Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bozk Smrti 4. kapitola

15.04.2010 (15:00) • BellaCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 964×

,,Bella, my nie sme ľudia, máš pravdu. Takisto ako ty si bosorka, my sme upíri. Ale skôr ako sa zľakneš  dovoľ mi ti to vysvetliť. Nie sme ako upíri v knižkách. Sme iný. Iný ako ostatný upíri. Presne tak ako si iná aj ty, no nie sme výnimočný. Pijeme čisto zvieraciu krv. Sme takzvaný vegetariáni, celá naša rodina. Máme iné schopnosti. Ja napríklad vidím budúcnosť, Edward číta myšlienky a Jasper cíti emócie. Nechcem aby si nás videla v zlom svetle.“ Snažila som sa príjmuť jej odpoveď, ale nejako mi  to nedávalo zmysel. Všetko sa mi odrazu zlievalo do jedného.

„Čo som spravila Edwardovi, keď ma tak nenávidí?“

„Nenávidí ťa? To nie. Nechce zobrať to, že si iná a nedokáže ti čítať myšlienky a stále ho prekvapuješ.“ Usmiala sa na mňa. Znovu som začala myslieť. Všetko mi dáva zmysel. Už sa necítim nenávidená ba naopak. Akoby ma miloval. Svoje pocity nedokážem vyjadriť.

„Poď na hodinu. Prvú máme spolu.“ Povzbudila ma. Všade sa to hemžilo študentmi. Celý deň prešiel moc rýchlo a bol tu obed. O stenu jedálne sa opieral Edward.

„Ešte si mi neodpovedal na otázku. Čakám odpoveď. Čo si v noci u nás robil?“ spýtala som sa nebojácne. Už mi ani jeho tvár nenaháňala strach. Bola nádherná. Stále mlčal.

„Fajn, ak to chceš počuť. Som čarodejka. Máš odpoveď teraz chcem ja tu svoju, Dracula.“ Nechápavo na mňa pozrel, tak som ešte povedala: „Aj Dracula bol upír.“

„Vždy som dostal to, čo som chcel. Ja viem, že aj ty chceš mňa. Si do mňa zaľúbená až po uši.“ Týmito slovami mi vyrazil dych. Ale moju reakciu si zrejme nevšimol lebo pokračoval: „Mal som už mnoho dievčat. Ale žiadne som nechcel tak ako teba.“

„Mýliš sa, Edward,“ začala som, „nie som do teba zaľúbená. Len ťa nenávidím.“ Hrdo som odišla. Nechcem aby si o mne myslel, že som slabá. Napadol mi skvelý nápad. Ak ma naozaj chce, tak mu bude vadiť, že pobozkám iného a ak ma nechce, tak si to nevšimne. Za obeť som si vybrala Mika Newtona. Je do mňa zaľúbený už od druhej triedy. Zobrala som si zase len kolu a rovno som si to namierila pri stôl kde sedela Jessica, Mike, Angela a Thomas. Mali tam ešte jedno miesto voľné. Hneď ako som tam dorazila sa všetci pozreli na mňa. Snažila som sa nevnímať zvedavé pohľady medzi ktoré patril aj ten Edwardov.

„Ahojte, smiem si prisadnúť?“ spýtala som sa, ale pohľad som venovala iba Mikovi. Nohou odsunul stoličku.

„Nech sa páči.“ Povedal nespúšťajúc zo mňa oči. Vďačne som sa usmiala a sadla si. Angela, Thomas i Jessica odišli od stola a tým mi pekne nahrali do karát. Ukazovákom som Mikovi naznačila aby sa naklonil bližšie. Bez váhania ma poslúchol. Schmatla som ho za golier a pobozkala. Najprv zostal v šoku, ale neskôr mu asi došlo, o čo sa snažím a zapojil sa. Ani neviem ako dlho sme sa bozkávali, ale vyrušilo nás niečie odkašľanie. Obzrela som sa za zdrojom. Ani ma neprekvapilo, že vidím Edwarda.

„Bella, môžem s tebou hovoriť?“ Chytil ma za lakeť a ťahal von.

„Prečo si to urobila?“ Pozeral na mňa akoby som spáchala akýsi zločin. Mykla som plecami.

„Vieš, že ani neviem? Možno sa mi chcelo a možno nie...“ Chcela som ešte niečo doložiť, keď sa z dverí vyrútila Jessica s krikom.

„Mike dostal infarkt! Volajte sanitku!“ Toto zopakovala niekoľkokrát. Vtom momente som spomenula, čo som spravila. Veď som prekliata a ja som pobozkala človeka, ktorého nemilujem. Do pekla! Kliatbu zruší len pravá láska. Rýchlo som z tadiaľ odišla. Auto som mala na druhej strane školského areálu. Začalo ma pichať v boku a točila sa mi hlava. Cítila som, že pod nohami necítim zem a už som nič nevidela.

* * *

Už mi bolo lepšie a dali sa mi aj otvoriť viečka, na ktorých som cítila ľadový dych. V nose ma šteklila sladká vôňa a na ruke som cítila niečo ako ľad. Pomaly som otvorila oči. Len centimeter od tváre som mala tú Edwardovu. Keď si uvedomil, že už som hore odsunul sa až pri stenu.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa ho šúchajú si boľavé miesto na hlave. Všetko sa mi ešte akosi rozmazávalo, ale pamätám si, že som videla tmu.

„Odpadla si na parkovisku a ja som ťa doniesol k nám aby sa na teba pozrel otec. Je doktor.“ Povedal pomaly a zreteľne. Nesúhlasne som prižmúrila oči.

„To by si neurobil.“

„Ale hej, aj keď ťa moc v láske nemám. Vieš aká bola nádherná predstava, že tam zomrieš? A ešte krajšie bolo to, že by som spravil veľkú oslavu! To by bola paráda. Och, a aby som nezabudol. Podarilo sa ti Mika zabiť. Ten infarkt neprežil, bosorka.“ Pri poslednom slove sa zasmial.

„Ako veľmi ťa štvalo to, že som ho pobozkala? Veľmi? Asi áno, keď si vyzeral akoby sa ti z hlavy parilo a keby si neni upír tak si červený až na zadku. A fakt som ho zabila?“ Posledné slová som už len šepla.

„Keby si ho zabila bolo by mu lepšie. Do smrti zostane na lôžku kvôli jednému tvojmu bozku.“ Vyplazil na mňa jazyk. No aspoň, že nie je mŕtvy, pomyslela som si. Do izby pricupkala Alice aj s aspirínom a pohárom vody. Ležala som tam pokiaľ si pre mňa neprišla matka. Doma mi dala peknú kázeň a poslala ma spať. V noci som sa znovu zobudila a zbadala som Edwarda sediaceho v kresle.

„Čo tu zasa chceš?“ vyhŕklo zo mňa.

„Prišiel som si niečo zobrať.“ Nadľudskou rýchlosťou ku mne prišiel a pobozkal ma. Nechápavo som naňho pozrela, ale to už bol preč. Zišla som sa dolu napiť a cestou som stretla matku, ktorá bola na nočnom stretnutí bosoriek.

„Kliatba je preč!“ zakričala objímajúc ma. Pozrela som sa do zrkadla na chodbe. Polmesiac tam naozaj nebol.

* * *

Uf, konečne obed. Vyčerpaná a zničená po hodine s profesorom Martinom so pomaly prechádzala do jedálne. O stenu sa znovu opieral Edward a oproti nemu stála Sonny. Rýchlo sa k nemu naklonila a pobozkala ho. Vtom okamihu som videla len červenú clonu. Veď Edward miluje mňa! Keby nie, včera by za mnou neprišiel a nadal by mi ten sladký bozk. Možno sa mi to len prisnilo. Nie! Cítila som jeho pery na svojich.

Rýchlo som prešla za tými dvomi hrdličkami a rozdelila som ich. Sonny na mňa nechápavo hľadela, no Edward sa usmieval.

„Čo to robíš?“ spýtala sa ma. Len som mávla rukou a prisala sa Edwardovi na pery. Naše bozky boli sladké ako med. Zaplietla som mu ruky do bronzových vlasov a on ma chytil za kríže. Skoro som počula ako Sonny prišla nato, čo robím. Hneď sa na mňa zavesila. Dopadla som na zem a s tadiaľ sa mi naskytol nepekný pohľad ako sa bozkávajú. Dobre, že mu nestrčila jazyk až do krku. Potkla som ju a ona sa zvalila na brucho. Všade oklo sa zbiehali chalani i baby a kričali: Bitka! A nato pribiehali ďalší. Sadla som si na ňu obkročmo, no ona ma rýchlim pohybom zhodila a váľali sme sa po blate. Celé špinavé sme sa postavili. Strelila mi facku.

„Ty koza!“ skríkla som na ňu. Otočila sa a znovu mi jednu strelila. Provokovať ju mi robilo veľkú radosť.

„Na nič viac sa nezmôžeš? Len úbohé facky? Tu máš.“ Zovrela som ruku do päste a jednu jej dala. Moju ruku zachytila ruka pána Martina.

„Videl som, čo sa tu dialo od začiatku. Slečna Knightová, ako si dovoľujete biť slečnu Moonrovú?! Do riaditeľne. A pán Cullen pôjde s vami!“ Nechápavo som naňho pozrela. Nechala som to radšej tak. Nemienim sa tu hádať s niekym kto má IQ ako húpací koník. Vzala som Edwarda za ruku a pomaly som s ním kráčala.

„Bolo pekné sa na vás pozerať. Bola si sexy.“ Povedal len tak aby reč nestála. Hrdo som sa usmiala. Upír si myslí, že som bola sexy. Spomenula som si, že aj on bozkával Sonny.

„Prečo si ju vlastne pobozkal?“

„Veď spolu chodíme,“ odpovedal prosto. Znechutene som si ho obzrela.

„Včera si si bol niečo zobrať, ale pobozkal si ma. Zrušil si kliatbu a to dokáže len pravá láska,“ poznamenala som potichu.

„Bella, nemilujem ťa. Mal som len chuť niekoho pobozkať a čakal som kým sa zobudíš.“ Došlo mi, čo sa tam stalo.

„Ja ťa roztrhám. Tebe nešlo o to, že ťa milujem. Tebe proste robilo dobre, že sa o teba dve ženy bijú! Si nechutný, Edward. Už ťa v živote nechcem vidieť. To potrebovalo tvoje ego! Ja ti to trochu pokazím!“ kričala som. Vyzliekla som si zablatený sveter a hodila som mu ho do tváre. Keď ho konečne odlepil, zostal celý špinavý. Rozhodla som sa, že ani nezoberiem auto a pôjdem do lesa. Utekala som teda do najbližšieho krovia kde som sa preniesla na lúku vedľa rieky.

„Jake!“ zakričala som do ticha. Za stromom sa čosi pohlo. To Edward. Vyšiel z krovia...

3. kapitola ♥ 5. kapitola

Autor: BellaCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bozk Smrti 4. kapitola: