Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 4

08.10.2009 (16:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2181×

Bola som si úplne istá že milujem Edwarda a veľmi. Iba vďaka nemu sa teším do novej školy.

Chcem byť pri ňom. Pozerať sa na jeho úsmev a do jeho smaragdovo zelených očí.

Ak som si niekedy myslela že som zaľúbená  tak až teraz som zistila čo je to láska.

Zdá sa mi to čudné veď som ho videla po niekoľkých rokoch a už som zamilovaná.

„Bella vstávaj, nemôžeš meškať do školy!“ zakričala mama zdola. Rýchlo som vyskočila z postele a bežala sa obliecť. Naozaj som sa musela ponáhľať keďže do školy pôjdem autobusom. „Nie!“ vyšlo zo mňa keď som si všimla koľko je hodín.

Pobehovala som po celom dome a hľadala všetky pomôcky do školy.

Zostala som zarazená keď som prešla okolo zrkadla. Moje hnedé vlasy vyzerali ako slama a v tvári som bola nevyspaná už som sa išla učesať ale keď som sa pozrela na hodinky odhodila som kefu a bežala na zastávku ktorá bola pomerne ďaleko.

Bežala som ako som len vládala ,  ale autobus mi ušiel rovno pred nosom.

„Sakra!“ zahromžila  som . Nemám šancu tam dojsť na čas.

Celá unavená som si sadla na kraj cesty a snažila sa vydýchať.

Zrazu sa ozval motor až neuveriteľne tichého auta.

Prekvapene som sa pozrela a pred sebou uvidela čierne auto, ktoré bolo očividne veľmi drahé.

Najprv ma napadlo že by som mala odísť ale keď sa z okienka vyklonil  najkrajší človek planéty ihneď som si to rozmyslela.

„Nechceš zviesť?“ ozval sa krásnym hlasom.

Ani som nerozmýšlala  a nastúpila do auta. Jemne som vdychovala vôňu. Presne takú mal aj v izbe.

Chvíľu bolo trápne ticho ale ja som to nevnímala.

„Máš dobrý účes.“ ozval sa po chvíli a na tvári mal neodolateľný úsmev.. Začervenala som sa  a jemne som sa naklonila ku zrkadlu aby som to skontrolovala. „Preboha!“ vyšlo za mňa keď som zbadala že je to horšie ako ráno. To ma musel vidieť rovno takto?

„Ale nie fakt, je to pekné ...také nezvyčajné , netušil som že sa niečo také nosí. “ zamyslene na mňa pozeral. Neisto som sa na neho usmiala a sledovala ho. Snažila som si spomenúť ako veľmi sa zmenil že som si vtedy nevšimla jeho krásu jeho krásne tvarované pery, lícne kosti.. celý bol dokonalý. Úsmev na perách sa mu ešte viac rozšíril keď si všimol ako si ho obzerám.

„No ja som sa nejak moc so sebou nezaoberal.“ povedal a sklopil hlavu dole.

„Ale ty si dokonalý!“ vyhŕkla som a až potom som si uvedomila akú blbosť som spravila.

„Ach Bells vôbec si sa nezmenila, stále si taká istá.... dúfam že z nás  budú zas najlepší kamoši.“ zostala som smutná, veď ako by ma on mohol chcieť on tak dokonalý.

„a-ano kamoši.“ vykoktala som a neisto pozrela von oknom.

Celú cestu do školy už bolo ticho až keď sme vystúpili z auta sme sa pozdravili a každý odišiel na svoju hodinu. Blúdila som po celej škole až som našla tú správnu budovu na hodinu angličtiny. Vstúpila som do triedy a rozhliadla sa. Miestnosť bola malá a jediné voľné miesto bolo pri malej hnedovláske. Nemala som na výber tak som sa vybrala smerom k nej.

„ Ahoj.“ pozdravila som. Rýchlo sa na mňa s úsmevom otočila.

„ Ahoj ja som Angela ty si tu nová?“

„Áno ja som Bella Swanová.“ už teraz mi bola sympatická.

Veľa sme sa rozprávali povedala som jej o sebe všetko, samozrejme časť s Edwardom som vynechala. Zazvonilo na koniec hodiny a my sme sa rozlúčili a vybrali sa každá na iní hodinu.

Ďalšia hodina bola biológia. Bola som šťastná keď som ihneď uvidela tú miestnosť.

Vstúpila som a potešila keď som vzadu miestnosti uvidela sedieť Edwarda.

Zakývala som mu a všimla ako sa na mňa všetky dievčatá otočili.

„Ahoj.“ povedala som a sadla si vedľa neho.

„Čau, no ako sa ti tu páči?“

„Je to tu super ale musím priznať že som rada že túto hodinu mám s tebou.“ odklonila som sa a sledovala ako  do triedy vchádza učiteľ. Obidvaja sme počúvali poznámky učiteľa.

Pozorne som písala poznámky keď som  kútikom oka zbadala ako sa Edward skláňa nad lavicu. Chvíľu som ho sledovala kútikom oka aby si ma nevšimol  no keď som si bola sto percente istá že sa pozerá na mňa prudko som sa otočila. Edward to zrejme neočakával , pretože zostal v tej istej polohe a ja som si všimla kam sa pozerá. Nasledovala som jeho pohľad ktorý smeroval ku môjmu výstrihu. Zostal celý červený a ja prekvapená.

„Ja ....  nie je to tak ako si myslíš ...nie som úchyl!“ vykoktal a v tvári sa celý červenal.

„ Ja som sa len snažil zbadať že či máš ešte ten náhrdelník.“ smutne sklonil hlavu a ja som sa na neho usmiala a vytiahla náhrdelník z výstrihu.

„Nikdy nebol dole z môjho krku a nikdy nebude.“ zašepkala som. Edward si tiež vošiel do trička a vybral druhú polku.“ Ani ja“

Škola bez Edwarda bola ako väzenie z ktorého sa nemôžete dostať. Nevedela som sa dočkať kedy už konečne vyjdem z budovy a uvidím ho. Keď som prešla už poslednými dverami zbadala som ho. Opieral sa o svoje drahé auto s úsmevom na perách.

Rozbehla som sa za ním a objala ho tak silno ako som len vládala.

„Bells1“ zachichotal sa a spoločne sme nastúpili do auta. Z môjho správania bolo každému jasné čo k nemu cítim. Možno by ste aj povedali že spolu chodíme, ale keby ste nás poznali uhádli by ste kto je tu zúfalec. Edward sa ku mne správal ako ku kamarátke, bral ma tak. Furt som pre neho bola tá malá Bella, on nechcel viac. Nepochopil prečo som taká šťastná vždy keď ho uvidím. Necítil čo sa mu snažím naznačiť. Dokonca aj naše naše dotyky bral ako kamarátske. Raz mi dokonca povedal že som jeho najlepší kamarát. Že ma niekedy nebere ako dievča.

Sedela som som pri počítači a písala si s Edwardom. Vždy bol rýchly v odpisovaní ale teraz iba napísal že nemá čas. Nevydržala som to. Rozhodla som sa mu  všetko povedať, vyznať mu svoju lásku. Rozbehla som sa z nášho domu a už klopala na ich dvere.

Otvorila mi Elizabeth a úsmevom na tvári.

„Bella, ahoj prišla si za Edwardom?“

„Áno môžem ísť hore?“ vyhŕkla som nervózne.

„No ja neviem má tam návštevu. .ale no choď.“ odstúpila nabok a ja som prešla okolo nej a vybehla ku Edwardovej izbe. Iba som zaklopala , nečakala som dokým ma pozve dnu , nikdy sme pred sebou nič neskrývali. Nakukla som do izby a zostala stáť ako zarazená . Edward sedel na posteli s nejakou barbie a to doslova. Mala blonďavé vlasy a oči ako bábika . Bola neuveriteľne krásna. „Bells dobre že si prišla práve sme sa o tebe rozprávali.“

povedal a usmial sa na ňu.

„Ale nič v zlom stále mi o tebe rozpráva.“ ozvala sa tá blondína.

„som Gwen.“ naklonila sa ku mne aby sme si podali ruky.

Neochotne som ju chytila.

„Bella.“ pípla som a zarazene sa pozrela na Edwarda.

„S Gwen sme sa dnes spolu dali dokopy.“ povedal Edward a silno ju objal. Sústredila som sa iba na to  aby som mala pokojný výraz na tvári.

Očami som kmitala z Gwen na Edwarda. Z Edwardovej tvári sa postupne vytrácal úsmev.

„Bella je ti dobre?“ povedal znepokojeným hlasom.

„Musím ísť!“ vyhŕkla som a vybehla z dverí . Cítila som ako sa mi oči zalievajú slzami.

„Bella čo je ti ?“ ozval sa za mnou Edward ale ja som ho ignorovala a vybehla z jeho domu.

Už som bola skoro pred bránkou keď ma zrazu chytil za ruku.

Chcela som sa mu vytrhnúť ale trhol som mnou a otočil ma tak aby som sa mu pozerala do očí.

„Bells ty plačeš.“ jemne ma objal.

„Povieš mi prečo?“ zavrtela som hlavou a snažila sa vyhýbať jeho pohľadu.

„Vieš že mne môžeš všetko povedať, ja to pochopím.“

„Nepochopíš.“ zafňukala som.

„Tak to aspoň skús!“ nevzdával to a uprene na mňa hľadel

„J-ja Edward no ja „ skúmavo na mňa pozeral a čakal. „ ja ťa milujem.“ vydýchla som a cítila ako sa mi uľavilo. Edward na mňa zhrozene pozeral. V tvári mal smútok a v očiach stále ten zhrozený pohľad. Ľutuje ma, viem to.

„Nepochopíš.“ zopakovala som mu. Už som sa mu ani nemusela vytrhávať, nedržal ma.

Moje oči sa ešte viac zaplavili slzami.

Bežala som preč . Nie domov ale ku lesu, na naše obľúbené húpačky.

Eward za mnou nešiel. Stál tam, stále prekvapený. V duchu som ďakovala že je to tak ďaleko od všetkých domov...od Edwarda. Za celá ten čas som tu nebola. Jemne som sa posadila na jednu sedačku a sledovala tmavú oblohu. Po pól hodine som už mala zavreté oči keď za zrazu ozvali kroky. Trhla som sa a pozrela na tím smerom.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 4: