Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bolo to už od malička 12

09.11.2009 (14:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1302×

Celú cestu domov  sme neprehovorili ani slovo. Celý čas som Edwarda prebodávala nahnevaným pohľadom. On sa mi pohľadom uhýbal, ale jasne som na ňom videla strach. Strach zo mňa. Potešene som sa usmiala.

Edward zastavil pred domom a rýchlo vybehol po schodoch do obývačky.

Ja s Danom sme sa lenivo tiahli hore. Sadla som si na sedačku vedľa Edwarda, ktorý natešene čakal kým sa mu hra zapne. Sledovala som ako sa na obrazovke začali vyjasňovať nejaké budovy s autami. Zostala som prekvapená , celé to vyzeralo úžasne.

Sledovala som ako Edward hrá, celý čas nadšene skákal po gauči a občas zanadával.

„Edward?“ spýtala som sa ho a jemne do neho štuchla. Nereagoval iba sledoval hru.

„Edward?!“ povedala som teraz už nahnevane.

„Bella počkaj iba tohto zabijem.“ zašušlal a očami tykal po obrazovke.

„A koľkátych si už zabil?“ spýtala som sa opatrne a sledovala jeho sústredený výraz.

„Ešte pracujem na tomto, ale cítim že ho už dostanem.“ odfrkol si. Tak toto ešte bude nadlho. Pomyslela som si a vybrala som sa  do našej izby.

„Idem spať!“ zakričala som na neho. Konečne odtrhol hlavu od telky.

„Ale ku mne, nie s ním!“ ukázal na Dana ktorý si čítal knižku a neprítomne sa smial na Edwardovi.

Prevrátila som oči a vošla do izby. Nahnevane som vzdychla keď som si všimla že Edwardova posteľ je celá zaprataná jeho oblečením. Nie že by mu stačilo že sa rozťahuje keď spí. Rýchlo som odhrnula veci a spadla  na jeho posteľ.

Pri dopade sa okolo mňa rozšírila jeho krásna vôňa.

Lenivo som sa prikryla a zaspala.

Prebudilo ma štuchanie do môjho ramena. Ospalo som otvorila oči a uvidela vysmiateho Edwarda,  ktorý sa nado mnou skláňal.

„Zabil som ho.“ povedal celý natešený a potichu si zatlieskal.

„Super.“ Zamrmlala som znudene a hlavu si prikryla poduškou. Bolo  mi jasné že sa veľmi nevyspím, keďže Edwardovi sa bude snívať niečo akčné a ako vždy pôjde na nočné prechádzky.

Pomaly som si odokryla hlavu a pozrela sa Edwardovi do očí.

Bol taký úžasný, taký bezstarostný. Začala som ľutovať že je tu Dan.

„Milujem ťa.“ zašepkal a pritiahol si moje ústa k svojim.

„Aj ja teba.“ povedala som keď som mala volné ústa a sledovala ako Edward pomaly vlieza pod paplón. Jemne mi potiahol hlavu tak aby som ju mala opretú o jeho hruď.

„Dnes to bol dobrý deň keby tam nebol Dan.“ vzdychol a pobozkal ma do vlasov.

„A čo tá tvoja barbie?“ zasmiala som sa cítila ako stuhol.

„Nie je moja, len sa s ňou dobre rozprávalo o tej hre nič iné.“ povedal a ja som prevrátila oči.

Je mi jasné že také dievča ako je ona nieje iba na rozprávanie.

„A  navyše milujem teba a navždy budem, si pre mňa ten najdôležitejší človek Bella.“ usmial sa na mňa a tuho ma objal.

„Je mi ľúto toho malého chlapca.“ zasmiala som sa.

„A mňa ti nieje ľúto?“  povedal zarazene a pozrel sa mi do očí.

„Čo tebe niekto niečo spravil?“ spýtala som sa a zadržiavala smiech.

„Áno.“ začal a zamyslel sa. „ Škrabol ma... normálne na mňa ten chalan zaútočil!“ vyprskol a zamračil sa.

„Edward, veď to je len dieťa, mal si mu to nechať.“

„Ani trochu to neľutujem.“ povedal a ja som sa  zasmiala.

„Edward niekedy pochybujem o vývine tvojho mozgu.“ pohladila som ho po tvári a sledovala jeho urazený výraz. Možno som to trochu prehnala, ale veď to musel sám vedieť.

„Chceš povedať že som nevyvinutý?“  zašepkal neveriacky a čakal čo poviem.

„Vo všetkých smeroch.“ povedala som nesmelo. Edward vypleštil oči a nehnevane sa mi otočil chrbtom.

„Au, tak to bolelo.“ vzdychol a ja som zostala zahanbená.

„Ale myslím že práve to sa mi na tebe tak páči.“ prekvapene sa otočil.

„Vážne?“

„Áno, Edward strašne ťa milujem a nikdy ťa nechcem stratiť.“ usmiala som sa na neho. Edward sa ku mne naklonil a nenásytne ma pobozkal.

„Veď aj ja teba Bella.“ stiahol si ma do náručia a pobozkal ma do vlasov.

„Nikdy ťa neopustím.“ s týmito slovami sa mi privreli viečka a ja som spokojne v jeho náručí zaspala.

Keď som sa ráno zobudila Edward už vedľa mňa nebol.

Prekvapene som sa pozrela na hodiny. Boli 2 hodiny poobede.

Zvyčajne som takto dlho nespávala. Lenivo som vyliezla z postele a začala kričať Edwardovo meno, no neozýval sa. Šuchtala som sa po schodoch dole a zbadala Dana , ktorý sedel na gauči a zamyslene niečo čítal. Rýchlo som okolo neho prešla a začala hľadať moju lásku.

„Nieje tu.“ povedal Dan, keď som sa celá nervózna vrátila.

„A kde je?“ spýtala som sa a sledovala ako pomaly odtrhol oči od časopisu a zákerne sa na mňa usmial.

„Odišiel s tou Destiny zo včerajška... hovorila že potrebuje pomoc.“ povedal a žmurkol na mňa.

„Ale je zvláštne že odo mňa pomoc nechcela.“ usmial sa a potichu sa zasmial.

Cítila som ako sa do mňa vlieval úplne nový pocit a to bola žiarlivosť.

Nahnevane som si sadla na gauč a zúrivo prepínala kanály v telke.  Dan ma iba so zaujatím pozoroval.

Asi po pól hodine netrpezlivého sedenia na gauči som konečne počula auto pred našou chatou.

Vystrelila som a náhlila sa k dverám. Zhnusene som si odfrkla keď som začula ten presladený smiech. Prudko som otvorila dvere a zamračila sa na Edwarda, ktorý zostal prekvapený.

„Ahoj, Bella dúfam že nevadí že som si ho na chvíľu požičala.“ usmiala sa na mňa.

„V pohode ani som si nevšimla že tu nebol“ snažila som sa zatváriť normálne a sledovala ako sa Dan zachichotal.

„Super tak to si ho budem požičiavať častejšie.“ žmurkla na mňa a ja som ako obarená zostala stáť vo dverách. Edward vbehol do kuchyne a začal mi jesť moje raňajky.

Nahnevane som mu vytrhla chleba z ruky.

„To je moje!“ vyprskla som na neho a on sa nešťastne postavil a prešiel ku Destiny.

Tá mu venovala okúzľujúci úsmev a Edward na ňu iba zostal pozerať.

Jedine Dan sa na ňu pozeral nenávistne. Priam ju upaľoval zaživa.

Bolo mi divné prečo sa také dokonalé stvorenia tak nenávidia.

Vadilo mi ako sa Destiny k Edwardovi správala a on mi to tiež neuľahčoval.

Doslova ju hltal pohľadom. Rozhodla som sa že donútim Edwarda žiarliť.

Sadla som si vedľa Dana, ktorý na mňa prekvapene pozrel.

Ruku som mu položila na nohu a náhle ucukla, stále som nebola zvyknutá ako bol studený.

Edward sledoval moju ruku na jeho nohe. Zachichotala som sa. Nechcela som Edwardovi ubližovať, ale možno to pochopí.

„Čo to čítaš?“ spýtala som sa Dana a snažila sa na neho oslnivo usmiať.

„Pýcha a predsudok.“ zašepkal a vpíjal sa mi do očí.

„Mi toho máme toľko spoločného, je úžasné že si tak rozumieme.“ zasmiala som sa a sledovala Edwardov výraz. Oči mal vypleštené a stále sledoval moju ruku ako keby čakal kedy niečo spravím. Jemne som s ňou pohla a Edwardove oči trhli presne tím istým smerom.

Pomalým pohybom som sa blížila hore po Danovej nohe, ktorý vyzeral že to nezaregistroval.

Zastavila som pri Danovom zipse, keď Edward začal nekontrolovateľne kašlať.

„Si v pohode?“ spýtala sa Destiny a začala Edwarda hladkať.

„No ja neviem zrazu mi je nejako zle!“ zasyčal Edward a pohľadom ma prepichoval.

Zahanbene som ruku stiahla a ospravedlňujúco sa na Edwarda pozrela.

On iba nechápavo pokrútil hlavou a smutne na mňa pozrel.

„Myslím že by sme sa už mohli vrátiť domov a skončiť to.“ jeho hlas sa na konci zlomil.

Nechápavo som na neho pozrela. Nerozumela som čo sa mi tím snažil povedať.

Chce sa so mnou snáď rozísť? Cítila som ako mi prišlo zle. Nemôžem na to myslieť veď to by Edward nikdy neurobil. Vstala som a rozbehla sa za Edwardom hore.

--------------------------------------------------

Dúfam že sa vám táto časť páčila a prosím o komenty...

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to už od malička 12: