Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 8

20.10.2009 (13:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1752×

Spolu s Gwen sme sedeli v sanitke pozorujúce spiaceho Edwarda.

Bola som rada že Edward je v bezvedomí. Nechcela som sa s ním rozprávať.

Čo by som mu asi tak povedala? „Prepáč Edward som žiarlivá tak som ti jednoducho rozbila hlavu.“ ironické. Navyše ma žiadna výhovorka nenapadala. Do očí mi vbiehali slzy. Čo keď sa na mňa nahnevá a už ma nebude chcieť?

Pevne som mu zovrela ruku a moje oči som upierala na veľkú ranu na jeho čele.

„Je to tvoja vina.“ ozvala sa zrazu Gwen.

„Nebyť teba, bola by som teraz s ním.“ nenávistne ma prebodávala pohľadom.

„Pozri ako vyzerá, úplne si mu znetvorila tvár.“ Zafňukala a odvrátila zrak od jeho rany.

Prevrátila som oči. Nebol na tom až tak zle. Len asi mesiac bude chodiť s modrinou na hlave nič viac.

„Myslím že to bude mať navždy, možno by si ho mala nechať a nájsť si niekoho krásneho , kto nebude mať ranu na hlave.“ povedala som s úsmevom na tvári. Gwen na mňa znechutene pozrela a prevrátila oči.

Cesta do nemocnice bola krátka. Edward bol stále v bezvedomí, preto ho uložili do izby .

Gwen sa neochotne odišla najesť takže som v izbe s Edwardom bola sama.

Edward sa na posteli zrazu zavrtel. Spozornela som a naklonila sa k nemu.

Viečka sa mu začali kmitať až zrazu otvoril jeho krásne zelené oči.

„Ach Edward!“ zapišťala som a objala ho. Sykol od bolesti.

„Bella to bolí!“ snažil sa ma odstrčiť. Rýchlo som sa odklonila.

„Čo sa stalo?“ nechápavo na mňa pozrel a rukou si pridŕžal čelo.

„No...“ rozmýšľala som čo mu poviem. „Vypadla mi socha z okna.“ zabrblala som a odvrátila som zrak aby som sa mu nemusela dívať do očí.

„Tebe vypadla socha z okna priamo na moju hlavu?“ spýtal sa ma neveriacky.

„Presne.“ hlas mi začal preskakovať. Nechcem mu klamať, ale zasa mu nemôžem povedať pravdu.

„A tá socha , predpokladám preletela vašu záhradu a ako miesto kde padne si vybrala moju hlavu.“ povedal a začal sa mračiť.

„Tak nejak to bolo.“ teraz som už šepkala. A oči sa mi začali zalievať slzami.

„Bella nezahováraj, je to nelogické.“

„Mne sa to zdá logické.“ držala som slzy na krajíčku s hlavou otočenou ku stene.

„Bolo by to logické keby si do toho pádu pridala silu... čomu nechápem Bella. Neklam mi prosím ťa.“ Zašepkal a snažil sa mi odvrátiť hlavu.

„No j-ja s-som to do teba hodila.“ začala som vzlykať a po tvári mi stekali slzy.

„Prepáč mi.“ zafňukala som a hlavu si zakryla rukami. Vzdychol si.

„Prečo teraz plačeš?“ spýtal sa.

„Teraz ma nebudeš mať rád.“

„Bella, neblázni vždy ťa budem mať rád.“ prekvapene som na neho pozrela.

„Vážne?“

„Samozrejme, ty by si mi na hlavu mohla hodiť aj nákladiak a ja by som sa postavil a povedal by som „To nevadí Bella.“ zamyslel sa.

„Síce by si ma už potom nemala vcelku , tak radšej zostaň u ľahších vecí.“ zasmiala som sa.

S ním bolo všetko také ľahké, prirodzené. Ako keby na zemi neboli žiadne problémy.

Cítila som sa úžasne.

„Povieš mi vlastne prečo si to do mňa hodila?“ prerušil ticho.

„No keď sa ťa spýtala že či by si s ňou nezostal, rozmýšľal si a ja som sa zľakla, že ma opustíš.“ vpíjal sa mi do očí a na jeho tvári sa mu pohrával úsmev.

„Nie Bella nato som ani nepomyslel.“ začal.

„Vlastne som zvažoval ako utečiem.“

„Prečo by si utekal?“ povedala som nechápavo.

„Ešte si si nevšimla že som tak trochu posratý?“ zasmial sa.

„Proste mám sklon radšej utiecť ako niečo riešiť.“

„Počítaj s tím že keď nás bude naháňať nejaká divá šelma že mňa zrazu nebude.“ na tvári sa mu objavili vrásky.

„Ale pre teba by som sa vrátil...možno.“ povedal po chvíli. Chudák trepe blbosti.

„Asi som to do teba hodila silnejšie ako som chcela.... prepáč.“ zašepkala som.

„Nie ja len...“ nedokončil vetu lebo mu hlava spadla na vankúš a on zasa zaspal.

Do izby zrazu vbehla Gwen a ustarane sa na Edwarda pozrela.

„Nič mi neušlo?“ spýtala sa a ja som iba pokývala hlavou so zadržiavaným smiechom.

„Musíme ísť, zajtra Edwarda prepustia takže ho uvidíš v škole.“ schmatla ma za ruku a ťahala ma von. Neochotne som vyšla a posledný krát pozrela na Edwarda. Bol krásny. V spánku vyzerala taký nevinný ako anjel.

Pred nemocnicou už na mňa čakala mama s autom.

Celú noc som spala nepokojne a stále som myšlienkami bola u neho.

Bolo ráno a ja som rýchlo vyskočila z postele.

Rýchlo som sa obliekla a hodila do seba jedlo. Nevedela som sa dočkať kedy uvidím Edwarda.

Stála som pri okne a netrpezlivo ho vyčkávala. Zrazu vyšiel z jeho dverí a oprel sa o svoje auto. Očami sledoval hodinky na svojej ruke.

Jeho pohľad sa zdvihol na mňa a na tvári vykúzlil krásny úsmev. Úsmev som sa mu snažila opätovať aj keď ten môj určite nebude taký dokonalý.

Zbehla som dole a rýchlym krokom som to namierila priamo ku Edwardovi.

Keď som konečne stála pri ňom silno som pritisla svoje pery na jeho.

Nikdy si nezvyknem na ten skvelý pocit keď som s ním .Ani na jeho dokonalosť.

Keby som mohla strávila by som hodiny iba pozeraním sa na neho.

Náš bozk ukončil prvý on.

„Dneska si na mňa neútočila?“ spýtal sa a ja som sa zamračila.

„Nikdy na teba nič nehodím.“ zasmiala som sa.

„Tak to potom svoj Bellaochranátor môžem odložiť.“ ukázal prstom na železnú tácňu ktorú mal pri nohách.

„To by ti nepomohlo“ štuchla som ho do rebier a spoločne sme nastúpili do auta.

Dneska zažijem ďalší nudný deň v škole, ktorý bude hlavne bez Edwarda.

---------------------------------------

Shrnutie poviedok 

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 8: