Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella Swan: Zabijak upírov - 4. kapitola

08.04.2013 (10:00) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1618×

„Takže, dávaš prednosť radšej Isabelle alebo Belle?! Hm?“ Jeho krásny prenikavý hlas sa niesol tichým autom. Bol zvučný a tak intenzívny, až mi pri každom vyslovenom slove nabehli zimomriavky.

Chcela som sa brániť pocitom, ktoré sa mi ovinuli okolo srdca a odmietali ho pustiť, no ak bude stále hovoriť, nikdy sa mi to nepodarí! Zaškrípala som zubami a silnejšie zovrela volant. Kĺby mi zbeleli, cítila som ihličky bolesti prechádzať cez prsty až na predlaktie. Sústredenie sa na bôľ spôsobený sebe zavinením a nie na zamatový zvuk vychádzajúci z toho diabolského upíra, mi doprial aspoň na chvíľku pocit úľavy. Sústredila som sa na cestu, aby sme sa v poriadku dostali na policajnú stanicu. Dozvedeli sa novinky o Nicolasovi, ktoré mi chceli osobne predať. Pred tým som ale dúfala, že si nájdem čas aspoň na nejaký hamburger a šalát, pretože sa mi brucho nepríjemne zvíjalo bolesťou.

„Mne osobne sa viac páči Bella,“ provokoval ďalej. So zavrčaním som odpovedala: „Nikoho nezaujíma, čo sa tebe páči alebo nie!“

„Povedz, máš nejakých súrodencov? Ja mám dvoch bratov a dve sestry.“ Po jeho vyhlásení som sa naňho musela aspoň na sekundu pozrieť. Znovu som otočila hlavu na cestu a sústredila sa.

„Jeden sa volá Jasper a druhý Emmett. A moje...“

 „Buď tak láskavý a prestaň rozprávať! Bolí ma z teba hlava,“ prerušila som ho so zaúpením. Konečne si zavrel pusu.

S hlbokým uvoľňujúcim povzdychom som sa hlbšie ponorila do sedadla. Ani nie o sekundu nato, som zacítila Edwardov sladký dych pri mojom uchu. V tom momente som zamrzla a snažila sa naučiť znovu dýchať. Cítiť jeho mentolový dych ako mi prechádza cez ušný lalôčik dolu na krk, so mnou robilo nevídané veci. Bradavky sa mi okamžite postavili do pozoru a nepríjemné vlhko zaplavilo lono. 

„Čo-to-do-čerta-robíš? Okamžite si sadni na svoje miesto!“ precedila som nahnevane cez zovreté zuby. Bravúrne ma zvládol ignorovať a naďalej ma dráždil svojou prítomnosťou. Nahol sa ešte viac a zašepkal: „Prečo mi nedovolíš ťa spoznať?“

„Pretože som si sem neprišla robiť kamarátske vzťahy ani žiadne iné. Prišla som sem zavraždiť upíra. Mám tu prácu, ak si si ešte nestihol všimnúť!“ Môj vlastný hlas som nespoznávala. Jeho prítomnosť zo mňa robila roztrasenú puberťáčku, ktorá čaká kedy ju konečne jej vysnený chlapec pobozká. Fuj!

Keď som na krku pocítila jemnosť jeho prsta, skoro som vrazila do predo mnou idúceho auta. Silno som zabrzdila a pre istotu auto stiahla na krajnicu. Edward ešte stále pretrvával natisnutý na mojom boku a zľahka mi prechádzal po pokožke. Dostávala som z toho závrate a v podbrušku sa mi vynoril roj motýľov. Necítila som si prsty na rukách a viečka sa mi začali sami od seba zavierať v slastnom opojení.

„Si tak krásna žena, Bella. Nemusíš si ma pustiť k telu a ja ti tiež už nebudem hovoriť nič o sebe, no nedám ti pokoj, pokým so mnou nestráviš noc. Noc plnú vášne a sexu.“ Ako náhle to povedal, ucítila som niečo vlhké na kľúčnej kosti.

Olizoval mi pokožku akoby to bolo niečo sladké a nedokázal sa toho nabažiť. Chcela som ho odstrčiť a povedať mu, nech si trhne nohou, ale nedokázala som ho od seba dostať. Naopak som mala obrovské nutkanie vpliesť mu ruky do vlasov a pridržať si ho pri tele. Chcela som okúsiť, či je naozaj celý tak hebký a jemný, ako som si myslela.

Do mysle sa mi predrala myšlienka nahého Edwarda, jeho stoporený úd v pozore a čaká len na moju pozornosť. Moje ruky prechádzajúce po jeho hrudi, pomaly dostávajúce sa k hebkému pokladu, ktorý jemne chytám do dlani a prechádzam po celej dĺžke. Začula som Edwardove zamrčanie, keď sa mi jazykom snažil olízať prsník ale moje tričko mu to nedovolilo. Prebrala som sa zo svojho snenia a celou silou ho odstrčila. Ostal zarazene sedieť na svojej strane vozidla a nechápavo na mňa hľadel. Môj dych pripomínal fučanie tridsaťkilového psa, preto som dvihla ruku a zadýchane povedala:

„Urobíš to ešte raz a zabijem ťa!“ Edward sa pohodlnejšie usadil, založil si ruky na hrudi a prehovoril:

„Nezdalo sa mi, že by sa ti to nebolo páčilo. Túžiš po mne tak veľmi, ako ja po tebe. Niečo nás k sebe priťahuje. Vieš to!“ Posledná veta znela trucovito, ako keď malému dieťaťu zoberiete hračku. Snažil sa ma presvedčiť o niečom, o čom som vedela, že je pravda. No nechcela som mu dať nič najavo. Pre mňa muži skoro vždy predstavovali iba uvoľnenie napätia po dlhých dňoch a väčšinou som sa dokázala zaobísť aj bez toho. No keď som už mala rande, tak určite nie s mŕtvolou ako je Edward. Aj keď je to najkrajšia mŕtvola v mojom živote akú som kedy videla, stále je to mŕtvola.

„Je mi jedno, čo sa medzi nami deje alebo nedeje. Jednoducho si neprajem, aby si sa ku mne približoval a basta!“

„To kvôli tomu, že som upír?“ Neveriacky mi skoro vypadli oči z jamiek. Trafil klinec po hlavičke. Prinútila som sa mu pozrieť do očí a odpovedať úprimne.

„Pochop ma, Edward, ja s príšerami nespávam,“ povedala som pokojne a pokrčila ramenami.

„Som pre teba až príliš mŕtvy? Ja poznám aspoň jednu časť môjho tela, ktorá je pri tebe až príliš živá,“ povedal so smiechom a žmurkol.

„Nedám ti pokoj, Bella, nato ma až príliš vzrušuješ.“ Jeho sebavedomý postoj mnou prešiel ako elektrický výboj. Nechcela som aby mi dal pokoj. Nerozumela som sama sebe. Čo sa to do frasa so mnou deje?

Pozrela som na hodinky a zanadávala. Už som mala byť na policajnej stanici.

„Do riti, zase sa nestihnem najesť!“ zavrčala som. Naštartovala som a pohla sa. Celú cestu som Edwarda ignorovala, no cítila som jeho prenikavý pohľad zapichnutý na mojej tvári. Vedela som, že sa usmieva a nutkanie zmazať ten úškrn mojou päsťou, bolo viac než lákavé.

Policajná stanica v St. Luis sa nelíšila od ostatných ničím zvláštnym. Stoly natisnuté tesne vedľa seba, policajti vtipkujúci na účet nováčikov, pochmúrne vyšetrovacie miestnosti, papiermi zahádzané kancelárie detektívov a ozaj odporná káva postavená na každom stole. Z jej pachu sa mi dvíhal prázdny žalúdok. Keďže som tu už bola včera, kanceláriu detektíva McRayena som našla ľahko. Edwarda som nechala v aute, nemienila som nikomu vysvetľovať prečo sa práve ja, flákam s niekým ako je on.

Detektívove dvere do kancelárie boli mierne pootvorené, preto som len raz ťukla a vošla. Práve s niekým telefonoval, no ako náhle ma zobral na vedomie, pokynul mi rukou nech si sadnem. Podľa jeho tónu a hlasitosti napomínal nejakého nováčika, ktorý si nerobí poriadne svoju robotu. Nutkanie zasmiať sa som potlačila zarývaním nechtov do dlane. Detektív moju snahu ocenil jedným dvihnutím obočia. Nenútene som pokrčila plecia.

„Slečna Swanová, čakal som vás skôr,“ povedal, keď zložil telefón.

„Menšie problémy cestou.“

„Aké problémy?“ otázal sa.

„Nič, čo by som nedokázala vyriešiť. Do telefónu ste vraveli, že ste našli niečo ohľadne Nicolasa. Zdalo sa to byť súrne,“ zahovorila som. Nemusí vedieť všetko a už dupľom nie o Edwardovi. Posunul sa bližšie k stolu a zo spodného šuplíka vytiahol niekoľko papierov. Začal nimi listovať, až mi jeden podal. Zbežne som prezrela správu a zbadala na nej jednu adresu.

„Čo to je?“ spýtala som sa.

„To je Nicolasova adresa, kde prespáva cez deň.“

„Čože? Vy ste našli jeho denný úkryt? Ako sa vám to do paroma podarilo? A prečo ešte nie je mŕtvy?“ vykríkla som vzrušene. Na toto som čakala už pár dní. Polícia sa v tomto prípade ani nezdala taká zbytočná a nepotrebná. Uľahčili mi hľadanie toho skurvysyna.

„Vydal nám ho vládca mesta. Keď zistil, kto mu to chodí po území a kazí mu kšefty svojimi vraždami, okamžite nás kontaktoval. Neviem ako ho vypátral, ale myslím, že nám to môže byť totálne u riti. Teraz, Swanová, sa môžete vybrať a zabiť toho zmrda!“ Detektívova reč bola plná nenávisti a bolesti. Chcela som zistiť jeho príčinu, no bola som si viac ako istá, že mi ju nepovie. Nepatrila som medzi policajtov, a preto ma do toho nič nebolo. Vždy som bola zasvätená len do vecí, ktoré sa ma týkali. Nič viac a nič menej. A mne to tak aj vyhovovalo. Psychológa určite nikomu robiť nebudem.

„A prečo ste ho už nezabili? Alebo aspoň nezatkli?“ Moje rozhorčenie stúpalo závratnou rýchlosťou. Mala som nutkanie ho sprdnúť, nadávať mu do lenivých debilov a zhodiť celé jeho oddelenie. Aj tých pár hodín je pre upíra dlhá doba na robenie problémov.

Detektív sa narovnal, vypol hruď a prehovoril: „Slečna Swanová, boli ste k tomuto prípadu prizvaná ako odborník. Máte súdny príkaz na popravu toho upíra. Ako náhle vám súd umožnil jeho zabitie, je vo vašej kompetencii sa o neho postarať.“ Od nemého úžasu mi padla sánka až na zem. To myslel vážne?

„Čo to kurva trepete? Je to rovnako policajná záležitosť ako moja a vy to veľmi dobre viete.“ Pozrela som sa naňho lepšie a všimla si napätie okolo jeho očí. V tom mi to došlo.

„Vy sa ho bojíte!“ vykríkla som takmer so smiechom. Detektív sa zavrtel a snažil sa udržať si svoju neutrálnu masku. Vydýchla som zadržiavaný vzduch, uvoľnila plecia a povedala: „Viem, ako to chodí. Väčšina policajných oddelení nie je vyzbrojená na chytanie upírov alebo vlkodlakov. Chránite svojich ľudí. Fajn, zabudnem na pomoc od polície.“

Bez ďalších dotazov som sa postavila, schmatla papier s adresou a napriahla ruku detektívovi. Potriasol ňou, až som cítila jemné prasknutie. Kurva! To bola bolesť. Pozrela som sa detektívovi do očí a všimla si ich neprítomnosť. Mal ich sklené ako keby nikto nebol doma. Zakričala som v neúprosnej bolesti. Čo sa to tu deje? Vyzeral ako by ho niekto ovládol. Upír! V budove je upír, kričala som v mysli. Snažila som si ruku vykrútiť, keď som videla, že to nemá žiadny zmysel, napriahla som sa a celou silou ho kopla do píšťaly. Zrútil sa na jedno koleno a mňa ťahal zo sebou. Toto nevyzerá dobre. Vyštverala som sa, kopla ho do brucha a ľavou rukou mu vrazila päsťou do spánku. Omámený padol na zem a uvoľnil svoje zovretie. V tom okamihu zhasli všetky svetlá v budove. Zúrivo som sa začala obzerať a hľadať dvere od kancelárie. Po slepiačky som sa vyrútila z detektívovej kancelárie a počula okolo seba len krik a kroky náhliacich sa ľudí.

„Bella!“ zakričal zrazu Edward. Ako sa sem do pekla dostal? Nereagovala som, pretože som mala čo robiť aby som v tej prekliatej tme videla.

„Bella!“ zakričal Edward znova.

„Čo je kurva?!“ opýtala som sa už značne nervózna.

„Nicolas.“

„Čo je sním?“

„Je tu,“ zašepkal. Srdce sa mi tým oznámením zastavilo.

„Edward, kde si? Poď ku mne.“ Potrebovala som ho mať pri sebe a zistiť ako dofrasa vie, že je tu Nicolas. O pár sekúnd neskôr zvierala jeho ruka tú moju. Okamžité iskierky putujúce po mojej pokožke som majstrovsky ignorovala, no pocit bezpečia, ktorý sa mi vlial do srdca bol nepopierateľný. Začala som mu rukou prechádzať po hrudi, až kým som mu ju nezakliesnila za krkom. Prudko som si ho stiahla a zašepkala:

„Kde je?“ Edward rovnako priložil pery k môjmu uchu a povedal:

„Teraz je na druhom poschodí, ale postupuje dolu. Chce ťa dostať. Neviem ako o tebe vie, ale neodíde dnes odtiaľto, pokým ťa nezabije.“

„Odkiaľ to vieš?“

„Počujem jeho myšlienky.“

„Čože robíš?“ opýtala som sa trochu hlasnejšie než som mala. Okamžite mi priložil ukazovák na pery a zahriakol ma.

„Počujem alebo ak chceš tak čítam myšlienky. To ti Kyrian o mne nič nepovedal?“ Len som zakrútila hlavou a neveriacky sa opýtala: „Čítaš aj moje?“ 

„Áno,“ bolo celé čo povedal. Cítila som, ako mu telo stuhlo a privinul si ma do náručia.

„Čo to robíš?“ zakričala som a snažila sa z jeho silného zovretia dostať.

„Nicolas sa blíži. Musím ťa odtiaľto dostať,“ hovoril s naliehavosťou.

„To si už kompletne zošalel? Ja chcem, aby prišiel, aspoň toho magora nemusím hľadať ja! Pusti ma, inak neviem bojovať!“ Tentoraz som sa už v jeho náručí hádzala ako ryba, tak ma pustil.

Začula som prenikavý rev a kvílivé plakanie. Vedela som, že tam je Nicolas. Bezhlavo som sa vrhla tým smerom. Počas behu som vyťahovala z puzdra browning a ešte viac pridala. Párkrát ma zrazili na zem prekážky ako stoly a stoličky. Nadávky a obrovská bolesť v nohách ma sprevádzali počas hľadania. Edwarda som nikde naokolo necítila, tak som si myslela, že utiekol. Vedela som, že nemám veriť mužovi. Pustila som všetky rušivé myšlienky z hlavy a napla môj sluch ešte viac. Krik. Tam za rohom. Zastavila som, skontrolovala komoru mojej zbrane, prikrčila sa a postupovala vpred. Moje oči sa za tú chvíľu už dostatočne prispôsobili tme, takže som dokázala vidieť viac než obrysy. Kroky som mala opatrné a celé telo napnuté ako struna. Obzerala som sa dokola, no nevidela a nepočula som nič. Temné tiene tmy sa okolo mňa obalili a pôsobili klaustrofobicky. Ako som kládla jednu nohu pred druhou, šmykla som sa a dopadla zadkom na niečo vlhké. Okamžite som vedela, že ležím v kaluži krvi. Zadržala som dych a vyškriabala sa. Ani som sa neohliadla kto to tam leží a či mu viem pomôcť. Mojou jedinou prioritou je Nicolas.

Niečo mi presvišťalo okolo hlavy. Prudko som sa zvrtla a namierila zbraň. Znovu som pocítila vzduch, no tentoraz z druhej strany. Otáčala som sa a snažila sa zamieriť na všetko nemŕtve.

„Tak ti si tá slávna Isabella Swanová?“ Nicolasov rezavý hlas mi prechádzal od nôh po celom tele ako nejaký nechutný had.

„Veď si malá a bojíš sa ma!“ zasmial sa. Híkal ako somár, ale mal pravdu. Neviem odkiaľ sa zobral ten strach, no cítila som ho až príliš živo.

„Ja sa ničoho nebojím, to si zapamätaj,“ povedala som pokojným tónom a dúfala, že tomu neuverí len Nicolas ale aj ja.

„Poď si pre mňa, ty škaredý, zlý upír,“ šepla som do tmy. Kľačala som na jednom kolene, uvoľnená a pripravená toho zmrda zabiť. Šuchot a pocit jemného vánku ma strhol doprava a potom znovu doľava. Bol pre mňa prirýchly. Zrazu do mňa vrazil plnou silou a vyrazil mi z ruky browning. Plazila som sa za ním čo najrýchlejšie, načahovala sa, no omotal svoje slizké prsty okolo môjho členku, stisol a potiahol. Ťahal ma po podlahe, panika vo mne začala narastať a snažila som sa zachytiť rukami o okolité stoly a popadané stoličky. Vytiahol ma za členok a odhodil do tmy. Letela som a vrazila do steny. V hlave sa mi rozšírila nepredstaviteľná bolesť, neschopná sa nadýchnuť, neschopná sa pohnúť. Snažila som sa udržať viečka otvorené. Pristúpil ku mne, kľakol si a pritiahol si ma za vlasy.

„Ty malá suka, spravila si na mňa hon. Žiadny upírsky vládca ma nechce prichýliť, pretože sa ťa boja. Teba! Akí sú smiešni a pochabí. Ukážem im, kto skutočne si. Urobím z teba exemplárny príklad. Rozrežem a dokaličím tvoje telo na nepoznanie, len tvoju krásnu hlavičku nechám v celku a vystavím si ju!“ Jeho dych páchnuci po čerstvej krvi ma prebral z letargie.

Načiahla som sa po nožoch na predlaktí, schovala ich pozdĺž tela, pripravená zaútočiť. Priblížil sa mi k tvári ešte viac, vyplazil malý ale obratný jazyk a začal mi ním prechádzať po celej dĺžke sánky. Mal zavreté oči a vrnel ako mačka, ktorá ochutnáva tú najsladšiu smotanu. Napla som telo a rýchlosťou ako som len v tomto stave dokázala zo seba dostať, som mu vrazila dýku do krku. Tlačila som na rukoväť, ostrím trhala kožu, mäso, šľachy. Krútila som nožom a snažila sa urobiť čo najväčšiu škodu. Zasýpal a namiesto toho, aby ma pustil, chytil sa za krk a ustúpil, ma chytil pod krk a stlačil. Tisli sme sa jeden k druhému, ja drásajúca mu nožom krk a on ma dusiac silou nákladného auta.

Kde sa ten Edward fláka? To naozaj zdrhol? Myslela som na toho upíra, ktorý mi v prvej sekunde učaroval a nadávala naňho v mysli. Občas som pri svojich prácach potrebovala pomocnú ruku, no nikdy som nepotrebovala záchranu upíra. Modlila som sa Bohu aby mi sem čo najrýchlejšie transportoval jeho chutný zadoček a dostal končene zo mňa Nicolasa. Pánbožko ma asi musel vypočuť a kurevsky milovať, keďže som začula Edwardovo hlboké zvieracie vrčanie. Tma si už na mňa začala nárokovať, obaľovala okolo mňa svoje chápadlá a tiahla ma k sebe ako milenka. Nemohla a nedokázala som jej vzdorovať. Odplávala som a nechala všetko za sebou. Necítila som žiadnu bolesť, žiaden strach, žiadnu túžbu ani lásku. Odpočívala som v úplnom tichu a pokoji. Nevedela som sa nabažiť toho luxusu. Nechcela som sa nikdy prebrať. Plávala som temnotou a rochnila sa vtom príjemnom tichu.

„Bella!“ začula som okolo seba, no ignorovala som to. Potrebovala som si za tie roky tvrdej práce konečne oddýchnuť. V kútiku mysle som tušila, že to nie je dobré a mala by som sa vymaniť z tej temnoty, no väčšia časť môjho mozgu tú otravnú myšlienku vytesnila a bezpečne uzavrela na dva zámky.

„Bella! Počuješ ma? Preber sa!“ kričal na mňa niekto. Pozastavila som sa nad tým hlasom a vnímala ho hlbšie. Bol mi povedomý. Nedokázala som si k nemu priradiť tvár, no podľa toho ľúbezného hlasu musel byť krásny, milý a dobrý.

„Preber sa! Poď ku mne, zlato!“ Ten hlas začínal byť čím ďalej, tým viac otravný. Vyrušoval ma a ťahal ma preč z môjho pokojného miesta, z mojej oázy pokoja. Niečo silné sa omotalo okolo môjho pása a tiahlo ma to preč, k svetlu. Niee! Kopala som, kričala a snažila sa vymaniť, no nedarilo sa mi.

„Poď, kráska, áno, otvor tie svoje úchvatné oči,“ šepkal mi Edward priamo do tváre. Jeho mentolový dych ma ovial a nadýchla som sa. Chcela som ho cítiť viac. Zamrkala som a snažila sa otvoriť oči. Bolesť mi okamžite vrazila svoje dýky do citlivých očí a žalostne som zaúpela. Pocítila som, ako mi Edward prechádza po vlasoch a jemne ich masíruje. Už ani neviem na koľký pokus som tie oči otvorila, no keď som tak spravila, vzápätí ma oslepil Edwardov úsmev od ucha k uchu.

„Konečne,“ zašepkal a už znovu bol prisatý na mojich perách. 

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella Swan: Zabijak upírov - 4. kapitola: