Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bells, si doma? 11 - Súd

03.12.2010 (18:45) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2381×

Edward:

S Carlislom sme celé dva dni presedeli nad mojou obhajobou. Nevedeli sme na nič prísť. Zašli sme aj za rodinným právnikom, ktorý vie, čo sme, ale ani on neprišiel na nič. Mohli sme len dúfať v šťastie.

Keď nastal osudný deň, tak sme sa ja, Bella, Carlisle a Emmett vydali do Port Angeles. Každému z nás sa zvieral žalúdok. Namietal som, aby išla Bella, ale nedala si povedať. Nemyslím, že je pre ňu taký stres dobrý. Nakoniec ma však presvedčila argumentom, že doma by stres mala trikrát väčší, keby nevedela, čo je so mnou.

Polhodinka jazdy Aliciným žltým Porsche a už sme stáli pred budovou súdu, obklopení novinármi. S Carlislom sme spravili takú malú tichú dohodu. Keď tento súd vyhrá Samantha, tak utečiem z väzenia a niekam sa presťahujeme (pravdepodobne k Denaliským, ale ešte to nie je isté) a ak ho vyhráme my, tak sa aj tak presťahujeme, ale v tomto prípade niekam, kde sa nemusíme skrývať. Ako sme prechádzali cez tú kopu ľudí, zdalo sa, že novinári sú so situáciou oboznámení lepšie ako ja. Kládli mi otázky typu:

„Pán Cullen, pán Cullen! Je pravde, že ste svoju sesternicu kruto znásilnil v jej vlastnej posteli?“ pýtal sa ma oduševnene jeden z novinárov. Nechápem, ako prišli na takúto hlúposť, ale sú to novinári. Musia si domýšľať, inak by neprežili a nedostávali také prachy, ako dostávajú. Všetkým som razantne odpovedal:

„K prípadu sa nevyjadrujem!“ To ma naučil počas tých dvoch dní Carlisle a ešte kopu iných vecí. Učil ma právnickú reč, čo je dobré hovoriť, kedy to povedať a podobne. Do hlavy sa mi to pchalo ťažko, ale nakoniec som to tam dotlačil a zaštupľoval, aby mi to nikam neuniklo.

Prišli sme do rozľahlej haly, z ktorej viedli dve schodištia a dva výťahy niekam nahor. Čierno-biele dlaždice boli vyumývané tak dočista, že sa od nich odrážali postavy ľudí chodiacich po nich. Tými ľuďmi boli rôzni prokurátori, policajti, advokáti, sekretárky, sudcovia v talároch a podobní ľudia, čo tu pracovali. My sme mali presné inštrukcie, ktoré prišli deň po predvolávacom liste, a tak sme sa vybrali k drevenému pultu, za ktorým sedela pani s popolníkmi na očiach a v čierno-bielom kostýmčeku.

„Dobrý deň,“ pozdravil som slušne. „Som Edward Cullen a toto je môj obhajca Carlisle Cullen. Poprosili by sme si kartičky, vďaka ktorým nás pustia do súdnej siene a kartičky pre divákov Bellu Swanovú a Emmetta Cullena." Tá pani bez mena na mňa opovržlivo pozrela a vytlačila už spomínané kartičky. Podala mi ich a potom sa zase venovala svojej hre (hadík) spustenej na počítači. Carlisle si len tak pomyslel:

„Ak sa toto deje na súde, čo prepána robia sekretárky v normálnych podradných firmách?“

„Presne,“ odpovedal som Carlislovi nahlas a pani bez mena na mňa začudovane pozrela, napravila si popolníky a hrala sa ďalej. Bella to už nevydržala a prepukla v obrovský smiech, Emmett sa k nej pridal a nakoniec sa smiala celá tu prítomná rodinka. Všetci na nás začudovane pozerali, a tak sme sa prestali smiať a pozerali do zeme, pričom sme sa občas ešte uchechtli, lebo sme ten smiech ešte stále dusili v sebe. Okolo krku sme si prevesili kartičky na červenom povrázku a vybrali sa k ľavému schodišťu, ktoré viedlo k súdnym sálam. Pozrel som sa na kartičku. Bolo na nej napísané:

Edward Cullen

Prečin znásilnenia sesternice

Súdna sála 6

Vydal som sa k dverám nad ktorými bola neónová žiarovka s číslom šesť. Zaklopal som a vošiel dnu. V sále už bola kopa ľudí s rovnakými kartičkami ako mala Bella či Emmett. Sudca tu ešte nebol, našťastie. Prvý rad na pravej aj ľavej strane bol prázdny. To boli miesta pre obhajcov a obžalovávateľov. Obhajcovia sme boli my, a tak sme si išli sadnúť do prvého radu na ľavej strane. Tam máme byť my. Posadali sme sa, teda len ja a Carlisle. Bella a Emm si sadli za nás do druhého radu, ktorý bol určený pre najbližších príbuzných a priateľov. Od tretieho radu ďalej si mohol sadnúť ktokoľvek, koho tento proces zaujíma.

Len čo sme si sadli, pred nami sa otvorili skryté dvere, ktoré si nevšimnete kým cez ne niekto nepríde. Práve cez ne prešla kopa ľudí, tí boli naša rada, čiže sudca sa riadil aj z časti ich názorom. Za nimi išiel už sám sudca. Vyšiel na svoj súdny stolec a sadol si. Zobral do ruky svoje drevené kladivko a zaklopkal, pričom hovoril:

„Ticho v súdnej sieni!“ Keď všetci stíchli a pozornosť sa sústredila len na neho, povedal: „Otváram tento prípad rodinného znásilnenia. Edward Cullen, obžalovaný, predstúpte!“

Bella:

Už sme tu boli hodiny. Začínala som s toho byť unavená. Keď proces začala, sudca povedal jasné pravidlá, počas procesu nesmie nikto odísť zo súdnej siene. Začínala som však mať z toľkého sedenia stuhnutý chrbát a nohy. Viem, že som upírka a toto by sa mi nemalo stávať, ale toto moje milované dieťatko so mnou robí divné veci. Napríklad som začala spať, chodiť na WC, jesť ľudské jedlo a v najposlednejšom rade, nebola som taká ako ostatní upíri, ktorým nevadí stáť v jednej polohe roky či dni, bez toho, aby ich niečo bolelo. Často som sa sama seba pýtala:

„Som vôbec normálny upír?“ A odpoveď zakaždým znela. „Nie, nie si. Normálni upíri nemajú deti  a nemôžu spať.“ Nevedela som čo s tým mám robiť. Carlisle to pripisoval tehotenstvu a dúfam, že mal pravdu, lebo ak aj po pôrode ostanem takáto „divná“, tak sa neukážem pred žiadnym upírom už naveky. A to naveky myslím vážne.

Edward:

Samantha sa počas celého procesu neukázala a tak začínal byť sudca naklonený na moju stranu. Nemal tu nikoho, kto by obhájil Samanthinu stranu, iba obžalobu, ktorú podala. Ja som sa vehementne obhajoval všetkým, čo ma napadlo a kladivko sa práve chystalo buchnúť v môj prospech, keď niekto zaklopal na súdne dvere a otvoril ich. Vošiel nejaký muž v čiernom obleku so sivou kravatou a bielou košeľou. Rýchlo kráčal do otvoreného priestoru pred sudcovskou lavicou a uklonil sa. Sudca ho vyzval:

„Hovorte, Blake!“

„Ponížene prosím, aby ste mi odpustili vyrušenie tohto procesu...“

„Nekľučkuj a vrav, nemám toľko času, Blake!“ prikázal sudca.

„Samantha Westová sa dostavila na pojednávanie s novými dôkazmi.“

„Pustite ju dnu!“ Pozeral som sa ako Samantha otvára dvere a pohupujúc svojimi blonďavými vlasmi, nakráčala na miesto obžalovávateľa. Všimol som si, že je sama, bez právnika. Ako som neskôr zistil, Samantha sa veľmi dobre vyznala v práve, takže žiadnu pomoc nepotrebovala.

Bella:

Odkedy prišla Samantha, súd sa pretiahol o ďalšie hodiny. Už som bola unavená a tak som skĺzla zo vzpriameného postoja nabok, zavrela oči a oprela sa hlavou o Emmovo plece. Ten mi dal pusu do vlasov a ďalej pozoroval vývoj procesu. Bola som prekvapená, aký je tichý a vážny. To sa Emmovi nepodobalo. Aspoň sme nedostali pokutu za výsmech zo sudcu.

Emmett ma potriasol za plece. Asi som musela zaspať.

„Už idú vyhlásiť rozsudok,“ pošepkal mi. Znova som sa vzpriamila a celá napätá čakala. Samanthe žiarili oči. To nebolo dobré znamenie. Sudca poklepkal kladivkom a začal:

„Edward Cullen bude odsúdený za toto znásilnenie, aj keď vtedy ešte nevedel, že tu prítomná Samantha Westová je jeho sesternica. Znásilnenie je sám o sebe hrozný čin. Na požiadanie spomenutej Samanthy Westovej som sa rozhodol, že za trest bude Edwardovi Cullenovi doživotné odlúčenie od Isabelly Marie Swanovej a jej dieťaťa. Povstaňme,“ prikázal celej súdnej sieni. „Vyhlasujem tento prípad za uzavretý.“ Trikrát klepol kladivkom a odišiel.

--------------------------------------------------

Najväčšou odmenou sú pre mňa vaše komentáre. Dáte mi ich nejakých 10?

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bells, si doma? 11 - Súd: