Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička prolog + 1. kapitola

03.10.2009 (15:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2757×

Bella a Edward sa poznajú od detsva a sú veľmi dobrý kamaráti. Lenže Bella sa sťahuje do Forks kde budú až do jej 17 rokov. Čo sa stane ak sa vrátia... budú si rozumieť?

MINULOSŤ

„Mamíííííí  nie prosím nie!“ zúfalo som kričala cez plač a snažila sa jej vytrhnúť.

„Bella sťahujeme sa a ničím môj názor nezmeníš aj tam si nájdeš takého dobrého kamaráta uvidíš.“  povedala a vľúdne sa na mňa pozrela. Nechcela som sa sťahovať, v Californii sa mi páčilo ale hlavne tu bol on, môj najlepší kamarát môj Edward , ktorý sa na moju hádku s mamou pozeral pri plote a v očiach mal slzy.

S mamou sme sa mali sťahovať za otcom do malého mesta menom Forks, pretože ma chcel mať pri sebe. Za týždeň som mala mať oslavu svojich 9-tich narodenín a mama sa rozhodla že naša rodina nemôže fungovať na diaľku.

Konečne sa mi podarila vytrhnúť sa z rúk mamy a bežala som za Edwardom.

„Edward!“ vydýchla som a prudko ho objala. Nikdy som nemala kamarátky.

Až raz sa do našej ulice nasťahovali Masenovi. Najprv sa mi nepáčilo že majú chlapca v mojom veku pretože vždy mi obsadil húpačku a ja som sa s ním vždy pobila.

Usmiala som sa...mala som krásne spomienky na môjho jediného kamaráta.

Pozrela som sa do jeho zelených očí ktoré koli plaču boli celé červené. Vzdychla som.

„Budeš mi chýbať, prosím nezabudni na mňa.“ jeho malá tvár sa mu skrivila do bolestnej grimasy. Neusmieval sa , vždycky mal  jemný úsmev. Ale teraz nie.

„Nezabudnem.“ povedal jemne a do rúk mi strčil taštičku.

„rozbaľ si to v lietadle.“ vydýchol a posledný krát ma objal.

„addio.“ povedal mi .... bol to náš pozdrav od malička, vždy čakal na odpoveď.

„il supremo addio.“ pousmiala som sa a  rozbehla sa k autu.

Cesta k letisku bola krátka a a my sme už za chvíľu sedeli v lietadle.

Vytiahla som tašku ktorú mi podal Edward a nazrela do nej .

Ako prvú som vytiahla malú krabičku  v tvare fialky. Stačila som poklopec a ten sa  rýchlo otvoril.  O d radosti sa mi do očí znova nahrnuli slzy. Bolo v nej srdiečko ktoré bolo rozdelené na pólku , otočila som srdiečku a vzdu bolo malými písmenkami vyrezané EB.

Náhrdelník som si nasadila a z tašky vytiahla list.

Hneď so spoznala Edwardovo krivé písmo.

Bella , ak tento list čítaš znamená to že si už v lietadle samozrejme ak si

to neotvorila skôr čo by som sa nečudoval ale na tom nezáleží.

Oco hovoril že sa dievčatám páči keď im chlapci posielajú listy tak som ti napísal. V taštičke čo som ti dal je retiazok so srdiečkom.

Druhú polku mám ja a nikdy si ju nedám dole :DDD

Budeš mi chýbať bola si ten naj kamoš dúfam že ťa ešte niekedy uvidím

Addio , Edward

Ps.  Neviem že či si si všimla ale pri náhrdelníku máš jednu spomienku :DDD

Jemne som potvorila krabičku a z nej vytiahla kúsok jeho bronzových vlasov.

Zachichotala som sa pri predstave ako si ich Edward strihá. A pritom sa mu na čele robia vlnky ako rozmýšľa. Schovala som list a pozorovala ako lietadlo pristáva.

PO 7 ROKOCH

„Všetko najlepšie Bella!“ zakričali všetci naraz a ja som sa červenala od hanbi.

Postupne mi všetci gratulovali ku mojim 16 tim narodeninám.

Aj s darčekmi som vybehla do svojej izby a hodila ich  na posteľ.

Bola to skôr rodinná oslava. Mala som tu iba dve kamarátky a jedného kamaráta, ktorý sa vlastne pozval sám. Tí boli jediný ktorý mi aspoň trochu rozumeli.

Počula som buchot nôh po schodoch a za chvíľu do dverí vbehla  Jessica ktorá ma prudko objala.  „Ach Bells nemôžem uveriť že sa poznáme tak dlho“. Vyhŕkla a stískala ma tak že som si myslela že ma zadusí.

„n-n- o je to neuveriteľné, samou láskou ma až škrtíš.“ povedala som z posledného vzduchu.

Jessica rýchlo odskočila a omluvne sa na mňa pozrela.

„prepáč.“ zašeptala a prezerala si všetky moje darčeky.

„fíha!“ skríkla zrazu a vyťahovala krásny náhrdelník so srdiečkom.

„Bella , Mike ťa má naozaj rád.“ povedala a snažila sa mi rozopnúť môj náhrdelník.

„prestaň!“ skríkla som na ňu vytiahla som si z výstrihu srdiečko ktoré mám od detstva.

„Ukáž , to som si nikdy nevšimla odkiaľ ho máš?“ rozmýšľala som a spomínala na svoje detstvo ktoré som si až tak dobre nepamätala.

Edward , napadlo ma v mysli a rozmýšlala som.

Ako sa asi má a vôbec pamätá si ma? Určite iba ja som taká sprostá a nosím to srdce.

Rýchlo som odohnala myšlienky naňho a skúmavo sa pozrela na Jessicu.

„od jedného chlapca.“ povedala som jej potichu a naznačila že sa o tom nechcem rozprávať.

Ľahla som si do postele a v rukách si prevracala srdiečko.

Snažila som si vybaviť ako asi vyzeral , bolo to dávno nemohla som si pamätať.

On určite už zabudol a našiel si kamaráta.

Vzdychla som , mohla by som mu skúsiť napísať len tak zo zvedavosti , že či ešte býva vo Californii.  Ale rýchlo ma to prešlo určite si nepamätá a ešte by som ho vystrašila.

Moje oči sa zavreli a ja som sa ocitla v ríši snov kde som stále bola to 9 ročné šťastné dieťa ktoré sa hralo s Edwardom.

Ráno bolo chladné a zamračené. Dážď mi bubnoval na sklá a ja som nešťastne vyliezla z postele. Unavene som sa vliekla dole schodmi a cez okna sledovala čierne mraky.

Rodičia už boli hore a chystali raňajky keď v tom Charliemu zazvonil telefón.

„Prosím.“ povedal a ja som si znudene sadla za stôl a a vložila so úst kúsok palacinky.

„hneď tam budem!“ skríkol a začal si obliekať bundu.

„z väzenia utiekli väzni idem im na pomoc.“ palacinka mi zabehla a so strachom som sledovala ako Charlie vybehol  von z domu.

„Dávaj si pozor!“ vyhŕkla keď už Charlie bežal ku autu.

Dojedla som a bežala sa osprchovať a upratovať.

Blížilo sa ku obedu keď nám zazvonil telefón.

Zišla som dole a všimla si maminu tvár skrivenú do bolestnej masky.

---------------------------------------------

ďalšia kapitola

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička prolog + 1. kapitola: