Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bells, si doma? 6 - Idiot

16.11.2010 (08:15) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2146×

Bella:

Keď som začula jeho hlas, srdce mi poskočilo od radosti. Niečo však bolo iné. Jeho hlas znel inak, krajšie. Každý tón mal svoju farbu. Obalila som sa do tohto zmyslu ako do kožušinového plášťa. Vyžívala som sa v ňom ako vo vôni novej voňavky.

Potom som započula zvuk, ktorý tu nemal byť. Zvuk, pri ktorom sa mi ako novorodenej zbiehali slinky zo všetkých kútov úst, tak ako sa ľudia zbiehajú na nové predstavenie. Zvuk niečoho, čo mi hučalo v hlave a prerušilo krásny pocit splynutia  s Edwardovým hlasom. Srdce. Bijúce srdce človeka.

Edward:

Nahnevane som zazeral na svojho adoptívneho otca, ktorý mi bránil vojsť do môjho vlastného domu. Bol však starší a tým pádom aj silnejší. Nechcel som sa s ním pustiť do bitky, lebo by som skončil s vybitými zubami, ktoré mi už nikdy nedorastú. Jedna nevýhoda upírstva. Napríklad si musíte rozmyslieť aký účes si dáte, keď si ho raz ostriháte, niet cesty späť.

„Carlisle...“ precedil som cez zaťaté zuby. Nechcel som spraviť zlý dojem na Samanthu.

„Edward, prepáč. Fakt nemôžeš ísť dnu. Mrzí ma to.“

„Prečo?“ vybafol som drzo. Byť drzý mi nikdy nešlo a preto to aj teraz nemalo taký účinok, aký by som si prial. Carlisle sa zasmial a odpovedal:

„Ty môžeš ísť, ale ona,“ ukázal prstom na Samanthu, „sem nesmie ísť. Za a) je to človek. Za b) nemám potuchy kto to je!“

„Carlisle, rodina... je to moja snúbenica.“

Bella:

Počúvala som ten rozhovor navlečená do sexi šatov s veľkým čiernym opaskom. Keď som počula, že ten človek je žena začala som niečo tušiť. Môžete tomu povedať ženská intuícia, ale keď Edward povedal, že je to jeho snúbenica, nebola som prekvapená. Skôr otrasená, smutná... Ako si mohol niekoho doviesť len tri dni po mojej „smrti“? Začala som zrýchlene dýchať a zadržovala slzy. Ako mi to mohol spraviť? To ma nikdy nemiloval? Prehrávala som si všetky tie krásne spoločné chvíle, jeho úsmev, bozky. Bola to všetko naozaj len lož?

Alice ma chcela objať, ale odstrčila som ju. Potrebovala som byť sama. Otvorila som veľké, presklené dvere na balkón a vyskočila z neho. Najrýchlejšie ako som vedela, som utekala preč od tohto domu, od neho.

Edward:

Zaregistroval som v svojom zornom poli pohyb. Takmer rýchlosťou svetla som otočil hlavu tým smerom.  Nevidel som nič viac než nejaké dievča s perfektnými nohami. Ako som stúpal zrakom vyššie, uvidel som sexi zadoček, ktorý sa jemne črtal pod voľnými šatami zo širokými rukávmi. Zrak pokračoval ešte vyššie, prešiel cez objemný opasok až po hnedé vlasy, v  ktorých v odbleskoch zapadajúceho slnka hrala jemne červená farba.  Z nejakého dôvodu mi tie vlasy boli známe. Otočil som sa späť ku Carlislovi, ktorý tiež pozeral tým smerom. 

Po chvíli aj on ku mne otočil hlavu z očí mu sršal hnev taký čistý, až som sa pred ním stiahol.

„Pustíš ma už dnu?“ Carlisle nič nepovedal, len ustúpil z dverí a šiel sa postaviť k Esme. Keď som sa stretol s jej očami, uvidel som tam niečo, čo tam nikdy nebolo. Nikdy za posledných 100 rokov. Hnev, zahanbenie, opovrhnutie. Ako som tak prechádzal očami cez Jaspera a Emmetta, uvidel som to isté. Na prekvapenia sa tak tvárila aj Rose. Niekto mi tu chýbal. Alice. Dlho som však nemusel hľadať, kde je, lebo o sekundu na to som uvidel malý víchor, ktorý ma vzápätí zrazil na zem. Pozeral som sa hore na Alice, ktorá mala v očiach to, čo ostatní, ibaže stonásobne horšie.  Cez zuby na mňa zasyčala:

„Ty idiot!“ Dva razy som prekvapene zažmurkal a podvihol sa na lakte. Carlisle medzitým odtiahol Alice z môjho dosahu, lebo vyzerala, že by ma umlátila na smrť keby to išlo.

„Čo sa s vami všetkými, do pekla, deje? Odkedy som prišiel a oznámil vám novinku so Samanthou, vidím na vašich tvárach znaky odsúdenia tak veľkého, že si naozaj pripadám ako hajzel bez duše! A kto, ksakru, bolo to dievča čo utekalo preč z nášho domu?“

„Edward, poviem ti, kto bolo to dievča a to ti odpovie na všetky otázky. Pred tým ti len chcem povedať, že som naozaj sklamaný, že si ju nespoznal sám.  A tiež ma sklamala táto,“ pozrel na Samanthu, „ štetka, ktorú si priviedol k nám domov!“ Už som sa nadychoval k obhajobe Samanthy, keď Carlisle dokončil monológ. „To dievča čo od nás utieklo bola... Bella.“ Pozeral som na neho s otvorenými ústami a vyvalenými očami.

„Robíš si srandu? Však Bella zomrela pred troma dňami, následkom uhryznutia toho bastarda Thomasa, ktorý z nej vycical každú kvapku krvi! Počul som jej srdce umierať!“

„Nie je to tak, ako si myslíš. Bella nám všetko povedala. Thomas ju nevysal úplne. Nechal tam dostatok krvi, aby sa mohla premeniť. Prebudila sa sama a teraz ťa chcela privítať, keď svojim novým upírím sluchom začula, že máš novú náhradu za ňu. Som prekvapený, že si to nepočul, ale možno si potratil okrem rozumu aj sluchový orgán.“

Nič viac mi nebolo treba. Vstal som na nohy a bolo mi jedno, že Samantha nevie, že som upír. Pravdepodobne jej táto debata musela pripadať divná a odstrašujúca, ale momentálne mi bola úplne ukradnutá. Myslel som len na Bellu. Myslel som na to aký som idiot. Alice mala pravdu. Pred tým než som sa naplno rozbehol smerom, ktorým bežala Bella, skormútene som zašeptal rodine takmer nečujné:

„Prepáčte!“

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bells, si doma? 6 - Idiot: