Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella Swan: Zabijak upírov - 5. kapitola

10.04.2013 (14:45) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1698×

Nevedela som, čo mám pociťovať. Bola som rozpoltená a zároveň tak nechutne vzrušená, že by som dokázala Edwarda obskočiť behom sekundy a vymrdať mu mozog z hlavy. Snažila som sa rozhodnúť, ktorá varianta bude lepšia a vhodnejšie. No keď mi Edward prešiel jazykom jemne cez pery s úmyslom, aby som ich pre neho otvorila, vyprchali zo mňa všetky myšlienky a ostalo len čisté, neriedené vzrušenie. Celé telo ma bolelo, no jediné čo som dokázala vnímať boli moje plné prsia postavené do pozoru, žiadajúce aspoň nejakú pozornosť. Vzrušene som vzdychla, pootvorila pery a privítala Edwardov jazyk a lahodnú chuť. Preplietali sme sa v zložitom tanci, ochutnávali si navzájom ústa a snažili sa do seba vsiaknuť. Hlavu mi držal opatrne, nežne ale isto zároveň. Tisol svoje telo na moje a cítila som jeho nezameniteľnú túžbu po mne. Jeho dôkaz sa mi tisol do bruška, pevný, tvrdý a dlhý. Chcela som sa okolo neho ovinúť ako liana, no keď som sa o to čo i len pokúsila, bolesť mi vytryskla po celom tele. Bolestný vzdych mi vyšiel z hrdla a zachytil sa v Edwardových ústach. Okamžite sa odtiahol a zbystreným pohľadom mi preskúmaval tvár a nakoniec aj celé telo. Hladil ma po tvári a ospravedlňujúco povedal:

„Ach bože, prepáč mi to. Neviem, čo sa to so mnou stalo, no keď si konečne otvorila oči, musel som sa ťa dotknúť. Musel som vedieť, že si naozaj v poriadku. Prepáč mi to. Zoberiem ťa do sanitky, len chvíľočku vydrž,“ mlel ďalej. Ani nie za sekundu som ležala v jeho mohutnom náručí a už ma niesol tmavou budovou. Nestihla som si ani zregenerovať myšlienky a už som bola položená na nemocničné nosítka.

Ako do pekla...? Čo sa to...? Nedokázala som sformulovať v mysli ani jednu zmysluplnú vetu. Preto som sa párkrát nadýchla, natiahla ruku a rýchlo zachytila Edwarda predtým, než by mi zas stihol niekam zdrhnúť. Potrebovala som odpovede a on bol jediný, kto mi ich mohol dať. Zdravotník sa ma snažil vyšetriť, no potreboval ma od Edwarda dostať. Môj nesúhlasný tón a vraždiaci pohľad ho primäl k rýchlejšej spolupráci a po pár minútach ma nechal ísť. Keď som zliezla z nosítok, mierne som sa zakolísala. Edward okamžite omotal svoje ruky okolo môjho pása a podoprel ma. Nechcela som od neho pomoc, no myslím, že v tejto situácii môžem aspoň pre tento krát urobiť výnimku.

„Mohol by si ma, prosím, odviezť do hotela?“ opýtala som sa ho a mierne naňho natočila hlavu. Ako náhle som to urobila, v hlave mi vytryskol vodopád bolesti.

Sykla som a zložila si hlavu do dlaní. Edward ma bez jediného slova dvihol na ruky a doniesol do auta. Jemne ma uložil na spolujazdcove sedadlo, zapásal a sadol si za volant. Cesta prebiehala v tichosti, preto som si dokázala aspoň ako tak usporiadať myšlienky.  Snažila som sa prísť nato ako Nicolasa zabiť. Tento upír mal nesmierne vyvinuté zmysly, nestíhala som s ním držať krok. Je nebezpečný a potrebujem ho zlikvidovať ale ako? To bola otázka za milión dolárov. Ani neviem ako ale myšlienky na Nicolasa ma uspali do hlbokého spánku.

Zobudili ma Edwardove prsty hladiace mi líce a sánku. Ten letmý dotyk jeho studených rúk mi posielal do tela šoky vzrušenia. Ospalo som otvorila oči a uvidela jeho úsmev a oči naplnené, čím? Asi sa mi to zdalo ale videla som v nich nehu, šťastie a dôveru. Nechápala som čo to znamená, no ako náhle si všimol môjho zmäteného výrazu, prestal ma hladkať a odsadol si na gauč. Poriadne som si ho prezrela a všimla si, že sa prezliekol.

Mal na sebe čierne rifle, tesne obopínajúce jeho dokonale vyšportovanú postavu, biele tričko s krátkym rukávov ukazujúce napínajúce sa svaly na bruchu a vydúvajúce prsné svalstvo. Od úžasu mi mierne padla sánka a prisahám Bohu, že som začala slintať. Keď som zaregistrovala Edwardov úškrn, zaklapla som si ústa a posadila sa. Ležala som v posteli. Poobzerala som sa dookola a zistila, že som v mojej hotelovej izbe. Odkašľala som si, pretože som mala úplne vyschnuté hrdlo.

„Prosím ťa, mohol by si priniesť pohár vody?“ povedala som namáhavo. Bez zaváhania vstal a cestou zo spálne som mala perfektný výhľad na ten najchutnejší zadok, aký som mala vo svojom živote možnosť vidieť. Prichytila som sa pri myšlienke, ako mu tie jeho dve polky stláčam a vyžívam sa v pocitu saténovej pokožky.

Behom sekundy bol naspäť aj s vodou. Priložil mi pohár k perám a prikázal: „Pi!“ Dvihla som namáhavo ruku a vytrhla mu ten pohár z rúk.

„Napiť sa viem aj sama!“ zavrčala som a napila sa. Keď mi studená tekutina tiekla dolu hrdlom, zavrnela som blahom. Dokonalo ma to osviežilo a prečistilo hrdlo. Prázdny pohár som položila na nočný stolík a natočila som sa k Edwardovi, ktorý už zase sedel na pohovke vedľa posteli.

„Takže, čo sa stalo?“ vypálila som naňho. Edward len s jemným úsmevom dvihol obočie a mlčal. Tak som skúsila konkretizovať moje otázky, pretože sa zdalo, že tento upír je totálne natvrdlý.

„Kde si došľaka bol, keď ma Nicolas škrtil?“ Môj tón bol ostrý ako britva a neústupný.

„Zavolal som sanitku a vynášal von zranených ľudí,“ odpovedal ľahostajne. Mrzutý úškrn mi skrivil tvár.

„Fajn, to sa dá odpustiť,“ zamrmlala som si po pod nos.

„Odpustiť?“ opýtal sa neveriacky a naklonil sa ku mne bližšie.

„Áno, odpustiť to, prečo som bola na toho psychopata sama. Sme parťáci, aj keď sa mi to vonkoncom nepáči, a parťáci si navzájom chránia zadky. Ty si ten môj prišiel zachrániť trošku neskoro, nemyslíš? No záchrana ľudí ťa ospravedlňuje,“ vysvetlila som.

„Sme parťáci?“

„Ježiši, to teraz budeš všetko po mne opakovať ako papagáj?“ Rozčúlene som odhodila zo seba paplón a pokúsila sa vstať. Mal jedno skurvené šťastie, že sa ma nepokúsil chytiť, ale naďalej sedel a len ma pozorne sledoval. Jediné, na čo som myslela, bolo, aby som dokázala prekladať jednu nohu pred druhou.

Vpadla som do kúpeľne a postavila sa pred umývadlo so zrkadlom. Zdesene som na seba hľadela. Vlasy som mala spľasnuté a zlepené krvou. Krk som mala opuchnutý a modriny všetkých farieb mi tvorili temný náhrdelník. Vyzerala som presne tak ako som sa cítila. Na hovno! Zabuchla som za sebou dvere a pokúsila sa vyzliecť. Potrebovala som sa očistiť, no moje ruky ma neposlúchali a nedokázala som si rozopnúť podprsenku. Mohla som zavolať Edwarda ale radšej by som sa nechala zožrať krokodílom, ako mu znova dať možnosť ma vidieť a dotýkať sa. Vysrala som sa nato a vliezla si do sprchy v spodnom prádle. Nastavila som horúcu vodu a nechala zo seba zmyť všetku špinu. Hlava mi pravidelne pulzovala bolestivými kŕčmi, no nechala som vodu týrať moje telo, až pokým sa mi postupne nezačali uvoľňovať svaly. Keď do odtoku tiekla len čistá voda a nie červená, vypla som kohútiky, obalila sa do osušky a vyšla z kúpeľne. Nemohla som ísť späť do postele s mokrým prádlom, preto som sa cestou do spálne psychicky pripravovala na totálnu potupu. 

„Mohol by si mi, prosím, odopnúť podprsenku?“ opýtala som sa zmorená únavou a totálne zahanbená.

„A opováž sa povedať čo i len slovo!“ varovala som ho. Videla som jeho snahu nesmiať sa a oceňovala som to. Postavil sa za mňa, zhrnul mi uterák len natoľko, aby sa dostal k zapínaniu. Keď sa jeho končeky prstov obtreli o môj chrbát, mala som pocit ako keby som chcela lietať. Otriasla som sa.

„Je ti zima?“ opýtal sa. Len som záporne potriasla hlavou. Keď mi odopol podprsenku, stiahla som si ju a odhodila do najbližšieho kúta. Uschne, snáď. Pri nasledujúcej otázke som sa neodvážila na neho pozrieť, no aj tak som cítila, že celá červeniem. Zhlboka som sa nadýchla a radšej som hanbu obrátila na hnev.

„Mohol-by-si-aj-nohavičky?“ precedila som horko ťažko cez zaťaté zuby. Tentoraz sa už neudržal a zachechtal sa. Otočila som sa s napriahnutou rukou v úmysle mu jednu vraziť. Moja ruka len bezvládne visela v tej jeho, držal ma za zápästie a iskierky vzrušenia mu rozžiarili oči.

„Mala by si prestať biť tých, ktorí ti pomáhajú, alebo by ti ešte len mohli byť nápocní,“ zašepkal. Pustil mi ruku, pristúpil bližšie a obidvoma rukami mi zašiel pod uterák. Nedotýkal sa mi nôh, aspoň sa o to snažil. Chytil lem nohavičiek a pomaly, trýznivo, ich dával dole. Pri tom sa mi neprestal pozerať do očí.

Videla som v nich vzrušenie a šibalstvo. Bez dychu som sa mu dívala do tváre a preklínala svoje telo. Jeho ruky jazdiace mi po stehne vo mne zachvátili tornádo pocitov. Medzi nohami som bola mokrá až tak veľmi, že som cítila ako sa mi premáčajú stehná. Vedel, že som nadržaná a túžim po ňom. Cítil to. Nedokázala som sa pohnúť z miesta, len trpieť jeho dráždenie a nadávať mu v duchu a sebe. Sebe zato, že som po ňom tak veľmi túžila. Chcela som aby mi prešiel cez vnútrajšok stehna až k môjmu roztúženému stredu a vsunul do mňa svoje dlhé prsty. Chcela som cítiť jeho pohyby vo mne. Skoro som od vzrušenia zalapala po dychu. Keď mi ich stiahol úplne dolu, odhodil ich do druhého rohu, narovnal sa a pristúpil ešte bližšie. Bol tak prekliato blízko, až som cítila jeho energiu ako ma obaľuje.

„Ma-mala by som si ísť ešte ľahnúť,“ zakoktala som, no nepohla sa ani o milimeter. Stále som bolo uväznená v tej smaragdovej zelenej farbe jeho očí.

„Áno, to by si mala,“ pritakal, položil mi ruku za hlavu a pritiahol si ma. Naše pery sa letmo dotýkali, ale nebozkávali sme sa. Dýchali sme si spoločne vzduch z pier a dívali sa navzájom do očí. Cítila som, že ak ma nepobozká teraz, budem prosiť a to by som bola radšej mŕtva. No pri tomto mužovi všetky moje zásady išli do čerta.

Z bláznivých myšlienok ma vytrhli jeho pery natisnuté silno na tie moje. Bozkával ma ako by sa ma chystal zjesť. Bol nenásytný a chcel mať zo mňa všetko. Ochutnával ma tak ako to ešte žiadny iný muž neurobil. Otvorila som ústa a privítala tak jeho hebký jazyk. Snažila som sa ho tiež ochutnať, najprv jemne a nežne, no ako sa cez nás prelievali pocity, zrýchlila som. Natisla som sa celým telom na jeho, preplietala som jazykom medzi jeho ostrými zubami. Hltala som jeho vôňu, chuť, esenciu a nedokázala som prestať. Celé telo mi horelo túžbou, túžbou po tomto upírovi. Prepchala som medzi našimi telami ruku a začala som prechádzať po jeho tvrdom a v pozore postavenom úde. Och Bože, ako veľmi som ho chcela ochutnať.  Odtrhol mi ruku a hodil ma na posteľ.  Pozeral sa na mňa žiadostivo, len stál nado mnou a zízal. Pozrela som sa na seba a zistila, že sa mi pri páde na posteľ vyhrnul uterák a odokryl všetko, čo zakryté byť malo. Vyceril zuby a zavrčal v zmyselnom opojení.  Pomalým krokom sa začal ku mne blížiť a jeho hruď vibrovala. Vliezol ku mne, surovo mi od seba odtiahol nohy a zhlboka sa nadýchol mojej ženskej vône. Keď sa ma dotkol jazykom v záhyboch môjho lona, vykríkla som slasťou. Nedokázala som udržať vzpriamene hlavu a telo, zrútila som sa a zatvorila oči. Hviezdičky vytvorené Edwardovým šikovným jazykom mi lietali za viečkami.

„Moje,“ zavrčal. Nestarala som sa o to, čo hovoril, naopak som mu vplietla prsty do vlasov, schytila a pritlačila ho na seba ešte viac. Vnoril do mňa svoj jazyk čo najhlbšie ako len vedel. Výkriky môjho vzrušenia sa niesli po celej izbe.

„Dobrá, tak prekliato dobrá,“ mrmlal Edward.

„Sklapni už, kurva!“ zakričala som, keď mi vzal do úst klitoris a začal mi ho dráždiť, sať a jemne hrýzť. Vzniesla som sa do nebies a odmietala odtiaľ odísť. Potrebovala som sa niečoho zachytiť, driapať a škriabať. Edward mi vtom chytil do jednej ruky prsník, hral a maznal sa s ním. Žmolil a naťahoval mi bradavku, až pokým som mu nezačala od toľkého vzrušenia, ktoré som nedokázala zniesť, škriabať predlaktie. Zasyčal, no pokračoval v mojom trýznení. Druhú ruku presunul z môjho zadočku a vrazil do mňa dva prsty. Šlo to ľahko, keďže som už premočila celú plachtu.

„Och Bože, si tak krásne mokrá.“ Premiestnil svoje ústa na moje a privlastnil si ich vo vášnivom zajatí.

Prstami ma privádzal do šialenstva a moje ruky našli jeho chrbát. Zaťala som do neho svoje nechty a škriabala som v zúfalstve oslobodiť sa od toľkého tlaku. V tom mi zazvonil telefón.

„Do riti!“ zrevala som na celú izbu.

„Ignoruj to, zlato,“ pošepkal mi a začal prstami hýbať rýchlejšie. Telefón bol neústupný a otravný. Zvonil a nechcel prestať.

„Musím to zdvihnúť,“ povedala som udýchane a snažila sa zo seba Edwarda dostať. Objal ma obidvoma rukami a prisal sa mi na krk. Jemne ho odždiboval a láskal jazykom. Kašlala som na mobil a viac sa uvelebila do jeho silnej náruče. Opájala som sa tým nádherným telom a teplom, ktoré zo seba vyžarovalo. Musel sa dnes večer napiť krvi, inak by nebol takýto teplý. Toto zistenie mnou trochu otriaslo, no keď vzal do úst jednu moju nedočkavú bradavku, zabudla som na všetko.

Niekto ma tam hore asi musí veľmi nenávidieť, keďže začal ten blbý telefón znovu vyzváňať. Tentoraz zavrčal Edward. Počas toho ako sústredene vrčal na telefón, som spod neho vyliezla a dvihla mobil.

„Čo je?“ zrevala som.

„No to je mi pozdrav, srdiečko,“ zatrilkoval Kyrian.

„Kyrian?“ opýtala som sa neveriacky. „Odkiaľ más, do šľaka, moje číslo?“

„Aj tebe prajem krásny večer, srdiečko. Mal som sa dobre, no chýbala mi tvoja lahodná pusinka.“ Jeho hlas bol zastretý smiechom a podľa hlasného Edwardovho vrčania, počuje každé jedno slovo, ktoré Kyrian doteraz vyslovil. No to ma poser! Z toho bude zase bodrel.

„Prestaň hrať divadlo a povedz odkiaľ máš číslo a čo chceš?“ vypálila som naňho. Viem, že by som mala byť milšia, ale po tom čo mi prekazil, som to jednoducho nedokázala.

„Mám svoje zdroje, Isabella. Chcel som len vedieť ako tam v St. Louis postupuješ,“ povedal vážnym tónom. A povedal moje meno! Sakra! Nikdy mi nehovorí menom, pokým ho nenaseriem.

„Poznám ťa už dosť dlho nato, že nechceš vedieť ako sa mi darí. Čo sa deje?“ Neodpovedal hneď, odmlčal sa a rozmýšľal čo mi môže povedať.

„Neopováž sa mi niečo zatajiť! Vieš, ako to potom dopadlo?! Mojim pobytom v nemocnici!“

„Pamätáš sa na tú vraždu ženy, ktorá sa stala tesne pred tým, než si odcestovala?“ opýtal sa opatrne.

„Iste.“ Teraz, keď ma nato Kyrian upozornil, som si spomenula, že ma Bartovski ešte ani raz nekontaktoval. Niečo sa muselo diať. Nieže by som bola namyslená a policajti by nedokázali vyriešiť jednu nadprirodzenú  vraždu, ale povedzme si pravdu, je to tak!

„Potrebujem, aby si tam v St. Loius svoju prácu odviedla čo najskôr. Dejú sa tu veci, o ktorých...,“odmlčal sa. „Jednoducho ťa tu potrebujem, srdiečko. Ak potrebuješ k vyriešeniu tvojho prípadu pomoc, pošlem ti tam koho len budeš chcieť.“ Kyrian znel roztrasene a bojazlivo. To nebol on. Kyrian, ktorého poznám ja je nebojácny, odvážny chrániť svojich ľudí a arogantný. Niečo je veľmi zle.

„Kyrian, povedz mi, čo sa deje.“

„Nemôžem, aspoň nie cez telefón. Len mi sľúb, že sa poponáhľaš, než bude neskoro.“  Naháňal mi strach.

„Čo sa to tam do riti deje? Kyrian, rozprávaj sa so mnou!“ zakričala som zúfalo.

„Potrebuješ pri vyriešení pomoc? Koho ti pošlem?“

„Nikoho, Kyrian, ale do frasa, čo sa deje? Desíš ma.“

„Mala by si byť vydesená,“ povedal pred tým, než zložil. S otvorenými ústami a vygumovaným mozgom som pozerala na hluchý mobil. Pocítila som ako sa za mňa Edward postavil a pred tým než prehovoril, obdaril môj krk sériou jemných bozkov.

„Čo sa deje? Nevyzeráš dobre.“ Okamžite som sa od neho odtiahla a snažila sa dať dokopy aspoň nejaké myšlienky.

„Bella?“ Edwardov hlas mi znel v ušiach ako ozvena. Nemohla som sa ním teraz zaoberať. Za hodinu aj niečo bude svitať. Potrebovala som sa vyspať zo zranení, nabrať energiu a nachystať sa na lov.

„Idem spať,“ oznámila som mu. „Pred tým než sa zotmie, nájdem Nicolasa. Predpokladám, že svoj denný úkryt už opustil, no vyskúšam šťastie.“

„Zbláznila si sa? Nebude ťa mať kto kryť, cez deň s tebou ísť nemôžem,“ prerušil ma Edward. Nechápavo som sa naňho zahľadela.

„Ja viem.“

„Čo sa to deje? Prečo sa so mnou nechceš rozprávať? A prečo do frasa chceš ísť toho psychopata loviť sama? Zabije ťa!“ kričal naplnený hnevom.

„Nezabije ma,“ povedala som a vykopla ho zo svojej izby. Z celého srdca som len dúfala, že som Edwardovi povedala pravdu a dožijem sa aj ďalšieho dňa. 

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella Swan: Zabijak upírov - 5. kapitola: