Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Blood, Sex, Coffee and Cigarettes... [1]

07.07.2011 (19:00) • JaneVivianVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2384×

Cítila som sa ako uväznená v nočnej more. V jednej z tých, ktoré vás chytia a nepustia pokiaľ nepocítite silu zúfalstva. Silu, ktorá vás stiahne do hlbín najtemnejších tajomstiev a predstáv...

„Bells, pohni zadkom, nechcem prísť v prví deň neskoro!“ kričal Jake spoza dverí mojej izby. Márne klopal, jačal a prosil. Po včerajšku nevstanem, ani keby mi pri hlave vybuchla jadrová elektráreň. Niečo zaprašťalo a vzápätí sa ozvalo cinkanie železa.

„Isabella Marie Swan, vstaneš z tej postele sama alebo ti mám pomôcť?“ pýtal sa s prekríženými rukami na hrudi. Pravdaže moja spitá a nafetovaná myseľ túžiaca po jedinom – po dokonalom spánku – ignorovala každý zvuk vychádzajúci z jeho úst. Niečo si zamrmlal, stiahol moje ochabnuté telo z postele a hodil ma do vane. Netrvalo dlho, pustil na mňa prúd ľadovej vody a telo mi ovládla obrovská triaška.

„Jake, si neuveriteľný debil!“ zakričala som, keď sa moja myseľ ako-tak prebrala. Mrmlala som si popod nos rôzne nadávky a dúfala som, že aspoň jednu z nich započul. Otočila som kohútikom a rýchlo vyliezla z vane. Lenivým krokom potkýnajúc sa o oblečenie na dlážke, som sa pobrala k šatníku. Oči ma ešte vždy boleli od toľkého svetla, keď to odrazu začalo. Počula som to, čo vždy. Jacobovu utrápenú myseľ, dúfajúcu, že konečne dostanem rozum a dospejem. Znovu smútil za matkou a otcom.

„Jake, prestaň,“ šepla som pomaly si rozčesávajúc zlepené vlasy. Stále smrdeli rôznym druhom alkoholu a dymom od cigariet. Oči mi zablúdili k prázdnej škatuľke na nočnom stolíku.

„Sakra,“ zamrmlala som a ďalej ignorovala svojho až príliš starostlivého brata. Cítila som, ako sa jeho myšlienky snažia vkradnúť do mojej mysle.

„Bella, raňajky sú na stole,“ zakričal zo svojej izby a doprial mi pár minút na ranný rituál. Zhodila som zo seba mokré pyžamo, vzala potrebné veci a zavrela sa v kúpeli. Ranný rituál pôsobil upokojujúco, no i trochu nudne, pretože mi chýbal elán a nervozita z nedostatku nikotínu stúpala. Oblečená a učesaná som sadla za volant svojej starej fordky. Jediné, čo mi zostalo po rodičoch. Najprv som prehľadala všetky skrýše na cigarety, aj keď som vedela, že žiadna tu nieje.

„Šoférujem ja,“ ozval sa hlas, keď sa otvorili dvere. Nemala som silu protestovať a tak som si len presadla na miesto spolujazdca. Pri Jacobovom šoférovaní cesta do školy trvala strašne dlho. Na chvíľu som zavrela oči a premýšľala, čo všetko som stihla za včerajšok napáchať. Pamätám si len rozbité okná a strážnika Blacka, ako nás naháňal po cintoríne. A ten neznesiteľný príval myšlienok mojich spolužiakov. Samé sexuálne narážky. Striasla som sa a otvorila oči, až keď sme zastavili pri budove školy.

„Dopekla, zase meškáme,“ šepol Jake a rýchlo ma ťahal z auta. Celé telo som mala oslabené a len tak-tak som sa držala na nohách.

„Hej, spomaľ,“ šepla som a snažila sa udržať rovnováhu, keď sa mi podlomili nohy a na tvári som pocítila vlhkú zem.

„Bella!“ Očividne sa zľakol. Vedela som, čo sa deje. Chýba mi cigareta a po včerajšej tráve mi nie je moc dobre, ale i tak, keď sa mi prestala točiť hlava, postavila som sa a odkráčala ku škole. Jake sa pevne držal za pás a ruku som mala položenú za jeho krkom.

„Čo si včera vlastne mala?“

„To sa nehovorí,“ povedala som pomaly, ale nebola som si istá, či mi rozumie. Po chodbe okolo nás prešiel párik neznámych študentov. Prváci? Nie, na to boli príliš starí. Zastavila sa pri nás Ashley. V ruke držala farebné papiere a rozdávala okoloidúcim študentom.

„Bella, čo si zase stvárala?“ spýtala sa.

„Nič, len... to ti poviem potom.“ Do ruky mi vložila ružový papier s veľkými čiernymi písmenkami.

Bola to pozvánka na jej narodeninovú party, zajtra večer o 18:00 na parkovisku za barom „U Danyho“.

„Vďaka,“ zamrmlala som, ale to už bola preč. Jake ma odprevadil do triedy a odišiel. Prišli sme, pravdaže, neskoro, ale to je na tejto škole normálne. Lavice už boli plné študentov a ja som pomaly podišla k tej svojej. Nebola však prázdna ako som čakala. Sedel v nej jeden z tých nových študentov, ktorí nás obehli na chodbe.

„Nemôžeš si sadnúť niekam inam?“ spýtala som sa podráždene a rozhliadla sa po triede. Na jeho šťastie všade naokolo bolo obsadené. Nepovedal ani slovo, len stále uprene hľadel pred seba. Sadla som si na stoličku a čakala, kým profesorka začne hodinu tými jej úvodnými rečami o začiatku školy a poriadku v triedach a na hodinách. Potom stačí rozdať knihy, zaniesť ich do skrinky a vypadnúť von.

Keď som prišla domov, vzala som si zo šuplíka peniaze a ponáhľala sa do stánku. Kúpila som si cigarety, zapálila si a pomaly kráčala na stanicu zarobiť nejaké drobné. Ako brat, tak i ja som musela pracovať a keď inak nedali, tak som vyčkávala na rohu, fajčila a čakala na prvé auto, ktoré príde. Brat o mojej prostitúcii nemal ani potuchy, pretože by s každého, kto na mňa siahne vymlátil dušu. Lenže cigarety niečo stoja, som dlžná po baroch a priateľoch a tiež ako ostatní ľudia, musí jesť. Jedna práca na toto nestačí. Krabičku som si skryla do podprsenky a postavila som sa na roh ulice medzi barom a knižnicou. Prechádza tadiaľto najviac chlapov, ktorý sú za jednoduché služby schopní dobre zaplatiť. Vyhrnula som si sukňu, znovu si zapálila a čakala...

„Ten Edward je v celku fajn, čo hovoríš?“ spýtal sa ma brat, keď som vyšla zo sprchy. Zostala som vyjavene pozerať do prázdna.

„Kto?“ čudovala som sa. Telo mi prebehla zimnica. Na mokrej pokožke som cítila jemný vánok vychádzajúci z mojej izby.

„Ty si mi otváral okno?“ spýtala som sa. Rýchlo som vbehla do izby. Pravdaže, okno bolo otvorené a so záclonou sa pohrával letný vánok. Snažila som sa zamerať vlnovú dĺžku v mojom okruhu, ale cítila som len Jakeovu myseľ. Cítenie mi však vravelo, že tu niekto bol a niečo sa zmenilo.

„Si v poriadku?“ spýtal sa brat opierajúc sa o zárubňu mojich dverí.

„Hej, hej. A ktorého Edwarda si myslel?“

„Edwarda Cullena, jedného z tých nových žiakov. Veď pravda, ty si ho nestretla. Vyzerá slušne,“ stále čosi mrmlal, keď som slabý pohyb zacítila v šatníku. Mihla sa tam čiasi myseľ. Na okraji mojej blikalo červené varovné svetielko, aby som tam nešla, no cítila som zvláštnu eufóriu. Čím som bola bližšie, tým mi bolo lepšie. Dvere sa odrazu rozleteli a čierna silueta vybehla von, zamierila k oknu a zmizla v rúšku noci. Zostala som stáť ako prikovaná. Roztriasli sa mi kolená a rozplakala som sa.

„Bella!“ skríkol Jake a chytil ma pred tým, ako som stihla spadnúť na zem. Položil ma na posteľ a prikryl. Pocit eufórie zmizol a obostrelo ma zúfalstvo. Kto to, dopekla, bol? A čo chcel?

Pohyboval sa tak ladne a rýchlo, ako anjel. Anjel smrti. Znovu sa mi začalo ťažko dýchať, keď som si jasne spomenula na obraz v babkinej spálni. Postavila som sa pri otvorenom okne a zapálila si cigaretu. Zimu, ktorá mi prúdila žilami ako kusy skla, som si nevšímala. Nemala som čas...

Zhrnutie 2

Autor: JaneVivianVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Blood, Sex, Coffee and Cigarettes... [1]: