Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bozk Smrti 2.kapitola

04.04.2010 (21:00) • BellaCarlieCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 832×

Bohovia! Stáli tam dvaja neuveriteľne krásny chlapci. Očami som prechádzala od jeho dokonalej tváre po tele až ku nohám. Bol omnoho krajší ako Emmett. Strapaté bronzové vlasy, medovo – zlaté oči, úzky špicatý nos, tenké krvavočervené pery a telo boha. Nie tak vyšportované kako Emmettove, ale ani nebol vychudnutý. Taký akurát. S chlapcom vedľa neho sa rozprávali a usmievali na dievčatá. Malej čiernovlasej elfke sa na tvári mihol rozzúrený výraz a už aj letela za chlapcami. Toho z medovými vlasmi chytila za ruku a ťahalo ho k nám. Boh sa na ňu len zamračil, pokrútil hlavou a sadol si na voľné miesto vedľa mňa.

„Vidím, že tu nemám čo robiť. Tak sa majte,“ zahlásila som potichu a vstávala od stola. Emmett ma zase zachytil.

„Bella, ty chceš odmietnuť pozvanie na obed?“ spýtal sa ma zo zdvihnutým obočím. Z očí mu sáli pochybnosti a nahnevaný výraz nepovoľoval. Sadla som si teda naspäť. Usmial sa akoby sa nič nestalo.

„Bella, toto nádherné stvorenie je Rosalie, ten nahnevaný elf Alice, strašidlo vedľa nej Jasper a náš strapatý boh Edward,“ jednotlivo mi ukázal každú osobu. Boli si taký podobný a zároveň odlišný, ostré črty a dúhovky očí zlaté – aká neobvyklá farba. Tvár mali dokonale symetrickú. Každý na mňa hľadel inak. Zobrala som do ruky vidličku a pomaly začala jesť šalát. Každé sústo som poriadne prežúvala.

„Dobrú chuť,“ ozval sa zamatovo jemný hlas pri mojom uchu, keď som sa tam však pozrela zbadala som len odchádzajúceho Edwarda. O chvíľu sa všetci postavili, do rúk vzali tácky plné jedla a všetko zahodili. Rýchlo som do seba napchala zvyšky šalátu a bežala som k autu. Tam ma čakala Sonny.

„Vidím, že si si našla nových priateľov,“ poznamenala, keď som odomykala dvere.

„Nie Sonny, nemusíš žiarliť,“ vyriekla som ľahostajne nasadajúc no auta. Natrvalo dlho a bola som doma. U nás však nikto nebol. Behala som po celom dome a hľadala lístok z oznámením kam matka šla a kedy sa vráti, ale nič. Všade bol poriadok. Rozhodla som sa teda najprv si napísať domáce úlohy, potom si asi pozriem televízor a pôjdem spať. Úlohy som mala raz dva – veď som bosorka. Zatiaľ, čo perá písali matematiku a slovenčinu ja som písala angličtinu. V telke nič nedávali tak som sa rozhodla, že sa osprchujem. Voda mi ukľudnujúco padala na bielu pokožku. Bola som taká iná a čím ďalej tým väčšmi ma to trápilo. Nieže by som nebola rada, že môžem čarovať, ale... Neviem opísať ako cudzo sa cítim. Teraz sa to ešte zhoršilo tým, že do školy prišli Cullenovci.

Ani neviem či mi to vadí, ale cítim sa tu ako niekto nový, cudzí. Pri týchto myšlienkach som zaspala. Viem, že sa mi čosi snívalo, ale, čo to bolo netuším. Ráno som vstala zavčasu. Matka už bola tiež doma.

„Dobré ránko, Bella. Ako si sa vyspala? Och, zabudla som ti nechať odkaz. Včera som bola za novým priateľom, volá sa Jerry,“ oznamovala mi nadšene. Len som mávla rukou akože mi je to fuk a vzala som si tanier z omeletou. Konečne som sa dožila času, kedy môžem ísť do školy. Vonku mrholilo a pekný deň bol preč. Nasadla som do mercedesu a uháňala ulicami ranného Forksu. Keď som zaparkovala zbehli sa ku mne Cullenovci. Len Edward stál v pozadí. Po ťažkom vystúpení z auta ma objala najprv Alice, potom Rosalie a nakoniec Emmett. Ostatný sa ma ani nedotkli.

„Bella, pôjdeš dnes s nami na nákupy?“ spýtala sa ma Alice cestou do budovy. Nákupy, hm, mohla by som si zájsť už nemám nič poriadneho na seba, pomyslela som si.

„Jasné,“ odvetila som prosto a bežala na hodinu. Cestou som našťastie nestretla profesora. Všetko ubehlo rýchlo až na matematiku. Keď som vstúpila do triedy čakalo ma prekvapenie. V mojej lavici sedel boh teda Edward. Hral sa s ceruzkou a ja som chtiac – nechtiac pustila všetky učebnice na zem. Celá trieda ma hypnotizovala pohľadom. Ja som svoj venovala len jednej osobe – Edwardovi. Všetko som rýchlo pozbierala a išla na miesto. Hneď ako som si sadla odtiahol sas až na okraj lavice. Hodina sa vliekla ako ešte nikdy. Tam v jedálni na obede bol normálny a tu akoby sa ma bál. Mala som sto chutí povedať mu: „Neboj sa ma ja nehrýziem.“ ale ako by to vyzeralo.

Ďakovala som bohu – tomu pravému a nie tomu krásnemu vedľa mňa – že je koniec. Ostatné tri hodiny prešli úžasnou rýchlosťou. Už len obed a pôjdem domov a potom na nákupy, vravela som si cestou. Emmett a Alice ma presviedčali, že musím sedieť s nimi inak sa na mňa nahnevajú a už so mnou neprehovoria. Vzala som si teda aspoň kolu – nebola som moc hladná – a sadla si k ich stolu. Všetci okrem Edwarda tu sedeli, ale keď som sa rozhliadla uvidela som niečo, čo ma zabolelo niekde v hĺbke srdca. Sadel zo Sonny pri stole a držali sa za ruky. Vtom momente ma chytila nenávisť a bolesť. Kolu som hodila do koša a odpochodovala k autu.

Čo najrýchlejšie som naštartovala – trvalo mi kým sa trasúcou rukou trafím kľúčom do dierky. Cesta domov bola neúprosná a bolestivá, proste sa nechcela skončiť. Auto som nechala v garáži a bežala som dnu. Dvere som skoro vyvalila z pántov. V obývačke sedeli pani O´Connelová aj s manželom. Sú milí len keby ešte žili – sú to duchovia, matkini dávny priatelia.

„Dobrý deň,“ vyhŕkla som rýchlo uháňajúc do izby na poschodí. Tam som vzala metlu a bežala som si pre klobúk. Krátka prestávka mi nezaškodí a potom pôjdem s babami na nákupy, prešlo mi hlavou. Vyšla som zadnými dverami a pokračovala lesom. Keď som videla, že sa mi nad hlavou neskláňa toľko stromov sadla som na metlu a letela do výšin. Je to úžasný pocit, keď vám vietor veje vlasy a všetko dole sa zdá byť maličké. Musíme si však dávať pozor na ľudí aby nás nevideli.

Pozrela som na hodiny. To už je toľko, pomyslela som si pristávajúc na plošinu pri rieke. Niekde v kroví sa čosi mihlo.

„Haló, je tu niekto?“ spýtala som sa. Veď sa nemáš čoho báť, si predsa bosorka, opakovala som si v duchu. Nič sa nedialo, keď zrazu...

Predchozia ♥ Ďalšia

Autor: BellaCarlieCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bozk Smrti 2.kapitola: