Spamätá sa Edward z pobytu za mrežami? Bella a jej pôrod... Toto je predposledná kapitola poviedky, takže dúfam, že sa vám bude páčiť. :) Príjemné čítanie! :)
29.01.2011 (18:45) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1640×
Edward:
Videl som, že v mojich očiach spozorovala to, čo som sa tam snažil ukryť. Rýchlo som sa pokúsil nasadiť si tú romantickú masku, ktorú som si civičil vo väzení, ale nepodarilo sa mi to. Bolo to príliš ťažké. Zbadal som, ako sa jej začínajú lesknúť oči, videl som ako ku mne beží a objíma ma okolo pásu, dúfajúc, že ma to preberie z toho tranzu. Neprebralo.
Moje ruky sa automaticky zdvihli a objali ju, ale nič som necítil. Žiadne pocity. Lásku, smútok, hnev... Nič. Len sme tam ďalej stáli v objatí, a to bolo všetko. Koniec. Keď sa po minúte odo mňa odtrhla a pozrela mi do očí, znova sa rozplakala. Odbehla do Alicinho Porsche a sadla si na zadné sedadlo, srdcervúco plačúc.
Niekde hlboko, hlboko v mojom srdci som cítil, že niečo je zle, že takto to nemá byť. Ale nevedel som, ako to spraviť inak. Alice ma chytila za ruku a doviedla do auta. Posadila ma vedľa Belly a ona s Carlislom si sadli dopredu. Naštartovala,a rýchlo vyrazila z miesta, až zapísakli gumy, pričom po mne stále pozerala. Začínalo mi to byť nepríjemné a preto som povedal:
„Môžeš trochu spomaliť?" Alice teraz už otočila celú hlavu smerom ku mne a na cestu vôbec nedávala pozor.
„Edward? Čo je to s tebou? Veď ty si mal rýchlu jazdu vždy rád..." Potom už tichšie dodala.
„Aj Bellu si miloval," kývla hlavou k mojej uplakanej manželke.Vtedy sa mi v srdci niečo pohlo. Cítil som sa zrazu inak.
Zamyslel som sa nad tým, spomínal na tie krásne chvíle, čo som zažil s rodinou a Bellou...
Naše prvé stretnutie...
Prvý bozk...
Prvý sex...
Tehotenstvo...
Emmet prerazil už po stýkrát podlahu...
Rosalie a jej zrkadlo...
Esme a jej láska...
Carlisle a jeho obetovanie sa pre dobro ľudí...
Jasper s jeho vcítením sa do druhých, s jeho skrytou podporou...
Alice a jej mánia nakupovania...
Vtom som pocítil ako je moje srdce znova plné lásky, ako chvíle, ktoré som zažil vo väzení zo mňa odpadávajú, ako to zlo, čo som zažil, mizne niekam ďaleko... Poobzeral som sa okolo seba v aute a videl, že škoda, čo som spôsobil, sa už nebude dať napraviť. Ale možno by som niečo mohol vyskúšať.
„Alice, stoj!" prikázal som jej, a v tom momente auto zastavilo na okraji cesty, pri lese. Povzbudzujúco sa na mňa usmiala a pohľadom mi naznačila, že mi pomôže. Otovril som dvera a už som jednou nohou bol von, keď sa spoza mňa ozvalo:
„Nechoď, prosím..." zašepkala Bella ledva počuteľne.
„Ja sa vrátim," povedal som a zabuchol dvere.
O 2 mesiace:
Bella:
Už je to tak dlho, čo som ho nevidela. Pamätám si to, akoby to bolo dnes, keď vystúpil z toho auta, a ja som za ním len bezmocne naťahovala ruku. Povedal, že sa vráti, ale nebolo po ňom ani chýru, ani slychu. Čo ma však najviac udivovalo bolo to, že nikomu z rodiny evidentne nechýbal. Ale ako je to možné? Veď spolu žili vyše sto rokov ako rodina a teraz sa toho len tak vzdajú? Dokonca aj Esme?
Dieťa čoraz viac rástlo a s Carlislom sme čoskoro očakávali pôrod, veď už som tehtoná vyše roka. A v jeden deň to naozaj prišlo.
Sedela som na sedačke a pozerala nejakú telenovelu, keď ma chytili silné bolesti v bruchu. Položila som naň ruku a znova to začalo. Bolelo to tak ako ešte nikdy.
„Carlisle!" zachrčala som. Ako na povel sa zjavil pri mne aj s Emmetom, ktorý si ma jemne vyzdvihol do náručia a odniesol do Carlislovej pracovne, ktorá slúžila ako provizórna pôrodnica. Položili ma na kozu a Emmet odišiel. Carlisle mi roztiahol nohy a keďže mi to bolo dosť nepríjemné zavrela som oči. Dieťatko sa hlásilo o slovo a Carlisle mi dokola hovoril:
„Tlač, Bella, potlač!" Občas pomedzi to povedal:
„Už vidím hlavičku, už je tu aj bruško... už je von!" S úľavou som si vydýchla a práve som sa uvoľňovala, keď to začalo zase.
Nakoniec sa mi narodili trojičky. Pôrod trval dlho, možno aj dve hodiny, a keď sa narodilo posledné dieťatko, pocítila som ako moju ruku zovrelo čosi studené. Otvorila som oči a videla Edwarda. Určite to bola len halucinácia aj s tými slovami, čo povedal:
„Ďakujem ti za také krásne deti, Bells." Potom som asi stratila vedomie, aj keď je to u upíra nemožné, ale bola som hrozne vyčerpaná.
---------------------------------------------------------
Dáte na ďalšiu kapitolku 8 komentíkov?
Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Bells, si doma? 13 - Čo je to s tebou, Ed?:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!