Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella Swan: Zabijak upírov - 2. kapitola

17.03.2013 (08:00) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1698×

Môj byt je celkom priestranný, aj keď niektorým pripadá malý. Dve izby, obývačka spojená s kuchyňou a kúpeľňa. Nie je to síce bohviečo, no mne dokonale vyhovuje. Je to moje útočisko v pochmúrnych a bolestivých dňoch. Keď som si vyšliapala schody na moje poschodie, celé telo sa mi zvieralo bolesťou a únavou. Zasunula som kľúč a otvorila dvere dokorán. Akonáhle som vkročila do bytu a zavrela dvere, topánky som odkopla do najbližšieho kúta a po ceste do spálne si vyzliekala jednotlivé kúsky môjho oblečenia. Keď som vrazila do spálne, jediné, čo na mne ostalo boli nohavičky, blúzka a popruhy puzdra držiace moje dve zlatíčka. Browning som dala do upraveného popruhu na čele postele, aby som ho mala v prípade potreby po ruke. Sig som si vložila pod matrac. Žena nikdy nevie a musí sa vedieť obrániť, no nie? Zhodila som zo seba blúzku a ťažkopádne dopadla na posteľ. Bez menších prieťahov som vplávala do ríše snov.

Upír s bronzovými rozcuchanými vlasmi ku mne pristúpil s nadvihnutou dlaňou. Len som stála a nevedela sa vynadívať na tie prekrásne smaragdovozelené oči. Pripútali ma k sebe a nehodlali pustiť. Jeho tvár bola dokonalým majstrovským dielom. Bledosť jeho kože bola neprirodzená, no pre mňa viac než lákavá. Výrazné mužské línie jeho čeľuste a lícnych kostí ma donútili otvoriť ústa dokorán. Chcela som sa dotýkať, hladkať tú jemnosť, cítiť pod bruškami prstov ten jemný hodváb. Potrebovala som ho pri sebe. Jeho dlaň sa každou sekundou približovala čoraz bližšie. V zajatí jeho očí som nedokázala pokojne dýchať. Myseľ sa mi od nedostatku kyslíka zahmlievala. Bolo mi to jedno. Túžila som len aby sa ma konečne dotkol. V tom spočinula celá jeho dlaň na mojom pravom líci a jemným krúživým pohybom palca mi trel pokožku. Cítila som brnenie kože všade tam, kde sa prstami zachytil.

„Och, Bella, poď ku mne a pobozkaj ma,“ povedal zvodne. Cítila som ako ma k sebe priťahuje a ja som nedokázala odolať. Prišlo mi to divné. Toto som nebola ja. Nikdy som nebola takto pobláznená a už duplom som neprenechala vedenie mojim hormónom. Som skôr racionalista. Snažila som sa pokrútiť hlavu, aby som si ju vyčistila, no nedokázala som robiť nič iné, ako naňho pozerať a mierne sa mu obtierať o ruku.

„Pobozkaj ma,“ zapriadol naliehavejšie. Nie! Toto nie som ja! Zozbierala som všetku silu a prinútila svaly aby ma začali poslúchať. Opäť bezvýsledne. Jeho krásne obočie sa mierne zvlnilo v nespokojnej maske. Niečo sa mu nepáčilo. Nebol jediný!

Prekonal posledné centimetre, ktoré nás oddeľovali, sklonil hlavu a svojimi perami zastal tesne nad mojimi.

„Prečo sa mi brániš? Vieš veľmi dobre ako ja, že po mne túžiš. Cítim to z teba. Nebráň sa mi!“ Jeho hlas znel už naliehavejšie. Na nič nečakal a jemne sa mi obtrel o pery. Moje ústa boli ešte stále mierne pootvorené a nedokázala som s nimi pohnúť. Využil šancu a jazykom ma začal ochutnávať. Náhly príval sladkej príchuti mi zaplavil vnútro úst a podlomili sa mi kolená. Oblapil môj pás silnými a mohutnými pažami a pritiahol bližšie k svojmu telu. Druhú ruku mi položil za krk a jeho bozkávanie nabralo na intenzite. Bolo z neho cítiť zúfalstvo. Tisol si ma tak silno, až som pociťovala tlaky bolesti v miestach, kde ma držal. Nedokázala som vydať ani hláska. Nevedela som sa pohnúť. Začala som panikáriť, chcela som, aby ma prestal tak silno stískať a bozkávať.

Oddelil svoje pery od mojich len natoľko aby dokázal povedať: „Nemôžem sa ťa nabažiť. Potrebujem ťa. Tak neskutočne veľmi ťa potrebujem, Bella! Príď za mnou, prosím.“ Nerozumela som jeho prosbe, no jeho jazyk láskajúci znovu ten môj nehybný, mi vyhnal z hlavy všetky úvahy.

„Kurva,“ vykríkla som, keď som sa rýchlo posadila. Celá udýchaná a spotená som sa poobzerala okolo seba. Bola som vo svojej posteli a bol to len sen. Len sen. Neprítomne som si prešla prstami po perách. Boli opuchnuté a citlivé. Stále som cítila v ústach chuť toho upíra. Čo to do riti má byť? Pozrela som sa na budík a zopár nadávok opustilo hlasno moje ústa. Spalo som len štyri hodiny! Vedela som, že už nezaspím, preto som vstala a šla sa osprchovať. Horúca voda uvoľnila stuhnuté svaly na chrbte a nohách. S mokrými vlasmi som si šla zapnúť kávovar. Zatiaľ som si z chladničky vytiahla pravú smotanu. Zaliala som si kávu, naliala smotanu a pridala dve lyžičky cukru. Vdychovala som tú prenikavú arómu ako narkoman. Priložila som si hrnček k perám a horúca lahodná tekutina tiekla dolu mojim hrdlom a zahrievala moje vnútornosti. Priadla som blaženosťou a môj priblblý úsmev ma nedokázal opustiť ani vtedy keď som si obliekala veci na behanie. Potrebujem kondičku, inak ma bubáci dokážu ľahko chytiť a robiť veci, na ktoré nechcem ani pomyslieť. Okamžite sa mi do mysle vkradol upír zo sna a zrazu som nedokázala pohnúť jediným svalom. Nenávidím upírov, no tento bol iný. Cítila som to.  „Nie Bella,“ zahriakla som sa nahlas. Stiahla som si vlasy do uzla, zamkla byt a jemným poklusom som sa ho snažila vyhnať z hlavy.

Keď som sa vrátila do bytu, mala som asi trištvrte hodiny na osprchovanie a prezlečenie sa na stretnutie s mojimi novými klientmi. Obliekla som si jednoduchú čiernu sukňu nad kolená, čierne silonky a tmavomodrú blúzku. Navliekla som si popruh so zbraňami a zakryla ich čiernym sakom. Vlasy som si len prehrabla rukami a nechala voľne spadať. Makeup si nezvyknem dávať, preto som si len jemne zvýraznila oči špirálou, naniesla jemný červený rúž a bola som pripravená ísť do práce. V Seattli bolo na leto príliš horúco, no aby som tie zbrane zakryla, sako bolo nevyhnutnosťou. Ľudia sa zvyknú vyplašiť a keď k tomu zazrú moje jazvy na rukách, nedokážu od nich odtrhnúť oči a zízajú. Už som si nato zvykla, no stále je mi nepríjemné vysvetľovať ako k nim taká mladá žena prišla, preto robím opatrenia za cenu môjho nepohodlia.

Kancelária bola o pol siedmej pustá. Vošla som k Petemu a zhrabla zo stola zložku, ktorú mi nachystal ešte včera večer. Presunula som sa k sebe, sadla za stôl a nechala vyložené nohy.

Manželom Woodsovým uniesol, znásilnil, mučil a brutálne zabil osemročnú dcérku Claudiu, upír Nicolas. Boli priložené dokumenty celého vyšetrovania, opis upíra a jeho ďalšie obete. Chytili ho, no vždy ušiel. Polícia bola voči nemu bezradná. Prešla som si aj priložené fotografie. Bolo na nich zachytené to malé dievčatko presne tak, ako ho našla polícia. Pri pohľade na to zohavené telo mnou prešiel mráz. Bola tak malá. Ležala na drevenom stole, oči dokorán otvorené a ústa v hrôzostrašnom výkriku rozškľabené. Posmrtná strnulosť zachytila živý obraz desivej bábiky. Bola nahá, ruky mala vytočené v neprirodzenom uhle. Krk mala rozdriapaný, bolo jej vidno kľúčnu kosť. Ďalšie pohryznutia mala rozsiate na prsiach a stehnách blízko intímnych partií. Na pravom lýtku mala vytrhnuté všetko mäso so šľachami a zívala len osamotená kosť. Krv okolo jej bledého telíčka tvorila hrôzostrašné pozadie. Vrazila som fotky späť do zväzku papierov a snažila som sa zhlboka dýchať. Tento výjav ma bude strašiť po nociach ešte dlho. Náhly nárast hnevu a zúrivosti ma vymrštil do stoja a musela som sa prechádzať so zaťatými päsťami. Ulovím toho bastarda, ktorý bol schopný takéhoto zverstva! Z myšlienok na lov ma prerušilo jemné klopanie na dvere. Naposledy som sa zhlboka nadýchla a zvolala: „Ďalej.“ Dnu vošla nízka žena, oblečená vo vkusnom nohavicovom kostýme maslovej farby. Krátke červené vlasy mala pretkané šedinami. Za ňou vkročil vysoký asi meter osemdesiat, robustný postarší muž. Plešinu pokrývalo pár hnedých vlasov. Podľa všetkého mal veľmi značkový a bohatý oblek.

„Dobrý deň, slečna Swanová,“ povedal hlbokým hlasom.

„Dobrý deň, uhm... pán...“

„Pán Woods, Albert Woods a toto je moja žena Synthia,“ povedal a ukázal na svoju manželku.

„Teší ma, prosím, posaďte sa.“ Pokynula som rukou na dve sedadlá pred mojim stolom.

„Môžem vám niečo ponúknuť? Čaj, kávu alebo nejaké nealko?“ Synthia Woodsova len záporne pokynula sklonenou hlavou a naďalej sa hrala so svojimi prstami.

„Nie ďakujeme. Slečna Swanová, mohli by sme, prosím, prejsť k veci?“ odbil ma.

„Och ale iste.“ Sadla som si na svoje kreslo a skrížila prsty na hrudi.

„Prečítala som si váš spis. Je mi ľúto vašej dcérky, ale prečo si myslíte, že by som vám vedela pomôcť, ak to nedokázala polícia?“

Woods sa mi zahľadel do očí a všimla som si mierneho tiku v jeho ľavom oku. Za isto bol nervózny. Naklonil sa bližšie a položil ruky na stôl.

„Vieme o vašej povesti, slečna Swanová. Zaplatíme vám. Povedzte si koľko len chcete a dostanete to, len nám prosím pomôžte chytiť a potrestať vraha našej Claudii!“ Meno svojej dcéry vyslovil s naliehavosťou a zachrípnutým hlasom.

„Musíme vedieť, že ten bastard zato zaplatí. Prosím!“ Nemohla som, nedokázala som ich odmietnuť.

„Urobím to. Ten spis si ešte ponechám a čo sa týka finančného ohodnotenia, platí to, na čom ste sa dohodli s mojim šéfom. Zhruba zajtra by som sa mohla dostať do St. Luis a začnem s vyšetrovaním.“

„Zabijete ho? Povedzte mi, že ho budete mučiť tak, ako to on spravil s mojim malým dievčatkom!“ prerušil ma.

„Pán Woods, povolenie na popravu bolo vydané, takže áno, zabijem ho.“ To bolo všetko, čo som im mohla povedať. Budem jednať len v medziach zákona. To je moja priorita.

Keď odišli s uistením, že zabijem vraha ich dcéry, mala som ďalšie popravy a riešenie zabudnutých prípadov. Musela som sa však ešte pred cestou do St. Luis stretnúť s Kyrianom. Je to vládca mesta Seattle. Mal pod palcom všetkých upírov tu žijúcich, to znamená, že každý ich priestupok sa riešil s ním. Taktiež sa cez jeho územie bez dovolenia nemohli pohybovať iný tvorovia. Udržiavala som s ním pokojný a pozitívny vzťah, keďže som bola iba obyčajný človek a väčšinou sa so mnou iné bytosti nechceli baviť a to dosť veľmi ovplyvňovalo moje vyšetrovania. Potrebovala som s ním hodiť reč o tom Nicolasovi, či o ňom niečo nepočul a nevedel mi dať užitočné rady. Preto keď som videla, že sa začína stmievať, išla som sa domov prezliecť a pribrať ďalšiu muníciu do môjho arzenálu pod šatami.

Pomocou čiernych rifieľ, čierneho krátko rukávového trička a koženej vetrovky, som dokonalo splynula s nocou. Bolo teplo ako v pekle ale takto si aspoň nikto nemohol všimnúť mojich zbraní. Bowning a sig sauer pohodlne odpočívali v puzdre pod mojimi pažami, na predlaktí som mala pripnuté strieborné nože a vrhacie hviezdice. To isté sa mi schovávalo pod rifľami na lýtkach. Vlasy som si nechala rozpustené aby mi dokázali dokonale skryť meč odpočívajúci na mojom chrbte. Jeho rukoväť mi vytŕčala z bundy, preto sú rozpustené vlasy dokonalým krytím.

Nikto nevie kde sa vládca mesta ukrýva, okrem mňa. Auto som zaparkovala na parkovisku pre zamestnancov striptízového baru.  Pretiahla som sa dnu okolo partičky už naliatych ženských. Hneď ako som vošla dnu, dal mi facku dym od zafajčeného priestoru. Šatne kde sa odkladali kabáty a svetské predmety bola vystlaná červenou semišovou látkou. Pokrútila som len záporne hlavou, že nemám žiaden kresťanský symbol, čo som samozrejme klamala. Nestihla som urobiť ani krok, keď sa predo mnou zjavil Kyrian. Ten malý sukyn syn bol nesmierne tichý a rýchly. Nikdy som ho tak celkom nedokázala zachytiť. Ako jediný upír ma dokázal prekvapiť.

„Ale, ale, koho to tu máme? Vítam ťa Isabella. Čo ťa ku mne privádza?“ Prezrela som si ho od hlavy po päty. Ako vždy sa mi z jeho výzoru podlomili kolená. Prekrásne kučeravé blond vlasy siahajúce mu po plecia mal rozpustené a rámovali tak dokonalé telo. Pokožku ako z alabastru ničila jedine jazva na pravej strane smerujúca od oka až po kútik úst. Nikdy sa mu dostatočne nezahojila, bola rozdriapaná a roztvorená. Oči tak bledej modrej, že sa zdali až priesvitné, ma priklincovali na mieste a odmietali pustiť. Mal na sebe košeľu farby nočnej oblohy a kožené nohavice obťahujúce lahodné krivky jeho dlhých nôh.

„Potrebujem od teba pomoc.“Zdvihol ruku a jeho dlhé, štíhle prsty sa mi snažili dostať k tvári. Uhla som z jeho dosahu a ustúpila o krok dozadu.

„Najprv odovzdaj slečne prosím svoj kríž,“ povedal a pomaly spustil ruku k svojmu boku.

„Žiadny nemám,“ klamala som po kým sa dalo. Mala som síce ešte zbrane, no nepredpokladám, že mi ich nechajú. Nechcela som prísť o jedinú ochranu, na ktorú som mohla spoliehať v prípade odzbrojenia.

„No tak, srdiečko, koho sa snažíš oklamať?“ Jeho úsmev sa rozšíril a ukázal tak tesáky. Prešla mnou vlna vzrušenia. Odmietala som sa pohnúť a zložiť si ho. Pristúpil tesne ku mne a znovu dvihol ruku. Jeho prsty boli čím ďalej bližšie k môjmu krku. Ukazovákom letmo prešiel po celej jeho dĺžke a zahákol ho za retiazku. Prudko potiahol a rýchlym švihom ho hodil šatniarke. Videla som ako sa rozsvietil no vzápätí zhasol, keď sa ho dotkla.  Pozrela som mu priamo do očí a nevinne sa usmiala. Nesúhlasne pokrútil hlavou a dlaňou ma začal hladkať po líci.

„Prečo tak veľmi pokúšaš moju trpezlivosť, Bella? To, že mám pre teba slabosť ešte neznamená, že stratím rozum a nebudem pred tebou chrániť mojich upírov.“

„To po tebe ani nechcem,“ odpovedala som mu. Jeho ruka mi v pravidelných kruhoch trela kožu a iskierky vzrušenia som sa snažila ignorovať.

„Mohli by sme už prosím prejsť k veci? Dnešná noc pre mňa bude ešte dlhá a zajtra letím mimo mesto.“ Kyrian po mojom vyhlásení nechápavo dvihol jedno obočie a očami ma žiadal o vysvetlenie. Len som pokrútila hlavou. Odtiahol hlavu a povedal: „Poď za mnou.“ Vybral sa cez bar, ktorý bol preplnený k prasknutiu. Na hlavnom pódiu práve vystupoval nejaký dlak, hýbal a vlnil sa do rytmu. Ženy každého veku boli natlačené pred pódiom a mávali naňho jedno dollárovkami. Našťastie si nás nik nevšímal a tak sme nepozorovane a celkom pokojne vošli do jeho kancelárie. Bola jednoducho vybavená, jeden stôl so stoličkou a pozdĺž steny oproti dverám bol umiestnený biely kožený gauč s malým konferenčným stolíkom. Nemal tu žiaden koberec ani obrazy. Papiere na stole mal úhľadne usporiadané. Pokým som sa obzerala, Kyrian vytiahol stoličku odnikiaľ a postavil ju pred svoj pracovný stôl. Sadol si a to isté pokynul aj mne. Neochotne som sa posadila, no neustále som bola v strehu. Bol síce môj informátor a veľakrát mi zachránil život, no od kedy sa poznáme, snažíme sa jeden druhého zabiť alebo sa spolu vyspať. Tá prvá možnosť je pre mňa jednoznačne lákavejšia. Prekrížil si ruky na hrudi a čakal čo poviem. Nepríjemne som sa zavrtela a spustila: „Mám prípad sériového vraha. Kvôli nemu cestujem do St. Louis. Jedná sa o upíra Nicolasa. Čo mi o ňom vieš povedať?“ Prešla som rovno k veci, no veľa faktov som musela vynechať, keďže sa ešte stále jednalo o policajnú záležitosť.  Predklonil sa a položil ruky na stôl.

„Nemala by si sa o neho zaujímať. Radím ti, drž sa čo najďalej,“ povedal tajomne.

„Čo to má kurva znamenať? To je všetko čo mi povieš? S tým si môžeš vysrať oko!“ Tak neskutočne ma rozzúril, až som vstala a výhražne sa k nemu nahla. No Kyrian ma ako vždy prekvapil. Začal sa smiať, rehotať. To ma napálilo ešte viac a päsťou som udrela do stola.

„Ty sa mi vysmievaš?“ opýtala som sa neveriacky. Snažil sa upokojiť a po pár sekundách sa mu to aj podarilo.

„Srdiečko, ospravedlňujem sa, ale tvoja pestrá slovná zásoba ma vždy dostihne nepripraveného.“

„Nehovor mi srdiečko!“ zasyčala som nenávistne a nahla sa k nemu ešte viac.

„Ospravedlňujem sa, Bella, ale ak chceš niečo vedieť o Nicolasovi, urobme výmenný obchod.“ Týmto výrokom ma tak zaskočil, že som cúvla a padla rovno na stoličku. Neveriacky som naňho zažmúrila a spýtala sa: „Aký obchod?“ Jeho mačací úsmev mu rozjasnil tvár tušiac, že som sa chytila do pasce.

„Poviem ti všetko čo o ňom potrebuješ vedieť za jeden jediný tvoj bozk.“ Ak by mi vrazil päsťou medzi oči, neprekvapil by ma tak veľmi ako to čo povedal.

„Udrel si sa do hlavičky, keď si liezol z rakvy alebo čo?“ vypustila som z úst skôr ako som sa stihla zastaviť.  Nakrčil čelo. Videla som, že som ho urazila.

„Neber ak nechceš a pomôž si sama!“ Och bože, tohto veľkého a prekrásneho upíra som nahnevala a urazila. Sakra!

„Prepáč mi to, Kyrian, ja som to tak nemyslela.“

„Zopakuj mi to!“ prerušil ma.

„Prepáč.“

„Ty si sa mi ospravedlnila,“ mumlal užasnuto. Je pravda, že ak to nebolo nevyhnutné, neospravedlňovala som sa za nič.

„Prestaň z toho robiť divadlo a radšej sa už nejako dohodnime. Nemám na teba celú noc,“ odfrkla som znechutene. Ten chlap mi dokázal zničiť nervy za necelú sekundu.

„Moja ponuka sa nemení. Informácie, ktoré chceš za jeden tvoj bozk.“ Z hrdla sa mi ozvalo nespokojné vrčanie.

„Prečo musíš všetko komplikovať? Prečo mi do riti jednoducho nedáš to čo chcem?“ Nadviazala som s ním očný kontakt a nechala ho zhliadnuť len trošku z mojej zúfalosti.

„Čo spravil?“

„To ti nemôžem povedať.“

„Tak mi daj bozk.“

„A nemôže to byť ani bez jedného z toho?“ Moje vykrúcanie s Kyrianom robilo divy. Za necelých päť minút som ho už druhýkrát nahnevala. Asi si to začnem zapisovať do kalendára.

„Ďalej s tebou vyjednávať nebudem, Isabella. Sama sa rozhodni, ale ako si povedala, dnešná noc je prikrátka na naše hašterenie.“ Zhlboka som si povzdychla a snažila sa prebrať, ktorá možnosť bude najlepšia. Nemôžem mu dať tajné policajné informácie, to jednoducho nejde. Ale zase ani nechcem aby sa tie krvavo červené a plné pery dotkli tých mojich. Už by som pravdepodobne nebola schopná rozumne premýšľať, podľahla by som mu a nenávidela sa za to dokonca života. Ja upírov zabíjam, nešukám s nimi. Kyrian nehybne a trpezlivo sedel oproti mne a čakal. Už som sa rozhodla. Moja nenávisť je nič v porovnaní za záchranu iných ľudí.

„Nemôžem ti prezradiť nič z prípadu Kyrian a ty to veľmi dobre vieš.“ Len súhlasne prikývol hlavou, no nepustil sa svojej tvrdej masky.

„Prečo chceš aby som ťa pobozkala?“ zaútočila som naňho. Ladným pohybom sa postavil , obišiel stôl a pristúpil tesne ku mne. Kľakol si predo mňa a prehovoril: „Prestaň konečne toľko tárať. Chceš to rovnako veľmi ako ja.“ Vtom mi chytil tvár do oboch svojich rúk.

„To sa mýl...“ nedokázala som dopovedať, pretože sa jeho pery silno prisali na tie moje. Pohybovali sa v súlade s mojimi s takou ľahkosťou a jemnosťou až som zavzdychala. Jazykom putoval po mojej dolnej pere, skúmal ju, hrýzol. Pootvorila som pery a lákala ho dnu. Francúzsky bozk s upírom nie je ľahký. Mala som čo robiť, aby som sa jazykom neobtrela o jeho tesáky a neporezala sa. Adrenalín a vzrušenie spoločne stúpali do obrovských výšin. Stiahol si ma do lona a ešte viac pohltil moje pery. Strácala som sa v jeho bozku, v tom chlapovi samom. Nedokázala som určiť čas, no potrebovala som sa od neho dostať skôr ako podľahnem úplne. Prípad, áno musím sa zamerať na prípad. Jemne som ho začala od seba odstrkovať. Ešte stále so zatvorenými očami sme si navzájom kradli z úst vzduch, ktorý sme nutne potrebovali. Pomaly som otvorila oči a videla, ako s otvorenými ústami lapá po dychu. Ten pohľad ma totálne prikoval na miesto. Bol nebesky nádherný a ja som sa s ním bozkávala! Moja vnútorná bohyňa skákala radosťou tri metre vysoko. Musela som sa však spamätať a začať konečne pracovať. Preto som sem prišla. Postavila som sa od neho a odstúpila k druhej stene.

„Svoju časť som splnila, teraz chcem odpovede.“ Môj hlas sa triasol a vôbec neznel ako môj. Čo sa to so mnou deje? Kyrian otvoril oči, no zostal na zemi.

„Ako môžeš chutiť tak lahodne, sladko a zároveň vyžarovať  horkosť, arogantnosť a bojovnosť?“ Naklonil hlavu nabok a zahľadel sa mi priamo do očí.

„Vedel som, že ak sa ťa dotknem inak, ako letmým dotykom prstov, spadnem do hlbokej priepasti odkiaľ už niet návratu. Len som nečakal, že to bude tak kurva dobré.“ Kyrian zahrešil. On nikdy nehreší. Bola som mierne omámená z jeho slov. O akej priepasti to hovoril?

„Som veľmi starý srdiečko, no nikoho kto by ma priťahoval tak veľmi ako ty, sa na zemi ešte nenašiel.“ Potriasol hlavou a vstal.

„Cítim, že je to pre mňa nebezpečné. Prosím, posaď sa, nech ti viem vylíčiť všetko potrebné ohľadne Nicolasa.“ Jeho rýchla zmena témy mnou mierne otriasla. Nekoordinovanými pohybmi som sa doplahočila k stoličke a zrútila sa na ňu. Otrávene som zamávala rukou nech už konečne začne. Vedela som, že rozpráva, no nepočula som nič. Jediné na čo som sa dokázala sústrediť boli jeho oddeľujúce sa pery pri každom písmenku. Boli červené a opuchnuté z nášho spoločného vášnivého bozku. Nikdy som sa s nikým takto nebozkávala. Nieže by som za svoj život nemala milencov, to áno, ale nikdy ma nedokázali vzrušiť tak ako Kyrian.

„Bella, počúvaš ma?“ Zvuk jeho hlasu mi konečne prenikol do mozgu.

„Och, jasné. Čo, čo? Ešte raz?!“ Lahodný zvuk smiechu sa mu vydral z pootvorených pier a kĺzal mi po tele. Pocítila som ako mi zvlhli nohavičky. Do pekla!

„No dobre, ak by som ti mal povedať ešte raz celú Nicolasovu históriu, vyjde slnko a neber si to v zlom srdiečko ale mám na práci aj niečo iné. Takže základné informácie. Je to najnebezpečnejší upír s akým som mal tú česť sa stretnúť. Jeho obeti, ako by si to nazvala ty, sú väčšinou deti, poprípade tínedžeri skorého veku. Keď má niekto viac ako šestnásť, nezaujíma ho. Jeho schopnosť je veľmi pozoruhodná. Neviem či ti to dokonalo vysvetlím, ale nielenže rád mučí svoje obete, je to jeho dar. Inak ani zabíjať nevie. Prefíkanosť je jeho druhé meno, preto sa mu podarilo žiť na tomto svete viac ako šesť storočí. Neviem do čoho si sa to namočila srdiečko, ale dávaj si pozor. Najradšej by som bol, keby ho nestopuješ. V St. Luis mám jedného môjho veľmi dobrého priateľa. Ak sa s ním skontaktuješ, pomôže ti. Volá sa Edward Cullen. Budem ho informovať a bude tvojou pravou rukou pri Nicolasovom hľadaní.“ Jeho oči stmavli od obáv, ktoré sa mu jasne zračili.

„Nemusíš sa báť. Viem na seba dať pozor.“

„Iste, že vieš. Ja len...ak by som ťa požiadal aby si to nerobila, aj tak to urobíš, však?“ Len som pokrčila ramenami a povedala: „Ak vieš odpoveď, načo sa ma to pýtaš?“ Vstala som a pobrala sa k dverám.

„Ďakujem ti, Kyrian. Za všetko.“ Otvorila som dvere, keď som začula jeho šepot: „Neďakuj mi, srdiečko, pretože som ťa práve poslal na smrť.“ Bez toho, aby som sa obzrela, som vykročila z baru do tmavej uličky.

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella Swan: Zabijak upírov - 2. kapitola: