Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bells, si doma? 12 - Prepustenie

23.01.2011 (08:15) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1715×

Bella:

Už sú to tri mesiace, čo je Edward vo väzení. Netuším, ako som ich prežila. Cítim sa ako mátoha. Často sa mi stáva, že v škole nastúpim do auta a potom už zrazu stojím vo svojej izbe, nevediac, ako som sa sem dostala. Málokedy mal návštevné hodiny, ale vždy keď ich mal, bola som tam a podporovala ho horúcimi bozkami, slovami i držaním za ruku. Chcela som, aby vedel, že som mu stále na blízku. Iste, bolo by ľahšie, keby sa v noci nepozorovane (hoci to sa asi nedalo) prebúral cez stenu a zmizli sme niekam do Číny. Chceli sme však byť poctiví. Vždy, keď som ho navštívila, vždy som videla jeho čoraz tmavšie kruhy pod očami a narastajúci hlad, ktorý silnel v jeho očiach. Preto som mu raz doniesla fľašu plnú krvi a dozorcovi som povedala, že je to Coca-Cola. Dovolil mi dať mu ju. Edward ju vypil na jeden dúšok. Jeho oči sa ihneď začali pozvoľna meniť do tej krásnej jantárovo-hnedej a kruhy pod očami zmizli. V jeho očiach som ihneď zbadala, že je mu lepšie. Aspoň to. Som rada, že som mu pomohla.

Dieťatko rástlo a potrebovalo čoraz viac jedla. Preto som aj s Alice chodila častejšie na lov. Carlisle už dokonca, po všemožných výskumoch, prišiel na to, aké pohlavie bude dieťa mať. Vysvitlo, že to nebude jedno, ale dve deti. Chlapec a dievča. Takto sa mi splnia všetky moje sny. Mám skvelého priateľa, ktorý by pre mňa spravil čokoľvek, budem mať dve deti, ktoré nikdy nezomrú a sama ostanem večne mladá. Keď som si toto pomyslela, spomenula som si na Rosalie. Síce bola omnoho milšia ako inokedy, videla som jej na očiach, že jej vadí, že tie deti nečaká ona. No čo. Aspoň môže byť šťastnou tetou. Esme a Carlisle mi splnili, čo mi na očiach videli. Emmet si zo mňa, ako vždy, robil vtípky a Alice... tá sa správala úplne normálne. Preto som aj najradšej bola s ňou. Vždy som u nej mohla nájsť oporu, dobrú radu, či zábavu. Bola stelesnením tej najlepšej kamošky na svete.

Samantha:

Po vyhlásení rozsudku som skákala meter dvadsať. Neviem prečo, ale niečo vo vnútri mňa ma poháňalo spraviť Cullenovcom všetko najhoršie, čoho som schopná. Nikdy som taká nebola. Voľakedy som bola milá, ale to je už veľmi, veľmi, veľmi, veľmi a veľmi dávno. Dávnejšie, ako mi zomreli rodičia. Som jedináčik a už v ôsmich rokoch som prišla o celú rodinu pri havárii lietadla. Odvtedy som sa starala len sama o seba a postupne si vypestovala nedôverčivosť a kopu iných vlastností, ktoré sa stali súčasťou môjho obranného mechanizmu, vďaka ktorému si teraz všetci mysleli, že som mrcha.

Už v desiatich som pracovala v továrni na výrobu jeansov a zarábala si tak na jedlo. Neskôr som prešla k tancu pri tyči a tam som ostala až doteraz. Medzitým som hľadala v rôznych matrikách po mojich predkoch. Viem, je to divné, lebo v tom lietadle mi zahynuli aj prarodičia, takže svoj rodokmeň poznám dosť ďaleko, ale chcela som o sebe vedieť viac. Pamätám si totiž, ako mi raz moja zosnulá mamička povedala:

„Samantha, z teba bude bohatá, máš to v krvi. Naša rodina to má v krvi.“ Teraz už viem, čo tým myslela. Ale nechcela som, aby boli mojimi príbuznými Cullenovci. Upíri. Fuj. Hnusí sa mi čo i len pomyslieť, ako jedia, a čo napríklad mali na Vianoce...  Spopred mňa sa zrazu ozvalo:

„A teraz privítajte Samanthu, ktorej talent je neociteľnou súčasťou nášho klubu." Všetci zatlieskali a ja som vo vysokých lodičkách, s najširším úsmevom a sexi negližé vošla na parket.

Bella:

Práve som hrala s Jasper playstation, keď vošiel dnu Carlisle a povedal:

„Bol som za Edwardom a sudcom." Hracia klávesnica mi vypadla z rúk a ja som na Carlisle nádejne pozrela. Tváril sa však príliš skleslo na to, aby sa mu podarilo niečo vybaviť. Smutne som poznamenala:

„Asi tam naozaj bude naveky, však?" Carlislovi v očiach zaihrali iskričky a on už nemohol dlhšie potlačovať úsmev. Tvár sa mu rozžiarila ako slnko a jeho oslepujúco biele zuby osvetlili celú izbu, až som sa cítila ako u zubára. „Carlisle, zavri ústa, lebo s tvojich zubov fakticky oslepnem! A povedz mi čo sa stalo..." poprosila som ho so psím pohľadom.

„Vieš, ako po súde sudca dodal, že ho nemôžeme vykúpiť ani kauciou? No... pod menším nátlakom nášho milovaného Emmeta (zdola zaznel burácavý smiech), sudca zmenil názor a kaucia je 100 000 000 eur. Pre niektorých by táto suma bola nemožná, ale iste vieš, že my sme na svete už cez 100 rokov..." Ani nedopovedal a už som začala poskakovať po izbe ako zajac a takmer by som zabudla, že čakám dieťa, keby mi to Carlisle nepripomenul.

„Poďme ju hneď zaplatiť!" navrhla som s oduševnením a rýchlo vykročila k dverám.

„Už sa stalo. Dnes o 17:00 ho pustia."

Nemohla som uveriť svojmu šťastiu. Konečne! Boli sme od seba len chvíľu, ale aj tá sa mi zdala ako večnosť.

Rozbehla som sa do izby a spod postele vybrala čiernu Nike tašku a hodila do nej zubnú kefku, hrebeň, deodorant a nejaké čisté oblečenie. Nech zase vyzerá ako človek. Zatiahla som zips a pozrela na hodinky. Ešte bolo len 12:00, čas obeda. Zišla som dole a celá rodina už sedela za stolom. Popíjali krv z krásne naaranžovaných pohárov. Podišla som k nim a sadla si na posledné voľné miesto. Pozrela som pred seba a tam trónil pohár trikrát väčší ako ostatných. S chuťou som sa do neho pustila, a aj keď som prišla o niečo neskôr ako ostatní, mala som vypité prvá.

Potom som si do 16:50 krátila čas čítaním Rosamunde Pilcherovej a pozeraním rozprávok v telke. Keď odbil už spomínaný čas, vyskočila som na nohy a obliekla si krásne zelené, batikované, voľné šaty a cez to si prehodila zelený svetrík. Obula som si biele sandále a vošla do garáže, kde na mňa čakal Carlisle aj s Alice. Spolu sme nasadli do Alicinho Porsche, a ani sme sa nenazdali, už sme boli pred väznicou.

Dakde zapípala nejaká vec a dvere z nepriestreľnej ocele sa začali otvárať. Ledva Edward uzrel ulicu, už ho objímala Alice, na to mu potriasol rukou Carlisle a priateľsky ho plesol po chrbte.

Ja som tam len stála a pozerala sa na neho. On sa ku mne pomaly otočil a mne vypadla taška z rúk. Už to nebol pohľad môjho romantického Edíka, ale chlapa, ktorý si toho veľa prežil a už nikdy nebude schopný lásky.

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bells, si doma? 12 - Prepustenie: