Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bola si až druhá - 2. kapitola

18.05.2012 (13:30) • Lollow • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1201×

Sedela som vo vani plnej vody a bubliniek až po okraj. Ešte stále som cítila ten pot a krv, ktorá stekala po mojom tele. Snažila som sa ju zimiť, no ten pocit stále nie a nie preč. Edward sa za mnou prišiel uistiť, či ešte žijem.

„Bella si v poriadku?“ spytoval sa Edward. Jasné, že som nebola v poriadku ani náhodou, ale snažila som sa predstierať, že je všetko v úplnom poriadku.

„Áno som nemaj o mňa strach,“ povedala som mu. Edward zavrel dvere na kúpeľni a odišiel. Ja som sa ponorila do vody a snažila som sa zabudnúť na všetko, čo sa stalo. No po chvíli som sa ihneď vynorila von z vody a zhlboka som sa nadýchla. Vyšla som von z vane a osušila a zabalila do hebkého a hodvábneho županu. Bol to príjemný pocit opäť sa cítiť ako keby bolo všetko ako predtým. No ten pocit netrval dlho. Všetky spomienky sa mi vrátili...

„Bella, poď sa najesť, celý deň si do úst nedala ani kúsok chleba!" zvolala Alice. Tak som si na seba rýchlo niečo hodila a zbehla som dole si dať niečo pod zub. Na večeru sme mali špagety, pretože Jasperovi sa nič lepšie nepodarilo navariť. Aspoň Alice to zachránila koláčikmi zo supermarketu a Emmett k tomu pridal ešte teplé mlieko.

Hneď po večeri som sa zase utiahla do izby a ľahla som si na posteľ. No vtom mi prišlo dosť zle. Rýchlo som si kľakla pred záchod a dala som zo seba celú tú večeru von. To mlieko s tými koláčikmi mi nepadlo najlepšie. Opäť som si ľahla do postele a snažila sa zaspať, no stále sa mi vracali tie strašné spomienky. Až po vyše dvoch hodín prehadzovania na posteli som konečne zaspala.

Ráno som sa zobudila a spomenula som si, že dnes poobede je pohreb. Edward bol taký milý, že mi do postele priniesol čerstvé raňajky.

„To je pre teba, zlato,“ povedal s úsmevom na tvári a položil na posteľ. Po včerajšku som bola taká hladná, že som zjedla všetko, čo bolo na tanieri a aj okolo neho. Edward len tak vyvaľoval oči a čudoval sa, ako rýchlo som to všetko zjedla. Aj ja sama som z toho bola prekvapená.

„Ja odnesiem tie raňajky,“ povedal Edward a len tak-tak sa z tých raňajok spamätal.

„Ideš si pozrieť televíziu?“ spýtala sa ma Rosalie.

„Idem,“ odpovedala som.

Zbehla som po schodoch do obývačky sadla si na gauč a pozerala som televíziu. Veľmi ma to nebavilo, ale snažila som sa tváriť zaujato. Celkom sa mi to darilo. Celé ráno sme pozerali televízor a sem-tam medzi tým sme prehodili pár slov.

Už bolo dosť veľa hodín a ja som sa rozhodla, že sa pôjdem obliecť. Hodila som na seba staré čierne šaty a Alice mi k nim vybrala lodičky na pätnásť centimetrových ihličkových podpätkoch. Ledva som sa na nich postavila. Jemne som sa nalíčila a prehodila som si cez sebe tenkú pelerínu. Edward, Jasper a Carlisle ma čakali dolu na chodbe. Rosalie s Emmettom išli práve po schodoch. Všetci sme už čakali na chodbe, no Alice ešte stále nikde.

„Idem sa tam hore pozrieť, už sme tam mali dávno byť,“ povedala nahnevane Rosalie. Vyšla hore po schodoch až do jej izby, otvorila dvere a s otvorenými ústami na ňu zízala. A po chvíli aj kričala:

„Ty ešte nie si pripravená?! Všetci čakajú iba na teba a ty si tu ešte len machlíš tvár."

Keď sa Alice konečne nalíčila, prišla dole na chodbu s úsmevom na tvári.

„To ako si predstavuješ ísť na pohreb v červených šatách!" zhúkla Rosalie po Alice. „Všetci pôjdu v čiernom a iba ty v červenom."

Od zlosti skočila na Alice a začali sa spolu biť. Skočila na ňu tak prudko, že cez ňu preletela. Takmer si polámala všetky stavce. Rosalie sa ešte ani nestihla postaviť zo zeme a Alice ju už s panvicou utekala trafiť po hlave. Ale aj tak jej to veľmi nepomohlo a v panvici zostala iba odtlačená hlava. Rosalie sa nazúrila a topánky, ktoré mala na nohách, vyzula a búchala nimi Alice po hlave, až sa jej podpätky zlomili. Boli na seba také nahnevané, že si skoro vlasy vytrhali. Všetci sa na nich nechápavo pozerali, až neskôr Emmett a Jasper zakročili. Snažili sa ich od seba odtiahnuť, no ešte aj oni schytali.

„Už prestaňte!“ okríkol ich Carlisle.

Zrazu bolo v dome podozrivé ticho.

„Už by sme mohli ísť!“ zahlásil Edward.

Konečne už všetci vyrazili z domu.

Autor: Lollow (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bola si až druhá - 2. kapitola: