Belle unikne jedno podstatné tajomstvo, ktoré ju znovu poznamená. A bude si musieť nájsť aj novú prácu. Prečo? Pretože jej najstaršie remeslo bolo odhalené. Pekný deň a príjemné čítanie Vám praje Vivian! ♥
09.07.2011 (14:45) • JaneVivianVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1782×
„Chris!“ skríkla som s dávkou nefalšovaného hnevu a pobrala sa jeho smerom. Pred cieľom sa mi však rozklepali kolená a v hrdle navrela obrovská hrča.
„Prečo si sa vrátil?!“ vyletela som a potichu si odkašlala. Hlava sa mi čoraz viac motala a skôr než mi odpovedal som len s ťažkosťou vedela rozoznať jeho tvár.
„Bells, zmenila si sa,“ šepol a chytil ma za pás, „opeknela si a vyspela,“ pokračoval a začal ma bozkávať na krk, snažila som sa vymotať z jeho zovretia, ale bol až príliš silný. Jednou rukou si ma pritiahol čo najbližšie a druhou nalial do plastového pohárika vodku. Odlepil ma od seba a a priložil mi pohárik k perám. Dolu krkom mi tiekla priezračná tekutina. Keď už videl, že nevládzem, položil pohárik na stôl a znovu sa mi prisal na pery. Rukou mi šikovne rozopol šortky a jeho ruka si to zamierila do mojich nohavičiek. Nechcela som, aby to bol práve Chris, ale mojou opitou mysľou by som sa nezmohla ani na slovo.
„No ták, Bells, viem, že to chceš,“ šepol a položil si moju ruku na jeho rozkrok. Bozkával sa ešte lepšie, ako si pamätám, teda ak to vôbec ide. Nerobilo mi problém súložiť tu pred všetkými ľuďmi – nebolo by to prvýkrát. Robil mi problém on. Nepotrebovala som, aby ma znovu zlomil. Viem, že ma dokáže zabiť jediným slovom, gestom, myknutím hlavy, či niečim iným, čím mi naznačí, že ma už nemiluje. Nieže by mi záležalo na citoch, to preboha nie. Ale Chris bol iný, kedysi, potom zmizol a vrátil sa bez kúska citu pre našu lásku.
A vtedy som sa prvýkrát zlomila. Sľúbila som si, že už nikdy viac. Vedela som, že ho môžem odmietnuť, ale svojim spôsobom som nechcela. Šikovne som mu rozopla nohavice a ruku strčila pod jeho tričko. Pokožku mal ľadovú a tvrdú, telo vypracované. Alkohol mi už poriadne stúpol do hlavy, preto som nedokázala ani pohnúť prstom. Jeho ruky blúdili po mojom tele. Posledné, čo si pamätám bolo, že jedna hladila môj klitoris a druhá rozopínala podprsenku. Už len naše sladké vzdychy a slasť z orgazmu. A Edwardov strnulý pohľad, ktorým si nás meral. Mala som chuť spýtať sa ho načo čumí, ale hneď ako som nato pomyslela som aj zabudla, čo som vlastne chcela.
Netuším ako som sa dostala domov, ale ráno som sa zobudila vo vlastnej posteli. V hlave mi hučali zvony a žalúdok som mala ako na vode. Plávali mi v ňom ľadové črepy s ostrými hranami. Pomaly som kráčala do kuchyne pre aspirín a pohár vody. Na stole ležala omeleta a kúsok včerajšieho chleba. Nabrala som si pohár čírej vody a hľadala v lekárničke aspirin, alebo potkaní jed. Jedno z toho mi určite pomôže zbaviť sa tej neznesiteľnej bolesti hlavy. Mala som pocit, že ak ešte raz nejaké auto zatrúbi v blízkosti môjho domu, tak mi praskne hlava. Vzala som si aspirin, napila sa vody a omeletu skryla do chladničky.
Pozrela som na hodiny – bolo pol štvrtej poobede a ja som si nevedela spomenúť, kto, alebo čo ma doviezlo domov. Nevedela som ani, čo som robila, len to, že som na tele mala veľa malých modrín a vypila som toho asi veľa, pretože takúto opicu si nepamätám. Ľahla som si pred televízor a zaspala. Zobudil ma až Jacob, keď treskol vchodovými dverami a nahnevaným krokom si to mieril ku mne.
„Isabella Marie Swanová! Odkedy tam chodíš?!“ pýtal sa s hlasom, ktorý naznačoval sklamanie, ale i poriadnu dávku hnevu. Spoliehala som sa na staré pravidlá – klamať, zapierať, klamať...
„Kam? Do baru? Od pätnástich,“ šepla som unavene. Pravdaže som vedela, že hovorí o stanici.
„Bella! Nesnaž sa ma nahnevať! Od kedy to, vieš... no... robíš šľapku?!“ kričal, až sa dom chvel. Naháňal mi strach, i keď som vedela, že mi nič nespraví.
„Jake, zbláznil si sa? Ja a šľapka?! Dobre, nie som už panna a ty to vieš, ale šľapka, to nie!“ kričala som pre zmenu ja. Chvíľu som mala pocit, že to zabralo. A aj by hej, keby nevytiahol z vrecka fotku. Mňa stojacu na rohu ulice, s cigaretou v ruke a vyhrnutou sukňou.
„Dopekla!“ šepla som nahnevane a vyskočila na rovné nohy. „Od koho to máš?!“ rozčuľovala som sa, i keď som vedela, že je to márne. Jake ma posadil naspäť na gauč a pozrel sa mi do očí. Odvrátila som zrak.
„Už nikdy, nikdy ťa nechcem vidieť robiť šľapku! Dobre vieš, že všetci moji známi mi hneď povedia, keď ťa niekde uvidia. A ak nechceš vypadnúť z tohto domu, tak sa drž tých pár pravidiel, ktoré tu máme. Pre mňa za mňa si chlasci, droguj, fajči, ale už nikdy zo seba nerob to, čo nie si!“ skončil svoj monológ a nahnevaný odišiel do svojej izby. Dvere za ním len tak buchli.
Zvyšok víkendu prebehol v pokoji a bez sexu, keďže som bola kontrolovaná na každom rohu a chodiť k spolužiakom domov sa mi zdalo otravné.
Ráno do školy ma Jake nezobudil. Namiesto toho mi pri hlave bzučal otravný budík. Po rannom rituále som sa obliekla, vlasy zaplietla do chvosta a vyrazila k autu. Nebolo však nikde – ani na príjazdovej ceste, ani v garáži a ani pred domom.
„Dopekla, Jacob!“ šepla som si pre seba nahnevane a vydala sa peši cez les. Všade ticho, len sem tam zaškriekal akýsi vták a prasklo pár konárov. Spustila som štít a počúvala. Všade naokolo boli len zvieracie duše, keď som ucítila i euforické vlnenie a potom sa objavil v kríkoch...
Autor: JaneVivianVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Blood, Sex, Coffee and Cigarettes... [3]:
odkedy citi bella duše abo co to je do riti ??? chyba mi tam to vysvetlenie potom dajakej casti by si to mohla vysvetlit.Ale to ako sa chová Bella je super je tam citit realitu a je to napinave a zaujimavéé cvelmi sa mi to páči a pokračuj určite v tom !! :D JE TO SUPER Tešiim sa na dalsie kapitolu
Super kapitola! Rýchlo ďalšiu! Že to bude Edward v tých kríkoch?
Doprčic, KTO sa objavil v kríkoch?!
Super poviedka !
Ešte lepšie ako predtým. Čím ďalej to čítam, tým sú kapitoly stále lepšie. Podarené
no Bella sa nezdá ale niečo mi vŕta v boku...čo robil Edward tam pri Belle???? a mohol ju on zaviesť domov??? no od Chrisa by som to nečakala Ale kapitolka bola super takže rýchlo ďalšiu
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!