Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bells, si doma? 2 - Charlie

18.08.2010 (07:30) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4468×

Charlie:

„Práve vďaka tejto novej zbrani, sme zachránili sto ľudí!” hovoril už po stý raz strážnik, ktorý slúžil v Port Angeles. Och, Bože môj! Samé veci, čo ja aj tak v tom mojom malom, milovanom zapadákove nikdy nepoužijem. Asi pôjdem domov. S Bellou si môžme zahrať žolíka a ja sa stanem aspoň na chvíľu otcom, ktorý sa zaujíma o svoju dcéru. Nenápadne som sa postavil a vyšiel som von do chladného vzduchu. 

Nastúpil som do svojho auta a pustil stanicu, kde hrajú samé dobré pesničky zo sedemdesiatych rokov. Pohmkával som si a podľa predpisov, som sa čo najrýchlejšie hnal domov. Trvalo mi to zhruba hodinu a pol až dve. Vošiel som do domu a zažal svetlo.

„Bells, som doma!” zakričal som mojej milovanej dcéruške na pozdrav a išiel ju hľadať. „Bells? Kde si?” vyvreskoval som tak, že sa snáď aj susedia pobudili. V jej izbe bolo zhasnuté, ale spopod dverí kúpeľne prenikalo svetlo. Podišiel som bližšie a začul som tlmené vzdychy…

Edward:

Bella sa predo mnou stále zvíjala vo vlnách orgazmu a ja som počul ako sa Charlie pomaly približuje ku kúpeľni. Dúfal som, že Bella začne čo najskôr vnímať svet okolo seba. Vtom som si spomenul na svoju chybu, ktorú teraz trpko oľutujem. Zabudol som zamknúť dvere na kúpeľni! Rýchlo som začal zvažovať možnosti. Charlieho kroky sa neúprosne blížili, spolu s jeho krikom. Pozrel som sa na Bellu a dúfal som, že za to, čo teraz spravím, ma nezabije. Rýchlo som z nej vyšiel - tak rýchlo, že si to ani neuvedomila - zobral som si svoje veci a rýchlo si ich obliekol. Posledný krát som sa pozrel na moju krásnu, nahú princeznú a vyskočil von oknom.

Charlie:

Chvíľu som tam nerozhodne postával, ale nakoniec som prudko otvoril dvere a vošiel dnu. Bella bola v sprchovom kúte, videl som jej siluetu. Zazrel som v akej je polohe a tak som sa radšj rýchlo, znechutene otočil. 

„Bella,” zahrmel som, „vylez z tej sprchy, musíme sa porozprávať!”

Bella:

Prvýkrát v živote som zažila tú krásnu vec, ktorú niekto pomenoval orgazmom. Lietala som v oblakoch a nevnímala nič okolo seba, iba to čo sa dialo vo mne. Celým telom mi prelietaval kŕdeľ motýlikov, triasla som sa od vzrušenia... Cítila som sa tak plná, oživená… Cítila som na sebe Edwardov zrýchlený dych. Užíval si to rovnako ako ja. Počkať!
Pocit plnosti sa stratil, rovnako ako Edwardov dych. Motýliky prestali lietať, ja som sa prestala triasť. Spadla som z oblakov a otvorila oči. Edward tam nebol. Okrem zraku mi začal fungovať aj sluch: 

„Bella vylez z tej sprchy, musíme sa porozprávať,” zahrmel veľmi povedomý hlas. Charlie! Splašila som sa a rýchlo sa postavila. To by som samozrejme nebola ja, keby som sa nešmykla a neudrela si hlavu. Zatmelo sa mi pred očami a ja som upadla do slastného bezvedomia…

*****

Crrrn! Automaticky som začala tápať rukou po stole, aby som vypla budík. Budík tam nebol. Na moju ruku dopadla iná ruka - teplá ruka. Váhavo som otvorila jedno oko - do obrazu sa mi dostala Charlieho tvár. Otvorila som druhé oko - Charlieho tvár nabrala purpurovú farbu. Tú tam mal asi skorej, len som si ju doteraz nevšimla. Poobzrerala som sa okolo seba - ležala som v obývačke a… bola som nahá! Jediné čo som mala na sebe bola tenká modrá deka.

Nevedela som prečo ani ako. Zrazu som si spomenula. Zaplavili ma spomienky - ja a Edward v sprche… Spokojne som sa usmiala, ale keď film v mojej hlave pokračoval, úsmev sa mi začal vytrácať z tváre a moja tvár sa začínala podobať tej Charlieho. Nakoniec sa môj výraz ustálil niekde medzi nahnevaným a pokorným výrazom, takže som vyzerala ako zmoknuté šteňa, čo si bráni svoju kostičku.

„Bella, musíme si vážne pohovoriť. To v akej ehm, ehm… polohe som ťa našiel je absolútne proti všetkému, čo som si o tebe myslel. Veľmi si ma sklamala a nahnevala. Si dcéra náčelníka polície, preboha! Ako si sa mohla takto znížiť? Ako si mohla… !!!” Prudko zčervenal a začal dochádzať dych, tak som rýchlo využila tú príležitosť. Pokorne som začala hovoriť:

„Otecko, nerozčuľuj sa. Upokoj sa…” snažila som sa hovoriť pokorne a slušne. Nech ho ešte viac nerozčúlim. Zmierlivo som zdvihla ruky. Charlieho tvár začínala nadobúdať zdravšiu farbu.

„Nejdem ti motať hlavu všelijakými klamstvami, lebo si videl čo si videl. Nebudem ti to vyvracať, len sa chcem ako-tak obhájiť.” Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala: „Otec, mám sedemnásť rokov a všetky moje spolužiačky už prešli niečím podobným. Nespravila som nič protizákonné. Je mi ľúto, že som ťa sklamala, ale nemohol si predsa očakávať, že budem do konca života žiť ako mníška?!”

„Bella, nemám slov. Tvoja obhajoba je naozaj žalostná. Neviem ani aký primeraný trest ti mám vymyslieť. Už viem… Mám pre teba viacero trestov. Prvý trest: Od dnešného dňa máš domáce väzanie, až do odvolania. Druhý trest: Zakazujem ti stretávať sa s Edwardom Cullenom. Tretí trest: Na tvoje okno dám mreže, aby sa ti nikto nemohol dostať do izby ani z nej. K tretiemu trestu patrí aj vyťatie toho stromu pred naším domom a prehľadanie celej tvojej izby.” 

Fúha! Toho je celkom dosť. Ale nie sú to nejaké strašné tresty. Najhorší je ten prvý. Druhý by som si dala aj sama a tretí sa mi zdá nepodstatný. Zatvárila som sa nahnevane, aby mal radosť a vydupala som si to hore schodmi do svojej izby. Tam som sa šialene rozosmiala. Napadla ma totižto jedna myšlienka, ktorú som aj plánovala zrealizovať. 
Zo šuplíka som si vybrala pero a papier. Vlasy som sa si zopla do gumičky a práve si sadala do tureckého sedu, keď zazvonil zvonček na dverách. Počula som ako Charlie vstáva a vlečie sa do predsiene. 

„Alice, poď ďalej,” zvolal naradostene. 

„Dobrý deň, náčelník Swan. Prepáčte, ale teraz potrebujem súrne hovoriť s Bellou.”

„V poriadku, môžeš ísť za ňou. Tebe jedinej z tej vašej podarenej rodinky to dovolím,” povedal Charlie sklamane a znova sa pobral k telke, pozerať ten svoj bejzbal. Potom som už počula len tiché zaklopanie na dvere mojej izby.

„Ďalej,” povedala som unavene. 

„Ahoj Bella. Skôr než ma začneš preklínať, ako teraz asi preklínaš celú moju rodinu, tak sa ti chcem ospravedlniť za svojho hlúpeho brata. Zachoval sa ako úplný idiot, keď vám prekazil najlepší okamih tvojho života a jeho existencie,” usmiala som sa na mňa Alice a čakala na moju reakciu. Ja som jej úsmev opätovala a prehovorila:

„Alice, ja sa na teba nehnevám a tobôž nie po tomto ospravedlnení. Práve som chystala…”

„Viem na čo si sa chystala. Môžem ti pomôcť?” zasmiala som sa svojej hlúposti. Úplne som zabudla, že Alice vidí do budúcnosti.

„Môžeš,” povedala som a posunula sa na posteli aby som jej uvoľnila miesto. Alice si nadšene prisadla a spolu sme sa pustili do plánovania. Na veľkú A5, som napísala veľký nadpis: 

Odplata Edwardovi Cullenovi

Zhrnutie mojich poviedok

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bells, si doma? 2 - Charlie: