Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 17

29.01.2010 (12:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2228×

Dan sa jemne odtiahol  a objal ma. Aj cez tričko som cítila jeho studenú pokožku a ústa ma trochu boleli, no ja som si to aj tak nevyčítala. Práve naopak. Páčilo sa mi to. Cítila som sa ešte viac zmätená svojimi citmi. Pravdaže som Dana nemilovala tak ako Edwarda, ale nebol mi ľahostajný.

Bolestivo som privrela oči. Toto som nechcela.

Dan ma pevne zvieral v náručí no ja som sa z neho vymotala.

„Idem spať.“ Zakoktala som a rozbehla sa do izby.

Zamyslene som ležala na posteli pohľadom upreným do steny. V mojej hlave sa vírilo veľa myšlienok a hlavne som sa cítila zmätená. Bála som sa zajtrajška keď sa budem musieť porozprávať s Danom a hlavne som si nevedela predstaviť ako sa Edwardovi pozriem do očí.

Od začiatku som vedela že Edward nikdy neopustím, na to ho až priveľmi ľúbim. A Danovi iba ubližujem a to som ja nechcela. Celý čas bol pre mňa niečo ako pomsta Edwardovi. Smutne som sklopila hlavu. Všetko sa pokazilo. Bola som odborná.

Zobudilo ma slnko ktoré mi prudko zasvietilo do očí. Nadšene som sa posadila, keď som si uvedomila aký je deň. Dnes z tadiaľto odchádzame a ja konečne uvidím Edwarda. Rýchlo som vyliezla z postele, hodila na seba nejaké oblečenie a rozbehla sa do obývačky.

„Dobré ráno,“ pozdravil ma Dan, ktorý sedel na sedačke a zaujato si ma prezeral.

„Si krásna keď sa zobudíš,“ zašepkal a ja som ucítila, ako celá červenám. Hlavu som sklopila k zemi, aby nevidel moje rozpaky.

„Ďakujem,“ zamrmlala som a namierila si to do kuchyne. Pomaly som si sadla a odhryzla si z chleba, ktorý bol pre mňa nachystaný.

„Vidím že ti chutí.“ Zasmial sa Dan keď uvidel ako s chuťou prežúvam.

„Kedy mne niečo nechutilo?“ vrátila som mu a on sa iba pousmial.

Keď som dojedla, rýchlo som vybehla do izby a do tašky nahádzala všetky veci. Aj s taškou v ruke a šťastným výrazom som prišla do obývačky kde stál Dan.

„Bude mi to tu chýbať,“ zamrmlal so sklopenou hlavou a ja som cítila, že je mi ho ľúto.

„Boli to pekné dva dni.“ Zasmiala som sa a pomaly sa ťahala za Danom, ktorý stál pri aute.

Posedný krát som sa pozrela na ten malý domček a Dan už šliapol na pedál.

Celý čas som myšlienkami bola u Edwarda a len okrajovo vnímala ako mi Dan rozpráva nejakú historku zo života. Nervózne som sledovala tabule a priala si aby sme už konečne dorazili ku chate. Tešila som sa keď konečne uvidím Edwarda, pobozkám ho a poviem mu, ako ho veľmi ľúbim.

Chcela som už konečne počuť jeho krásny hlas, ktorý by som mohla počúvať až do smrti, aj keď vždycky povie nejakú blbosť. Z rozmýšľania ma vytrhol Danov hlas.

„Bella uvedomuješ si že zajtra sú Vianoce?“ spýtal sa ma a ja som vypúlila oči. Bola som zvyknutá na sneh a v Californii je aj cez zimu stále teplo.

„Ja som na to úplne zabudla,“ vykoktala som a prekvapene na neho hľadela.

„Vieš už som ti to dnes hovoril asi tri krát, ale nejak si ma nepočúvala.“ Zasmial sa a ja som zahanbene sklopila hlavu.

„Myslel som si že na to zabudneš, tak som ti kúpil nejaké darčeky,“ povedal a krásne sa usmial. Zahanbene som chytila tašku, ktorú mi podával a nakukla do nej.

Najprv som vytiahla nejaké fotoalbumy, ktoré boli zrejme pre Reneé. Ďalej som vytiahla nejaké cédečko starej skupiny. Nechápavo som na Dana pozrela.

„Edward rád počúva takéto blbosti,“ vysvetlil mi a ja som prekvapene vypleštila oči.

„Odkiaľ to vieš?“ spýtala som sa a sledovala ako sa jemne pousmial.

„No niekoľkokrát ti to hovoril a vždy keď to išlo v rádiu tak stíchol.“ Zasmial sa a opatrne na mňa pozrel.

„Ty si strašne nevšímavá.“ Nechápavo zakrútil hlavou a s úsmevom sledovala cestu.

Tiež som sa musela pousmiať. Vybrala som poslednú vec z tej tašky a pozorne si ju prezrela. Boli to nejaké noty a k tomu struny.

„Hrám na gitare... aj to som ti už hovoril,“ podotkol a ja som sa poškrabala po hlave.

„Ďakujem,“ povedala som a sledovala ho. Keď zbadal, že na neho pozerám, nádherne sa usmial.

„Prestaň, lebo budem červený.“ Kývol rukou a smial sa.

Celú cestu sme boli ticho a ja som netrpezlivo vyčkávala, kedy konečne dorazíme.

Keď sa mi pred očami začal rysovať les, cítila som sa odrazu nervózna. Bála som sa, že tam Edward už nebude. Že po mojom rozhodnutí odišiel.

Vystrašene som hľadela na chatu a s úľavou si vydýchla keď som zbadala, že sa tam svieti.

Počkala som dokým Dan vytiahne veci z kufru a rozbehla sa ku dverám.

S rozklepanými rukami som chytila kľučku a nakukla do vnútra. Cítila som ako sa mi rozbúchalo srdce keď som uvidela Edwarda, ktorý sedel na gauči a nezaujato sledoval telku.

Porozhliadla som sa. Musela som sa zasmiať, keď som videla že je v celom dome rozsvietené.

„Ahoj,“ povedala som a sledovala ako sa Edward mykol a najprv na mňa vystrašene pozrel. Keď zbadal, že som to ja, nahodil nezaujatý výraz.

„Čaw,“ odvrkol a oprel si hlavu.

„Tak ako bolo s Danom?“ spýtal sa a nenávistne na mňa hľadel.

„No, fajn. Ja som si len potrebovala vydýchnuť od toho všetkého stresu a trošku si to nechať uležať v hlave,“ zamrmlala som a pousmial sa.

„No tak dúfam, že si si poriadne vydýchla s Danom, pretože ja ti stresy už robiť nebudem,“ povedal a postavil sa na odchod. Nechápavo som na neho hľadela.

„Hej a som pripravená na nové,“ zašepkala som a a opatrne k nemu pristúpila.

„S tebou čokoľvek.“ Usmiala som sa a silno ho objala. Hlavu som zaborila do jeho hrude a zhlboka vdýchla jeho vôňu. Tak veľmi mi chýbal.

„Je mi ľúto Bella, ale ja asi na vzťah nie som pripravený,“ povedal a vykrútil sa z objatia.

„Dan je pre teba lepší,“ zašepkal a smutne sklopil hlavu.

„Ja viem čo je pre mňa najlepšie,“ odvrkla som a sledovala ho.

„Odchádzame domov. Veci som už zbalil, čakal som, kým prídete, aby si si vyzdvihla veci,“ kývol rukou  na hromadu pri dverách.

„Ja nikam nechcem,“ zašepkala som a cítila ako sa mi do očí vlievajú slzy.

„Bella, prečo plačeš?“ spýtal sa a ja som sa zasmiala.

„Možno preto, že ťa ľúbim a nechcem sa s tebou rozísť.“ Zafňukala som a on si vzdychol.

„Aj ja ťa ľúbim, len by som potreboval pauzu,“ vysvetlil a zúfalo na mňa hľadel.

„Dobre máš ju,“ povedala som, keď do izby vošiel prekvapený Dan.

„Ahoj Edward,“ pozdravil ho. Edward iba prekrútil oči a vzal si do rúk tašky.

„Uvidíme sa doma,“ povedal a vybral sa ku dverám, no ja som ho chytila.

„To ma ani neodvezieš domov?“ spýtala som sa.

„Ako kamarátku,“ doplnila som keď som uvidela jeho výraz.

Sledovala som ako hlavou pokynul k autu a ja som sa k nemu rozbehla. Edward ešte doniesol moje veci a nasadol do auta.

Celú cestu som sa na neho usmievala a on na mňa nervózne pozeral.

„Čo je?“ spýtal sa asi po pol hodine cesty.

„Nič,“ odvrkla som a hlavu otočila k oknu. Jedno mi bolo jasné. Ja donútim Edwarda, aby o mňa začal bojovať.

---------------------------------------------------------------------------------------

No tak ako sa vám to páčilo? Dúfam, že mi tu necháte nejaký ten koment, nech viem kto to ešte ćíta.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 17: