sa sem vybral. Nikdy vo svojom živote nebol viac šťastný, ako v tieto dni. Dokonca ani keď zistil, že by sa mohol dostať na front, ani vtedy nebola jeho myseľ šťastnejšia. Uvedomoval si, že už by sa od nej nedokázal vzdialiť. To ona bola príčinou, prečo je na tomto svete. Len ona ho dokázala urobiť šťastným. Nikto by mu dnes nedokázal vyvolať úsmev na tvári, iba jej krásny hlas.

Natešený vstal a umyl sa. Keď sa vrátil do izby, zrak mu padol na kreslo, kde uvidel malú kôpku. Prekvapene k nej pristúpil a prezrel si ju. Keď zistil, čo to je, neubránil sa hlasnému smiechu. Na kresle sa povaľovali šaty. Bola tam úplne nová košeľa a nohavice. Edward si spomenul na sen, ktorý sa mu sníval na farme, pristúpil ku skrini a keď ju otvoril rozosmial sa ešte hlasnejšie. Bola plná nových vecí. Košele, nohavice, dokonca obleky a vyleštené topánky. Edward zavrtel hlavou.

„Ďakujem, Bella,“ šepol, hoci tušil, že ho nemôže počuť. Veď on sa jej poďakuje. Rozhodol sa, že dnes večer sa vyoblieka, aby jej urobil radosť.

Natešene sa pobral do kuchyne, kde sa schuti najedol a potom jeho kroky viedli opäť do parčíku. Práca na fontáne postupovala a Edward veril, že ju opraví každým dňom. Čistil precízne všetky trubky a neobišiel ani zložitý mechanizmus. Ten mu zabral najviac práce. Netušil, ako to môže fungovať. Nikdy nič podobné v rukách nemal. Pozorne si zapisoval, čo odkiaľ zmontoval, aby to vedel dať na správne miesto. Ale i tak to bolo náročné.

Keď už sa s tým mordoval celý deň a ďaleko v práci nepostúpil, zanechal to tak a pobral sa dnu. Urobil si chutnú večeru a potom sa okúpal. Isabella myslela na všetko. Vo veciach, ktoré mu predchádzajúce dni priniesla, našiel kúpeľnú soľ a dokonca i vybavenie na holenie. Upravil sa teda a podišiel ku skrini, aby si vybral niečo vhodné na dnešný večer. Chcel na Isabellu zapôsobiť. Keď už si dala toľkú námahu a priniesla mu to. Nakoniec sa rozhodol pre šedý oblek, ku ktorému si dal snehobielu košeľu. Postavil sa pred veľké zrkadlo, ktoré si sem do izby priniesol a obzeral sa.

„Dobrý večer, Edward.“ Edward sa po jej pozdrave chcel otočiť, keď ho Isabella zahriakla.

„Neotáčaj sa! Ak chceš, aby som zostala, nesmieš sa otočiť,“ preniesla s prosebným tónom.

„Dobrý večer, Bella,“ odpovedal jej na pozdrav. Edward zostal stáť bez pohnutia. „Ďakujem za krásne šaty,“ preniesol pokorne a zadíval na svoj obraz v zrkadle. Za sebou zahliadol tieň. Spozornel a uprel svoj pohľad na to miesto v odraze zrkadla. Vtedy to miesto ožiarilo slabé svetlo mihotajúcej sa sviece a Edward pohliadol na zviera – obludu, ktorá stála za ním.

Edward stál ako primrznutý a pozoroval ten obraz pred sebou. Nemohol uveriť vlastným očiam. Jeho srdce sa rozutekalo a on zrýchlene dýchal. Isabella si ho prezrela. Nechápala, čo sa stalo a prečo tak reaguje.

„Stalo sa niečo, Edward?“ prihovorila sa mu starostlivo. Edward najprv nebol schopný žiadnej reakcie. Až po pár minútach sa prebral a prehovoril.

„Neviem naisto. Ale mám pocit, že tu nie sme sami.“ Isabella sa obzrela, hľadala dôvod, prečo tak Edward reaguje. Aj keď mala svoje vyvinuté zmysli, aj tak sa chcela presvedčiť, či sú tu naozaj sami.

„Asi sa ti niečo zazdalo,“ odpovedala mu, keď zistila, že sa mýlil.

„Nie, nezdalo,“ trval si na svojom Edward a svoj zrak stále upieral na tú ohavu v zrkadle. „Stojí to presne za mnou. Za mojim chrbtom. A je to ohavné, nič odpornejšie som nikdy nevidel. Isabella, utečte, nech vám to neublíži,“ skríkol Edward a už aj sa otáčal, aby sa tej príšere pozrel tvárou v tvár a prípadne ochránil Bellu pred jej útokom.

Isabelle stačila stotina sekundy, aby si uvedomila Edwardove slová. Skôr, ako sa on stihol otočiť vystrelila najväčšou rýchlosťou, akou dokázala a zastavila sa až vo svojom úkryte v podzemí. Ani si neuvedomila, ako rýchlo to dokázala. Vedela, že tu ju nenájde. Nemôže, pretože tajné dvere, ktoré sem vedú, by nezazrel, ani keby pred nimi priamo stál. 

„Bella!“ začula Edwardov prosebný hlas zo zámku. „Bella, kde si? Neublížilo ti to? Ozvi sa, prosím.“ Isabella klesla na kolená a rozvzlykala sa. Jej telo zasiahla nová bolesť, ktorú doteraz necítila. Vedela, že to, čo Edward videl, bola ona. A čo to o nej povedal? Je to ohavné a nič odpornejšie som nikdy nevidel. Áno, je ohavná. Belle sa triaslo celé jej telo. Tá bolesť, ktorá ňou práve prenikala, ho trhala na malé kúsočky a každý ten kúsok rozdupala na prach.

Celú noc Isabella počúvala Edwardov prosebný, žalostný hlas. Chodil po zámku a podľa zvukov, ktoré sa zámkom niesli, nakúkal do všetkých miestností a hľadal ju. Prosil ju, aby sa mu ozvala, aby dala vedieť, že jej v poriadku. Nakoniec to vzdal. Potom už Isabella počula len jeho plač, ktorý vychádzal z jeho izby. A ona plakala spolu s ním. Nevyronila síce ani slzičku, pretože toho nebola schopná, ale ich bolesť bola rovnaká. Trhala ich na kusy oboch. Edwarda preto, že nevedel, čo je s Bellou, či je v poriadku. Mal o ňu strach. Isabella sa zase trápila svojou podobou. Chcela si rozdriapať toto ohavné telo, skoncovať so svojim žalostným životom, ktorý jej spôsoboval len utrpenie, pretože kvôli nemu prišla o Edwarda. Už navždy ho stratila.

S vychádzajúcim slnkom zámok utíchol. Edward upadol do spánku, v ktorom sa stále zmietal a strhával a Isabella sa ponorila do svojho nevedomia. Ale skôr, ako zaklapla veko, vedela, čo musí urobiť.

Viem, ten koniec vám toho veľa nepovedal. Ale ďalšia kapitola je už skoro hotová. Počkajte si na ňu, kde dostanete svoje odpovede. Prezradím len toľko, že prichádzajú veľké zmeny a zvraty v deji.

Dúfam, že sa vám kapitola aspoň trochu páčila a zanecháte pod ňou nejaké to písmenko. Budem vám vďačná. Vaša GCullen :D

Autor: GCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bozk tajomnej pani - 14. kapitola: