Ďalšia kapitolka. Tentokrát sa presunieme na ostrov - kde bude Bella "vystrájať" - a potom naspäť do Volterry. Koho tam nájdeme? :)
30.01.2011 (09:00) • BlackStar • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1053×
14. kapitola
Isabella Clair Hale
Plány vychádzajú len vďaka dobrým klamárom...
Už sme tu hádam týždeň a ja som na nič nemyslela. Každý deň sme mali zabezpečenú zábavu, na ktorú sa nezabúda.
Boli sme na Korzike, Volturiovci tu vlastnili niekoľko obrovských hotelov a my sme sa vydali na ich súkromný malý ostrovček. Bolo to úžasné, pretože Will sa mohol pohybovať ako chcel a nič mu vtom nebránilo. Ja som sa obávala, že by nejaká loď mohla preplávať okolo, no uistil ma, že nemôže. Niečo s tým, že majú nejakú vyhradené oblasť, a tam sa lode nemôžu pohybovať.
Nechápala som ho, ale bolo mi to jedno. Hlavne, že som bola ďaleko...
„Will, nemohli by sme sa vrátiť? Chcela by som ísť navštíviť mamu a oca. Dlho som ich nevidela a chýbajú mi aj ostatní,“ prosila som raz po obede, keď sme ležali na lehátkach a užívali si slniečka. Už som sa tam začínala nudiť. Áno, mali sme program, no ten sa po pár týždňoch začal opakovať. Leňošíme tu už cez mesiac a nikomu som odvtedy ani len nezavolala.
Prevrátil hlavu na bok a pozeral sa mi do očí.
„Neviem, mne sa tu páči,“ zazubil sa na mňa.
„Prosím,“ zaprosíkala som znova a hodila na neho šteňací pohľad.
„Čo za to?“ Tak už zasa?! Zaúpela som. Takto sa snaží celý čas, čo sme prileteli. Mám ho rada, ale žeby to malo zájsť ďalej... to si nemyslím.
„Will!“ napomenula som ho. Nič nebude, hovoril môj výraz, no on si to zrejme neuvedomoval.
Začal sa skláňať čoraz bližšie, až sme si hľadeli do tváre skoro z milimetrovej vzdialenosti. Mne sa zadrhol dych a nevedela som kam s očami. Behala som po celej jeho tvári až sa nakoniec zastavili na perách. Tak toto sa nemalo stať, kričala som v duchu. Jeho úsmev sa prehĺbil a prekonal tie posledné hranice, ktoré ma držali pri zdravom rozume.
Pretiahol si ma na svoju stranu a položil si ma na seba. S nasadením som mu bozky oplácala a prišla pri tom na diabolský plán. Začala som sa vrtieť. Najskôr celým telom, to nebolo také hrozné, no potom som začala vrtieť bokmi a to už som cítila, ako sa ma snaží zastaviť. Neprestávala som, a keď som pocítila, že už by to stačilo. Odskočila som, pozrela sa na neho a rýchlo – celá červená – som zmizla pod morskou hladinou.
William Volturi
Bolo to niečo neskutočné. Myslel som, že vybuchnem... a ona si potom len tak jednoducho zmizne pod hladinou. Skoro som vyletel a ňou, no keď som si uvedomil všetky skutočnosti, prešlo ma to. Áno, je naozaj krásna, múdra a tak strašne neodolateľná... No ja si musím udržať odstup. Potrebujem si udržať chladnú hlavu, aby som bol schopný iných vecí, ako sa tu s ňou hrať na ostrove. Bude to ešte horšie a to nehovorím, čo nás čaká, keď prídeme. Budem ju musieť strážiť a nepustiť ju do odľahlých častí hradu. Dokonca by som povedal, že to bude ešte horšie... Uvidíme, ako sa s tým Danielle pohrala.
Zatrepal som hlavou a ďalej sa venoval Belle, predsa by som ju len tak nenechal utopiť. To by som neprežil...
„Vieš čo. Mohli by sme sa vrátiť. Ale najskôr zájdeme do Volterry a potom sa môžeme staviť k tvojej rodine,“ navrhol som jej, aj keď som presne vedel, čo sa stane.
„Naozaj?“ Rozžiarila sa ako slniečko. Nešlo jej odolať. Pobozkal som ju aspoň na líce. Začervenala sa, ale inak to na sebe nedala poznať. Bola taká sladká...
„Ja sa tak teším. Určite tam musíme zostať dlhšie,“ štebotala Bella, keď sme sa vracali do hradu. Bol som čím ďalej tým viac nervózny. Vôbec som nemal tušenia, čo sa bude diať. Ako zareaguje, či sa nevyskytnú problémy.
„Dobre, chvíľu tam pobudnúť môžeme,“ odpovedal som jej zastretým hlasom...
„Deje sa niečo?“ spýtala sa ma. Je až moc všímavá, pomyslel som si.
Otočil som sa k nej a nahodil úsmev. „Nie, nič. Len sa mi odtiaľ nechcelo.“ Nechala to tak a ja som sa znova venoval riadeniu auta.
Pomalým krokom sme si to smerovali do sály. Držal som Bellu za ruku a užíval si to. Bola taká jemná, teplá...
„Á, koho to tu máme.“ Arovi sa rozžiarili oči. „Prišli ste po dlhej dobe a tu sa toho tiež veľa zmenilo...“ Takže prišli...
Bella mi ešte viac stisla ruku. Kebyže len vie...
„Pripojili sa k nám podobní hostia ako ty, Bella,“ povedal po chvíli ticha. Pozrel som sa na ňu, ale ona mala na tvári iba udivený výraz. Nechápala.
„No poďte k nám,“ vyzval ich Aro, pokynul rukou niekde za seba. Spoza rohu sa blížili štyri postavy. Jedna menšia, vedľa nej mohutnejšia, no nie tak moc. Za nimi sa pomaly vliekli dve postavy rovnakej výšky, no bolo poznať, že jedna je žena... Ja som vedel kto to je, a moc dobre.
Zastali pár metrov pred nami a pred trónmi. Čakal som, čo sa stane... Pomaly si dávali dole kapucne...
Bella zhíkla a ustúpila o krok dozadu. Jej tep sa zvýšil na neuveriteľnú frekvenciu. Bál som sa čo i len pohnúť, aby sa niečo nestalo.
„Ako? Čo?!“ skríkla Bella.
„Drahá. Tu Matt, Tanya, Danielle a náš milý Edward sa k nám rozhodli pridať. Tak ako ty si sem prišla, oni spravili to isté. Až na to, že oni tu chcú ostať. Však,“ dokončil Aro a ja som videl v Belliných očiach zmätok.
„A čo rodičia?“ rezignovala a uprene sa zahľadela na Edward. Bolo to cítiť na všetky strany. Nie, ešte stále...
„Išli na dovolenku. Vraj už to potrebovali. Hovorili, že ti zavolajú.“ Usmiala sa na ňu Danielle.
„Ehm, vďaka.“ Zvrtla sa na opätku a pomalým, neistým krokom kráčala von zo sály. Bola ako vymenená. Nevnímala ani keď som na ňu volal.
Radšej som sa ale otočil a čakal aké budú ďalšie rozkazy, ak nejaké budú.
„William, bež za Isabellou.“ Pokynul mi, že môžem ísť. Poslúchol som a rýchlo sa vyparil. Než som tak však spravil, počul som ich hlasy.
„Pane, všetci sú dole. Nik ich tam nenájde. Cesta je takáto...“ Tanya.
„Danielle,“ oslovil ju. Určite chcel vedieť, ako je na tom Edward.
„Všetko je v poriadku. Kontrolujem ho a za pár dní, možno za týždeň, už bude presvedčený o tom, že je tu od mala.“ Brr. Nikdy by som sa nechcel dostať pod moc Danielle. Je to odporný pocit, keď cítite, že sa vám niekto hrabe v hlave a vy s tým nič nespravíte. Dokonca to skúšala aj na mňa. Mal som šťastie, že som zareagoval skoro. Ušiel som pred jej mocou tou mojou.
„To znie dobre. Mohlo by to fungovať ja na Isabell...“ Posledné čo som počul bolo toto. Dostalo ma to skoro na kolená. Nechcel som, aby stratila svoju ľudskosť, ktorú si odniesla z bývania s jej pravou rodinou. Je to až neľudské, takto brať ľuďom ich životy, no sme to my... Volturiovci...
Tak čo, viete čo sa tam stane? Som zvedavá na vae nápady. :)
A ešte nie som rozhodnutá, pokiaľ to potiahnem... Raz mám náladu to skončiť v ďalších kapitolách, inokedy som sa rozpísala na ďalšách desať. Uvidíme. Rozhodne chcem ale jednu z poviedok ukončiť. Buď LBTV alebo túto...
Black
Autor: BlackStar (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Boli sme stvorení jeden pre druhého... Tak prečo nie si so mnou?! ¤ 14:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!