Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 2

MENŠÍ POKUS O ALICI NIC MOC KVALITA


Bolo to už od malička 2Tak vám tu dávam druhú časť a som rada že sa vám páči. Každý deň sem pridám nový diel. Ocením ak mi do komentov napíšete čo sa vám páči a čo naopak nie. Príjemné čítanie.

Ležala som na zemi a pozerala sa do maminých očí  červených od plaču.

„Prečo?“ vzdychla a oči sa jej ešte viac zaliali slzami.

Chcela som jej pomôcť, utíšiť ju ale sama som na tom bola zle .

Nemala som silu vstať. Tak som iba ležala a rozmýšľala.

Zrazu sa mama postavila a obliekla si bundu.

„Musím ísť vybaviť č-čo s jeho t-telom.“ povedala medzi  vzlykmi a odišla.

Vybrala som sa do izby a tam som ležala až som nezaspala.

V mojom sne som bola v lese kde bola hmla.

Husté stromy sa čoraz viac zdali bližšie až som sa cítila úplne utesnená. Bol iba jeden východ ale ten vyzeral oveľa horšie. Akoby som stála pred rozhodnutím ktorý mi zmení život.

Mala som strach a kričala o pomoc no nikto sa neozýval.

„Bella!“ otočila som sa za Charlieho hlasom , no nikde som ho nevidela.

Stále som sa otáčala a dúfala že ho uvidím.

Ozval sa ďalší hlas ale ten nepatril jemu ale Renné.

S miknutím som sa posadila na posteli a utrela si oči mokré od plaču.

„Bella zlato , všetko som vybavila, zajtra bude pohreb.“ povedala vyrovnane, no ja som počula v jej hlase úzkosť.

Prudko som ju objala a zašepkala.

„My to zvládneme.“ usmiala som sa na ňu a dúfala že to bola aspoň trochu presvedčivé.

 

Celé dni sme vybavovali pohreb. Forks bolo malé a na pohreb sme zavolali iba známych.

Mala som oblečenú čiernu sukňu a mikinu tej istej farby.

Stála som na cintoríne a počúvala hlas kňaza.

„Charlie bol milujúci otec , manžel.“

Zrak som upierala na rakvu a sledovala ako ju zakopávajú.

„Zbohom.“ zašepkala som a hodila tam kvetinu.

 

Sledovala som ako mamina upratuje byt a pri každej Charlieho veci jemne vzlykne.

„Bella, nemám tu prácu a chcela by som začať odznova.“ nechápavo som sa na ňu pozrela a čakala na vysvetlenie.

„Zbaľ sa sťahujeme sa!“ toto ma prekvapilo.

Nechcela som sa sťahovať teraz nie. Rozhodla som sa nesťažovať to.

„Kam?“

„Pamätáš si ešte  na Californiu? Ten dom sme nepredali.“ Povedala s úsmevom a ja som zostala v pomykove...California moja krásna slnečná California.

Ako by som mohla zabudnúť veď tam bola moja najkrajšia časť života.

Už som nevidela izbu ale všetky šťastné okamihy tam.

Hlavne Edwarda ...môjho malého kamaráta. Rýchlo som vyhnala myšlienky z hlavy.

Po prvé už dávno nieje malý . Po druhé je to 7 rokov čo sme sa naposledy videli.

A po tretie tam už možno ani nebýva.

„Ach mamy!“ vykríkla som a celou silou ju objala.

Hneď nato som vybehla do izby a rýchlo nahádzala všetky veci do tašky.

Veľa z nich nebudem potrebovať , keďže oblečenie vo Forkse je skôr podobné pršiplášťu a na Floride som nosila hlavne kraťase.  Aj s taškou som zbehla dole a sledovala ako mamina pobehuje po dome a zbiera oblečenie.

Musela to mať premyslené lebo na stole už ležali lístky na lietadlo.

Posledný krát som sa pozrela na náš malý domček, zavolala kamarátom a vydala som sa do novej časti môjho života.

 

 

Lietadlo pomaly pristávalo do slnkom zaliatej zeme. Cítila som to teplo už v lietadle, dokonca by som mohla povedať že je tu aj iný vzduch, nie taký navlhnutý ako vo Forkse.

Jemne som sa usmiala na mamu a chytila ju za ruku. Tešila som sa a veľmi, cítila som že nám toto sťahovanie pomôže, dúfam. Z lietadla sme vystúpili a čakali na maminu kamarátku ktorá mala prísť ešte s jej starým autom.

„Renné.“ naraz sme sa otočili a sledovali ako ku nám prichádza malá hnedovláska.

„Rada ťa vidím Bree.“ povedala mama a objala ju.

Odtiahla sa od mamy a skúmavo na mňa pozrela.

„Bolo to tak dávno.“ povedala a objala ma tiež.

Nasadli sme do auta a pomaly sme odchádzali z letiska.

Netrvalo dlho a pred oknom sa mi začalo mihať známa časť.

Les ktorý to obklopoval sa nezmenil možno iba viac zhustol.

Prechádzali sme okolo mojej starej školy, a okolo mojej novej školy.

Až sme zastavili pri našom dome. Farba trochu zbledla ale inač bolo všetko rovnaké.

Rozlúčili sme sa s Bree a išli sa vybaliť.

Moja izba bola oveľa väčšia ako vo Forks . Sadla som si na posteľ a vybaľovala.

„Bella!“ skríkla na mňa mama a ja som bežala dole.

Keď som to uvidela musela som sa usmiať.

Našou obľúbenou činnosťou tu na Floride bolo ležať na lehátkach vonku v záhrade.

A keď som višla zbadala som tie staré lehátka na ktorých už ležala mama.

Jemne som sa uložila na lehátko a relaxovala.

Slnko mi pálilo do očí a do vlasov mi fúkal jemný vetrík. Bol to úžasný pocit.

Zrazu sa ozvalo škrípanie bŕzd a klopanie podpätkov.

„Renné Swanová?“ ozval sa jemný hlas a ja som sa hneď pozrela na majiteľa.

Spoznala by som ju všade, bronzové vlasy mala do pól pása a pozerala na nás zelenými očami.

Edwardova matka , takže tu ešte stále bývajú.

„Vy ste sa vrátili?“ celá rozospatá som podišla ku mamine a počúvala ich rozhovor.

„Bella teba by som už ani nespoznala.“ povedala s úsmevom.

„Bolo to tak dávno, keď boli malý od vtedy sa toho toľko zmenilo.“ nechápavo zakrútila hlavou a prehrabla si svoje bronzové vlasy. „Čo keby ste k nám dnes prišli na obed? Musíme sa porozprávať... a Bella sa musí vidieť s Edwardom ,veď predsa ste boli taký dobrý kamaráti.“ Na chvíľu sa zamyslela . „a Edward by možno raz doviedol nejaké normálne dievča.“ zašepkala si skôr sama pre seba a s úsmevom na mňa žmurkla.

„Radi prídeme.“ povedala mama a rozlúčila sa.

Vypleštila som oči.. .  obed u Masenovcov,  to znamená že tam bude aj on.

Rýchlo som si umyla vlasy, vyčistila zuby a obliekla modré tielko s krátkymi ryflami.

Jemne som sa namaľovala  a zbehla dolu po schodoch. Zanadávala som.  Aj po toľkej námahe vyzerám stále rovnako. Chcela som Edwarda očariť a nie vyľakať mojim výzorom.

Spolu sme prišli pred dom Masenovcov a ja som neisto sledovala ako mama stlačila zvonček. Cítila som nervozitu, strach a všetky pocity dokopy.

Hlavne som sa bála že si ma Edward nebude pamätať veď to je dlhý čas.

Niekto si možno pomyslí že som šialená, ale nikdy som sa s nikým takým nestretla.

Mali sme medzi sebou zvláštne puto a ja som po celý ten čas  na neho nezabudla.

Z rozmýšľania ma vytrhol hlas Elizabeth.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 2:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!