Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bella Swan: Zabijak upírov - 11. kapitola

11.06.2013 (09:45) • bathory55 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1954×

Pískanie vetru v polorozpadnutej budove mi narobil husiu kožu. Tma nás obklopovala všade naokolo, normálny človek by nedokázal prejsť ani jeden krok bez toho, aby do niečoho nenarazil alebo sa nepotkol. Vedela som, že upíri dokážu byť teatrálni, čo sa týka desivosti, ale žeby až takto?

Otravne som vyfúkla vzduch zadržiavajúci v ústach. Cítila som Edwardov pohľad na mojej tvári, vedela som, že vie, čo si myslím, no odmietala som sa naňho pozrieť. Šaty mi šušťali po mramorovej podlahe, stierajúc špinu naukladanú po niekoľko rokov. Snažila som si prezrieť budovu a miestnosti, cez ktoré sme prechádzali, no nebolo čo k videniu.

Holé, ošúchané steny zívali prázdnotou, moľami obhryzené ťažké závesy tancovali pred oknami a tvorili desivú kulisu. Prsty ma svrbeli od toho, ako veľmi som chcela stískať pažbu sig saueru. Poslušne som nasledovala kam nás Kyrian viedol. Zastali sme pred oceľovými dvermi zdobenými zaschnutými kvapkami krvi.

„Si si istý, že ideme správne? Popravde som si nestihla všimnúť, kam tá malá fúria zmizla,“ povedala som a svoj zrak som smerovala na Kyriana. Nestihla som ani mrknúť a zvieral môj krk. Lapala som po dychu, keď prehovoril natisnutý tesne na mojich perách:

„Upozorňujem ťa poslednýkrát. Budeš robiť len to čo ti poviem. Nemienim kvôli tebe stratiť život ani život mojich ľudí. Som si istý, že tiež nechceš stratiť ten svoj. Rozumela si mi?!“

„Kyrian, to stačí!“ zasyčal Edward. Všimla som si jeho bojového postavenia, no nič neurobil. Zrejme vyčítal, že mi nechce naozaj ublížiť. So mnou to však tak jednoznačné nebolo. Horko-ťažko som siahla do korzetu a vytiahla dýku. Prirazila som mu ju ku krku a tlačila, pokým mu v jemnom prúde netiekla karmínová tekutina.

„Ešte raz sa mi budeš vyhrážať, ver tomu, že nezaváham ani sekundu a zabijem ťa! Ešte stále som lovec, ktorý schuti zabíja takých, ako si ty!“ Pri mojich slovách sa na chvíľu zarazil, no priblížil tvár ešte bližšie a vydýchol mi slová priamo do úst.

„Nikdy by si ma nedokázala zabiť, srdiečko. Viem, že ma miluješ.“ Pri tej poslednej vete som sa nedokázala udržať a smiala som sa v rozmedzí, v akom mi to dovoľovalo stiahnuté hrdlo.

„Nevieš čo cítim, Kyrian, a nikdy sa to nedozvieš. Teraz ani v minulosti mi nerobilo problém rozpárať niekoho, komu som dala svoje srdce. A teraz ma už kurva pusť!“ Ešte sekundu či dve premýšľal, kým mi postupne začal uvoľnovať stiahnuté hrdlo.

Predklonila som sa, trením krku som si snažila uľaviť. Keď som dokázala dýchať bez zakašlania, priblížila som sa k tomu skurvysynovi a utrela si nôž o jeho drahú košeľu. Nemohla som, vycerila som naňho zuby v tom najširšom úsmeve, akým som doposiaľ dokázala spraviť. Z mojej nadmieru spokojnej nálady ma vyrušilo tlieskanie. Pripravená s nožom v ruke som sa otočila na muža stojaceho za nami.

„Úžasné predstavenie!“ zhíkol. „Takto skvelo som sa nezabavil ani nepamätám!“ Začal sa približovať ladnou chôdzou, ktorá nepripomínala človeka ani upíra. Pohyboval kosťami tak, ako keby ich nemal tam, kde byť mali. Bolo to desivo úchvatné.

Prebehla som ho očami. Krátke čierne vlasy upravené do nedbalého štýlu, čierne oči orámované dlhými a hustými mihalnicami, široké lícne kosti s náznakom dvojdňového strniska. Nos mal trošku výraznejší, dlhší no úzky. Bol to ten typický chlap v rozmedzí medzi pekným a krásnym. Nevedeli ste sa rozhodnúť, do ktorej kategórie ho zaradiť kvôli jeho stavbe tváre, no keď žena putovala pohľadom na jeho telo, jednoznačne ho priradí do kategórie krásny.

Mohol byť vysoký asi ako ja, čo znamená, že na muža bol príliš nízky. Na tak malé telo, mal širokú hruď, vyrysovaný každý jeden sval, pás príliš úzky ukazujúci dokonalú tvrdosť brušných svalov. Oblečenú mal len vestu, no v tej tme som nedokázala určiť akej farby. Jediné čo na ňom bolo asymetrické a nevkusné, boli tenké nohy. Typický svalovec pracujúci len na svojej hrudi. Pristúpil ku mne, dvihol ruku a nechal si pretiecť moje vlasy medzi prsty.

„Aká nebezpečná krása,“ zavrnel. Bez mihnutia oka ho Edward odsotil so slovami:

„Nedotýkaj sa jej, panter! Nie si na rebríčku tak vysoko. Za tvoju drzosť by som ťa mal utratiť!“ Hlboké vrčanie sa ozývalo vôkol nás.

„Nepleť sa mi pod nohy, upír!“ zavrčal. Neblahé tušenie sa šírilo celým mojim telom. Vôbec sa mi to nepozdávalo. Najprv nás privítala tá malá upírka a teraz panter.

„Neviem ako vy, páni, ale mne sa zdá ako keby nás zdržiavali,“ poznamenala som. Hodila som pohľadom na Kyriana, videla som jeho zamračenie. Pristúpil bližšie k panterovi a povedal:

„Ako sa voláš?“

„Lucas, k vašim službám.“

„Prečo nás zdržujete?“ opýtal sa priamo.

„Mal som dané do príkazu privítať vás a to aj robím.“

„Skvelé!“ zrúkol Kyrian. „Tak teraz buď dobrá mačička a zaveď nás k tvojmu pánovi.“

„On nie je môj pán!“

„Vaša hierarchia ma vôbec nezaujíma. Zaveď nás k vládcovi mesta alebo sa mi prac z očí!“ Lucas sa otriasol, zúrivým pohľadom prešiel po každom z nás. Bez ďalších rečí otvoril ťažké oceľové dvere. Viedli do podzemia. Steny lemovali zapálené sviečky.

„Neplatia elektrinu?“ opýtala som sa. Edwardovo zachichotanie vo mne vyvolalo zvláštny pocit šťastia. Pustila som mu ruku pre prípad, že by som musela tasiť zbraň. Ublížene sa na mňa pozrel, no nemala som čas ani chuť mu vysvetľovať pravidlá lovcov. Lucas išiel prvý a po ňom Kyrian. Schody boli dostatočne široké na to, aby sme s Edwardom vedeli ísť bok po boku. Závoj nám robili trojičky, robiace hluk, ktorý by prebudil aj mŕtvych. Otrávene som pozrela ich smerom a zasyčala:

„Ešte väčší hluk by ste robiť nechceli?“ Nechápavo na mňa hľadeli, keď sa jeden z nich ozval:

„A čo teraz? Aj tak vedia, že prídeme.“

„To máš pravdu, ale vďaka vašim ťažkým a nemotorným nohám vyzeráme ako debilný sráči, nemajúci ani poňatia o skrývaní síl. Kvôli tebe,“ povedala som a štuchla toho uprostred, „sa nás nebudú báť a budú nás považovať za sústo, ktoré si môžu dať ako predjedlo.“ V nechápavom výraze sa mu konečne začalo zračiť zrniečko pochopenia.

„Ježiši, kde si zobral týchto amatérov?“ opýtala som sa Kyriana.

„Sú dobre vycvičení, o to sa nemusíš báť,“ komentoval pokojne. Nedokázala som tomu uveriť a už dupľom som sa nemienila na nich spoliehať, ak by došlo k najhoršiemu. Pocit pokoja sa šíril celým mojím telom, keď mi zbrane narážali do tela. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla, v snahe upokojiť aj posledné rozvírené emócie.

Snažila som sa načúvať čo sa deje na konci týchto nekonečných schodov, no ako keby boli všetky miestnosti zvukotesné. Stavím o dvadsaťpäť tisíc dollárov, že to tak aj je. Na pokoji mi to vôbec nepridalo, pretože prinajhoršom by som kričala o pomoc, čo by bolo v prípade zvukotesných stien úplne na hovno. Nepokojné myšlienky a najhoršie scenáre, ako by mohol dopadnúť tento večer mi vírili v hlave ako hladné supy. Sústredila som sa radšej na moje kroky a neodolateľnú vôňu šíriacu sa z Edwardovho obnaženého tela.

Túžila som po ňom, ako po nikom inom. Vyznal sa mi, že ma miluje, no ja som mu to neopätovala, pretože som sa bála. Bojím sa aj teraz, no ak túto noc prežijeme, prisahám, že sa o to pokúsim. Mám dvadsaťšesť rokov a celé štyri roky sa pokúšam o zabudnutie veľkej bolesti, no nedarí sa mi. Môj jediný dlhodobý vzťah skončil katastrofou a tak povediac traumou z lásky. Bola som mladá, hlúpa a naivná. Mala som vtedy už pár zabití na konte, no povedzme si úprimne, medzi najkrajšie nezapadám, preto sa mi nejako muži vyhýbali a keď zistili čo robím, utekali kade ľahšie

Možno to bolo niečím iným, na čo som doteraz neprišla. Bol odo mňa o rok starší. Hneď ma upútali jeho krásne čokoládové oči, okolo ktorých sa mu pri úsmeve robili vrásky. Tmavé, kučeravé vlasy dlhé tak, že sa mu vlnili okolo krku. Mali sme sa brať, no keď zistil čo alebo kto som, zavrhol ma. Začal ma nenávidieť, čo mi aj vykričal do očí. Že vraj som monštrum, ktoré nikdy nebude môcť milovať. Z krutých spomienok ma prebralo stisnutie ruky. Pozrela som sa na Edwarda, no jeho pohľad bol zaseknutý na Kyrianov chrbát. Nechcela som vedieť či mi teraz čítal myšlienky, preto som sa začala sústrediť na prítomnosť.

Zastali sme pred obrovskými drevenými dverami, ktoré boli zamknuté. Lucas vytiahol zo svojej koženej vesty obrovský starodávny kľúč, vrazil ho do zámky a pootočil. Čakala som vŕzganie, no zámok aj dvere sa otvorili s ľahkosťou. Vošiel ako prvý a my za ním. Kvôli Kyrianovi a Lucasovi som nevidela z miestnosti nič, okrem podlahy. Snažila som sa prepchať dopredu alebo aspoň vystrčiť hlavu čo najvyššie, no Edward ma automaticky stiahol za seba a pridržal pri svojom tele.

„Čo to robíš?“ zasyčala som.

„Ostaň za mnou a ani sa nepohni!“ prikázal. Nechcela som sa s ním hádať, preto som urobila, čo chcel. Bolo to jednoduchšie ako na seba upútať pozornosť strašidiel.

„Zdravím vás, priatelia moji. Prišli ste práve včas na zahájenie hostiny,“ zvolal medový mužský hlas. Chcela som vykuknúť spoza širokého Edwardovho chrbta, no chytil mi zápästia a odmietol pustiť. Nedokázala som sa pohnúť ani o centimeter. Ten zmätok! Zrazu sa pohla celá naša skupina smerom dopredu a tým pádom aj ja. Stále ma štítil, možno pred vládcom mesta a možno pred výhľadom, ktorý sa mi naskytol.

Miestnosť bola obrovská! Steny boli tvorené kameňmi, holé a studené. Podlaha nebola o nič lepšia, akurát že mala vylepšenia. V určitých odstupoch ju zdobili odtoky. Moje oči zvedovo putovali po panteroch sporo odetých, ležiacich na mäkkých vankúšoch, v každom kúte miestnosti. Na moje prekvapenie tu boli asi tak piati upíri, takže sme boli jediní pozvaní hostia, trikrát jupí!

Na jednej strane miestnosti v radoch stáli drevené stoly pokryté čisto bielym obrusom, na ktorom boli položené obrovské zlaté misy. Boli prázdne, no keď som sa pozrela smerom hore, pochopila som. Zo stropu viseli asi štyria ľudia zavesený za členky, ruky zviazané za chrbtom. Poslušne čakali na popravu. Červené oči a zdesený výraz tváre sa mi hlboko vryl do pamäte. Nestihla som sa ani rozmyslieť ako ich kurva odtiaľto dostanem, keď sme zrazu zastali a ja som narazila do Edwardovho chrbta.

„Erik,“ povedal Kyrian a pokýval hlavou. Ostatný z Kyrianovho takzvaného klanu sa mierne poklonil, okrem mňa. Žiadnej mŕtvole sa klaňať nebudem, akurát vtedy, keď jej budem odsekávať hlavu.

„Som poctený tvojím pozvaním. Zároveň ti ďakujem pre môj rýchly vstup na tvoje územie,“ pokračoval Kyrian.

„Iste, pre priateľa všetko.“ Znudený vládcov hlas ma zaskočil. „Radšej mi predstav tú vzácnu kvetinku, kvôli ktorej si riskoval svoj život.“ Edward pri tejto vete stuhol, no Kyrian mi pokynul rukou a ja som poslušne vystúpila pred neho. Na drevenom, krásne vyrezávanom tróne obtiahnutým lesklou zelenou látkou sedel vysoký muž s rovnými blond vlasmi siahajúcimi po bradu. Výrazné modré oči pôsobili chladne až desivo. Atypická stavba tváre mu dodávala vzhľad anjela. Hranaté lícne kosti, vystúpla brada a mierne krivý nos boli znakom, že v minulosti patril k aristokratom.

Predklonil sa a pozorne ma sledoval.

„Krásny kvietok, Kyrian, veľmi krásny,“ pošepol a odmietal sa pozrieť inam, než na mňa. Po pár minútach sa však napriamil a začal prechádzať po miestnosti. Mykol rukou v ladnom geste a v sekunde, ktorú som nestihla zaregistrovať, podrezali hrdlá všetkým ľuďom. Krv tiekla do mís, od stien sa ozývalo bolestivé chrčanie.

 „Moji drahí, ponúknite sa!“ zakričal rozradostene vládca mesta. Telo sa mi naplo pri rýchlosti akou sa vrhli na ešte stále teplé telá. Iný boli kultivovanejší, pretože si zobrali krčah, namočili do misy s krvou a rozlievali ju do zdobených pohárov. Videla som už aj horšie výjavy, no tento bol snáď najnechutnejší.

Čakala som kedy sa Edward a Kyrian vrhnú na mŕtve telá, no obidvaja len znechutene otočili hlavami. Erik si to všimol, v záujme dvihol blonďavé obočie.

„Kyrian? Moja hostina sa ti nepáči, alebo by si si radšej dal svojho človeka?!“ zaujímal sa. Kyrian neodpovedal, merali sa pohľadom. Erik uhol ako prvý, pretože predstúpil predo mňa. Dvihol ruku a chytil jednu moju kučeru do prstov. Hnietol ju a láskal, akoby to bola tá najcennejšie látka na svete.

„Ste jeho krvná banka alebo spoločníčka?“ opýtal sa so záujmom Erik.

„Spoločníčka? Krvná banka?“ Pri každom slove mi hlas vyskočil o oktávu vyššie. Nevedela som, či to bolo kvôli hnevu alebo strachu. Jedným som si však bola istá a to, že mnou obidve emócie triasli ako pri šoku.

Ľutovala som celej mojej záchrannej akcie. Nicolas ma mohol radšej zabiť. Nebojácny lovec ako ja, nemal nikdy potrebu miešať sa do upírskej politiky a konvencie, no čím som bola tomu bližšie, tým viac som ľutovala, že ešte dýcham. Tieto tvory boli zvrátené! Pri pohľade na vládcu mesta sa mi dvíhal žalúdok a samovoľne stláčal kohútik zbrane zakasaný v tesných šatách.

Nemohla som si pomôcť a začala som hodnotiť svoje pocity k Edwardovi. Nie je o nič lepší než títo tu. Síce sa predo mnou tak nikdy nechoval, bol úctivý, pozorný, starostlivý a láskavý, no stále len upír. Všetci do jedného boli studení a po celý ich život budú túžiť len po krvi. Nepoznajú lásku. Ak by áno, nechovali by sa k človeku ako len ku kusu živého mäsa. Už som chcela otvoriť ústa a povedať mu môj názor na ten jeho prehnitý ksicht, keď ma Kyrian predbehol. Určite mu Edward naznačil načo myslím, preto musel rýchlo zasiahnuť.

„Na takéto niečo sa gentleman nepýta, priateľ môj. Je to nezdvorilé a dámy by sa to mohlo dotknúť.“

„Ale prosím ťa,“ odfrkol si Erik. „Všetci sme tu priatelia, nemusíš sa správať ako arogantný vlezdoprdelka. Nikto sa ti tvojej milenky nedotkne, pokiaľ by si ty sám nedal súhlas,“ zaškľabil sa v nechutnom úsmeve.

„Ak sa tak na tú bábiku pozerám, urobil by som výmenu.“ Jeho úsmev sa mu pretiahol cez celú tvár a mňa naplo na vracanie.

„Iba cez moju mŕtvolu,“ vypadlo mi z úst. Erik pristúpil bližšie k Edwardovi, tým pádom aj ku mne.

„Vždy je takáto zábavná?“ opýtal sa rozradostene. „Milujem takýto podrezaný jazýček. Stavím sa, že by si ma dokázala perfektne vyfajčiť.“

„Prečo vy upíri musíte všetko obrátiť buď na sex alebo zabíjanie?“ nedalo mi.

„Máme to v povahe, zlatko. Za ten dlhý čas čo žijeme, nás omrzí všetko okrem dobrej šukačky a krvi,“ objasnil.

„Ako inak,“ rypla som si. Erik pri mojej poznámke stuhol hnevom. Neviem čo mu prechádzalo v mysli, no Edward ma začal znovu ťahať za seba. Už som toho mala plné zuby! Odstrčila som mu ruky a pevne zostala stáť na mieste.

„Už ma vážne otravujete, slečna Swanová,“ povedal, zároveň sa pozeral na Kyriana.

„Noc už pokročila a zábava zatiaľ žiadna nebola. Rozhodni sa ako sa nakŕmiš, Kyrian, inak rozhodnem za teba!“ Kyrian sa napriamil, ostal ticho a potajomky sa na mňa pozrel. Hodnú chvíľu bol ticho, jeho pohľad sa z môjho tela neposunul ani o centimeter.

„Máš niekde pohodlnejšie miesto? Nerád by som si užíval sex na zemi,“ povedal nakoniec. Ústa mi padli až na zem, neschopná povedať ani slovo.

„Výborne,“ zatlieskal Erik. „Dúfal som, že si zvolíš túto variantu. Pripravil som pre teba dokonalé miesto, kde sa budeme môcť potešiť vašim výkonom.“ Čím ďalej, tým horším sa to stávalo.

„Čo-čože?“ podarilo sa mi vykoktať.

„Už sa teším! Kyrian, Edward a drahá Bella. Prosím, nasledujte ma!“ povedal Erik ignorujúc moju predošlú otázku. Snažila som zapojiť všetky mozgové bunky, aby mi došiel zásadný fakt. Mám mať sex s Edwardom a Kyrianom zároveň, pred všetkými týmito upírmi. Budú ma vidieť nahú!

Neviem prečo mi práve táto jedno stupídna veta napadla, pretože nahota je môj najmenší problém. Sex som nemala viac ako rok. Nie som vôbec zbehlá v nejakých technikách a v živote som nemala trojku! Neviem čo mám robiť s jedným mužom nieto ešte s dvoma! Pre Boha! Zabijem Kyriana! V poslednej dobe sa mi zdá, že sa vyhrážam dosť často, ale skutok žiadny. Budem to musieť kurva veľmi rýchlo napraviť. Za toto si Kyrian zaslúži oddeliť hlavu od tela.

Zaryla som päty do zeme a odmietala sa pohnúť. Založila som si ruky na hrudi, odvrátila od nich pohľad a tak povediac som trucovala. Radšej sa nechám zabiť, než aby som na verejnosti predvádzala sex! Edward a Kyrian pomalými krokmi, húpajúc bokmi, kráčali za Erikom. Oni to myslia vážne?! Napla som telo a túžila sa biť. Edward sa po pár krokoch otočil a zúfalým zrakom ma vyzýval, nech ho nasledujem. Tá krásna sviežosť očí trpela, no videla som v nich aj záblesk vzrušenia. Chcel to spraviť! Bolo mu jedno, že ma bude zdieľať s iným mužom.

Náš prvý sex a jemu bolo jedno, že sa ma bude dotýkať aj Kyrian. Milovala som tohto muža, aj keď som mu to nikdy nepovedala a toto bola pre mňa obrovská zrada. Ako by mi zaryl nôž do srdca a točil ním, pokým by ho nerozpáral na kašu. Videl mi hrôzu v očiach a aj napriek tomu ticho požadoval, nech k nim kráčam. Nech to spravím. Dúfala som, že ho za tých pár dní poznám, keď sa mi dostal do srdca. Ako vždy som sa v milostnom živote zmýlila. Bola som blbá. Oči mi začali vlhnúť, chceli sa preliať a ukázať tak slabosť, ktorá ma ovládla. Zhlboka som sa nadýchla a rýchlym mrkaním sa ich snažila odohnať.

„Bella,“ zašepkal a natiahol ku mne ruku. Záporne som potriasla hlavou, až sa mi vlasy prilepili k tvári. V tom som si uvedomila, že predsa len sa niektorým slzám podarilo uniknúť.

„Nie,“ precedila som rozzúrene cez zuby. Odmietala som sa zúčastniť tejto frašky. Tentoraz sa zastavil aj Kyrian s Erikom. Erik na mňa pobavene hľadel a dúfal v to, že ma Kyrian za moju neposlušnosť potrestá. Len by to skúsil, vymrdanec jeden!

„Srdiečko, poď drahá. Bez teba by to bolo asi ťažko ménage á trois,“ zasmial sa Kyrian. Nereagovala som naňho, len som mu drzo pozerala do očí. Videla som tú slabú modrú, vtiahla ma do seba. Ostala som nehnuto stáť, no zrazu sa niečo zmenilo. Telo mi ochablo, paže mi skĺzli vedľa tela. Topila som sa v ňom, on sa topil vo mne. Nedokázala som rozmýšľať nad ničím, nedokázala som pohnúť ani jedným jediným svalom. Z mysle sa mi začal šíriť teplý vánok pokračujúci cez celé telo, zasahujúc každý nerv. Necítila som bolesť, necítila som vinu, dokonca ani radosť a lásku. Jediné čo v mojom vnútri ostalo, bola túžba. Túžba tak veľká, až to bolelo.

Myslela som len na dotyky, s ktorými spôsobím Kyrianovi a Edwardovi to najväčšie sexuálne utrpenie. Chcela som ich trýzniť, pokým by vzrušením nekričali moje meno. V malom kúsku mysle sa mi to nezdalo správne. Ako keby som vedela, že toto nie som ja, no ten vánok bol silnejší. Obrátil celé moje telo na ruby. Voňal ako Kyrian za letných nocí, tak teplý a zároveň temný. Natiahol ku mne ruku, žiadal ma o kontakt a ja som nemohla odmietnuť. Istými krokmi som k nemu prišla, prekrížili sme si prsty. Hlboký povzdych uvoľnenia, mnou otriasol. Už som sa necítila ako omámená, no zároveň som nedokázala odolávať žiadnym príkazom. Kyrian na mňa použil moc! Ale ako to? Nepila som jeho krv?! Vedela som, že som pod jeho vplyvom a teraz so mnou môže robiť čo chce. Som pri vedomí ale zároveň nemám slobodnú vôľu. Dokáže so mnou urobiť čo len chce a ja proti tomu nebudem môcť nič urobiť. Celé to budem vnímať a bude to ako znásilnenie. Zúrivosť sa šírila mojim telom, no keď mi Kyrian stisol ruku, prešlo to akoby na mňa vylial vedro vody.

„Ale, ale Kyrian. Použil si na svoju služobníčku moc?“ posmieval sa Erik. Kyrian sa naňho tvrdo pozrel a pokojne prehovoril:

„Je trochu nervózna. Len som chcel, aby sa uvoľnila.“ Kútiky pier roztiahol v jemnom úsmeve.

„Zabijem ťa!“ podarilo sa mi povedať.

„Už teraz sa na to teším, srdiečko,“ odpovedal bez štipku humoru. Pocítila som dotyk na chrbte, ako sa ku mne zozadu niekto pritlačil. Jemný mentolový výdych ovial môj krk.

„Prepáč mi to, láska, ale inak to nejde,“ pošepol Edward, skoro som ho nepočula. Vedela som, že toto mu nebudem vedieť nikdy odpustiť. Ako sa mohol spolčiť s Kyrianom v takej ohavnej veci? Veď ma znásilnia!

V istej veci som im dávala za pravdu, že ak chceli prežiť, museli hrať podľa pravidiel, ktoré tu určoval Erik. Lenže všetko by bolo lepšie ako toto. Telo sa mi začalo triasť, nedokázala som to ovládať. Hnev bol teraz môj jediný priateľ a privítala som ho s otvorenou náručou. Ignorovali ma a začali sme kráčať do vzdialeného kúta prikrytého hrubým závesom. Cítila som všetkých panterov ako kráčajú za nami. Tiež sa chceli pozerať. Väčšina upírov už hodovala buď na svojich vlastných ľuďoch alebo na pohostení, ktoré im pripravil Erik. V celej miestnosti sa ozýval čvachtavý zvuk.

Zastali sme pred závesom a počkali, pokým ho dvaja panteri neodtiahli. V kúte stála posteľ kráľovských rozmerov. Ak sa na tú posteľ nezmestí minimálne päť ľudí, tak ani jeden, pomyslela som si zdesene. Vysoké zdobené stĺpy dominovali celej posteli. Bola ustlaná čiernou hodvábnou plachtou, lesknúcou sa ako za jasného dňa. Jediný kontrast robili v čele usadené biele vankúšiky, nadýchané perím. Okolo postele boli rozptýlené väčšie vankúše, predpokladám ako hľadisko, kde sa môžu panteri pokojne uvelebiť.

Nestihla som myšlienku ani dokončiť a väčšina z nich už bola rozvalená na zemi. Toto vážne nezvládnem! panikárila som. Znovu som pocítila vánok vychádzajúci z Kyrianovej ruky a upokojil hladinu mojich rozbúrených emócií. Chcela som naňho kričať nech prestane, no ak to mám naozaj spraviť, tak nech som pod vplyvom čohokoľvek.

„Tak drahí moji, predveďte nám to najlepšie,“ zašvitoril Erik a presunul sa do kresla postaveného bokom od postele. Mal snáď lepší výhľad než panteri na zemi.

Edward ma chytil za druhú ruku a spoločne sme vykročili k boku postele. Nevedela som, čo mám robiť, preto som vypla mozog a nechala nech prevezmú iniciatívu muži. Dlho som nemusela čakať, keď mi Edward podlomil nohy rukami a vzal ma do náruče. Tesne ma objímal, hľadel mi úzkostlivo do očí. Chcel ma povzbudiť, nech sa nebojím, no tentoraz to nešlo. Videl moju obrovskú úzkosť, preto jemne priložil pery na moje a začal ich ochutnávať. Prechádzanie jeho jazyka po spodnej pere vo mne vyvolalo jemné chvenie. Prisahala by som, že pri každom jednom bozkávaní s Edwardom som prepadala väčšej láske než predtým. Prisala som sa mu tuhšie na ústa, nárokovala som si ho celého. Musela som cítiť jeho mentolovú chuť, hebký ale divoký jazyk.

Tanec, ktorý započali naše ústa bol neúprosný na môj hnev. S každým jedným otretím úst hnev slabol a vzdúvalo sa vzrušenie. Bradavky sa mi nekompromisne tlačili na tvrdý korzet. Jemne ma položil na posteľ, zatarasil mi svojou tvárou pohľad do miestnosti. Tým pádom som mohla dúfať, že sme sami. Na čo som však zabudla bol Kyrian, plaziaci sa po mojom boku, aby dostal tiež svoj diel bozkov. Odmietala som sa naňho čo i len pozrieť, no Edward sa mu pratal z cesty, kládol jemné bozky pozdĺž môjho krku na kľúčnu kosť. Pri intenzite tých pocitov som nemohla inak a vyklonila hruď bližšie k Edwardovým ústam, tým pádom sa moja hlava nadvihla smerom ku Kyrianovi.

Neváhal ani sekundu a zajal moje pery tými svojimi. Hladne ich hltal, hrýzol. Cítiť dvoje ústa na tele bol neskutočný zážitok. Celé telo sa mi chvelo návalmi vzrušenia, cítila som, že nohavičky mám celé premočené. Túžila som po nich, po oboch, mať ich v sebe. Neviem odkiaľ sa vzala tá myšlienka, no bola dosť odvážna. Prsty mi brneli potrebou dotýkať sa ich tiel, láskať tie krásne vytvarované svaly, cítiť ako sa pod mojimi nežnými dotykmi hýbu. Nestihla som už ani vnímať kde jedny pery končia a druhé začínajú. Obidvaja okupovali moju hruď stále prikrytú korzetom. Lízali časť poprsia, ktoré bolo vystavené na obdiv, vťahovali ho do úst a spôsobovali mi tým jemnú bolesť. Nedokázala som ostať ticho, jemné povzdychy mi vychádzali z pootvorených úst. Rukami ma hladkali po boľavom tele, snažili sa ma utíšiť a vzrušiť zároveň. Boli tak pozorní, opatrní, až ma z toho rozbolela hruď. Nevedela som zaradiť toľko pocitov, ktoré mnou preháňali a tvorili hlboký vír.

So zatvorenými očami som dokázala zabudnúť, kde sa to vlastne nachádzam a užívať si neznáme potešenie. Pri zašušťaní látky som ich ihneď otvorila a zbadala Edwarda aj Kyriana úplne nahých. Myseľ mi tento krát vypla úplne, pretože som sa musela dostať do neba. Edwardovu hruď som už videla, no v ničom nezaostávala ani jeho spodná časť tela. Neskutočne prepracované stehenné svaly lákali zahryznúť sa do bledého mäsa. Snažila som sa vyhýbať jeho intímnej časti, no jeho mohutnosť a hrúbka stála v pozore, jednoducho nebolo možné to prehliadnuť. Pohľad sa mi zasekol na tom najúchvatnejšom úde, krásne rovný pretkaný žilami. Pulzoval vzrušením a nedočkavosťou. Zdvihla sa vo mne vlna majetnosti, potrebovala som ho zakryť, pretože tento výjav patril len mojim očiam. Všetky moje plány, ktoré som chcela uskutočniť v zakrytí Edwardovej mužnosti, mi prekazil výhľad na Kyriana.

Keď som si myslela, že by mohol mať jazvu len na tvári, hlboko som sa mýlila. Drobné jazvičky posievali celú jeho dokonalú postavu. V miestach mal pokožku hladkú ako anjel a v miestach vráskavú ako samotný diabol. Videl v mojich očiach strach a hrôzu, začal sa automaticky odťahovať. Vedel, že je ohavný, no mne tak nepripadal. Bol prekrásny. Neviem prečo tak veľmi trpel, no mala som sto chutí nájsť dotyčného a umučiť ho k smrti. Chcela som, aby trpel tak veľmi, ako to spravil Kyrianovi. Nezaslúžil si takúto bolesť a opovrhnutie ženským osadenstvom zakaždým, keď sa vyzlečie. Aj napriek poškodeným častiam mu svaly ako keby samotní sochári vytesali.

Bola som zvedavá, či mu poškodili aj to tam dole, preto som zahanbene sklopila zrak a posúvala zrak po brušku smerom k jeho vztýčenému údu. Na moje prekvapenie a šťastie bol bez chyby. Úhľadná bledá pokožka ako z alabastru lákala vložiť si ten kus tvrdého mäsa do úst a sať pokým mi sladká tekutina nenaplní hrdlo. Chcela som ich hladiť, mohla som si to užiť, lákalo ma to ako ešte nikdy nič pred tým. Z opojenia ma náhle vyrušili zvuky panterov ako si obzerali mojich mužov. Pratala som sa na nohy, chcela som ich zakryť pred zrakmi nenásytných žien ale nedovolili mi to. Vrhli sa na mňa a prišpendlili na posteli. Ani neviem ako, no ležala som na Edwardovi. Lepšie povedané bol podo mnou, ležala som chrbtom na jeho hrudi. Kyrian sa vkliesnil medzi moje nohy a skryl tak svoju mužnosť v záhyboch mojich šiat.

„Neboj sa srdiečko, všetko bude prebiehať tak, aby bola tvoja cudnosť zachovaná,“ pošepol Kyrian. Obdaril ma krásnym úsmevom. Neviem prečo, no verila som mu.

„Uvoľni sa a nechaj sa unášať v slasti,“ pokračoval Edward. Cítil, že som nervózna z toho byť nahá a nie to ešte predvádzať sex na verejnosti, preto ešte dodal: „Šaty ti ostanú, len nám, prosím, ver!“ Neisto som prikývla a radšej prestala myslieť na to, ako chcú mať sex, keď budem oblečená.

Na odpoveď som dlho nemusela čakať, pretože sa mi Kyrian prisal na pery a zároveň prstami prechádzal po klitorise. Mykla som sa pri tom náhlom impulze šťastia, no keď som na zadočku pocítila ako ma tlačí Edwardova mužnosť, uvoľnila som sa a nechala sa nimi viesť. Kyrian útočil na moje ústa v rovnakých pohyboch ako to robil s rukou medzi mojimi nohami. Medzi polkami som zase cítila Edwardov tvrdý penis dráždiaci ma do nepríčetnosti. Nedokázala som si čo i len predstaviť, že z obyčajných dotykov ma bude schopný muž priviesť k orgazmu. Ale presne toto sa tu dialo.

Neviem, ako dlho to trvalo, no moje vzdychy pribúdali na intenzite, nedokázala som ich zadržať. Celé telo som mala napnuté ako strunu, čakajúce na pretrhnutie. Pomáhala som im, hýbala som panvou v ich rytme a dostávala sa do limba, odkiaľ je návratu len pomocou ohlušujúceho orgazmu. Blížila som sa k vytúženému uvoľneniu, keď mi do ucha zavrčal Edward: „Prepáč mi to, láska.“ A zahryzol sa mi do krku.

Vykríkla som, pretože v momente ako sa jeho zuby ponorili do môjho mäsa, mnou prešiel obrovský orgazmus valcujúc ma skoro do bezvedomia. Lietala som v eufórii, naplnená nádhernými pocitmi. Edward sa opatrne odtiahol a olízal ranu, aby sa zatiahla. Snažila som sa to vydýchať, no pár minút mi to trvalo.

„Čo malo toto znamenať?“ vykríkol zrazu Erik. „Toto nebolo to, čo som očakával. Ani ste ju nevyzliekli!“ Trucoval ako malé dieťa.

„Prepáč mi to, môj drahý priateľ, no myslím si, že sme ti predviedli viac než obdivuhodnú show. Predsa len sme našu dámu priviedli k niekoľko násobnému orgazmu a to bola oblečená,“ vysvetlil pokojne Kyrian. Erik naňho hladne hľadel, keď nakoniec priznal, že si to nesmierne užíval a už nám dá pokoj. To som však ešte netušila čo príde. Ani neviem odkiaľ sa zjavila po jeho boku tá malá maďarská štetka Anett a niečo mu pošepkala.

„Za vaše neprijateľné správanie si vyberám cenu!“ zakričala tá mrcha.

„Chcem Edwarda, tu a teraz v tej istej posteli ako ste boli vy!“ zrúkla so škodoradostným úsmevom. Tá malá kurva! Oči sa mi zahmlili na červeno a dokázala som myslieť len na to, že Edward je môj a nikto iný okrem mňa ho šukať nebude!

„Na to zabudni!“ zavrčala som a vrhla sa z postele smerom k nej.

„Bella, nie!“ zakričali spoločne Edward aj Kyrian. Počula som ich ako keby z diaľky, nedokázala som myslieť na nič iné len ako tú mrchu vykuchám, rozrežem a vydlabem oči. Z úst mi vyhŕkol diabolský smiech, ktorý naplašil aj mňa samotnú.

„Bella, prikazujem ti, aby si prišla ku mne!“ zrúkol Kyrian, no so mnou to nič nespravilo. Už som bola necelý krok od Anett a ona sa len usmievala. Erik so zatajeným dychom čakal, čo sa bude diať, keď som vyskočila a dopadla na tú špinu. Stihla som vybrať jednu zo strieborných dýk, no zatiaľ som ju mala skrytú.

„Nenapadni ju prvá!“ stihol zakričať Edward skôr, ako by som jej uštedrila ranu. Zasekla som sa v pohybe a sledovala ten jej prihlúpli úškrn. Vedela som, že ak by som zaútočila ako prvá, zabili by nás všetkých bez milosti.

„A teraz spravíš čo?“ vysmievala sa.

„Ani jedného z mojich mužov nedostaneš ty malá, skazená upírka!“ zavrčala som. Videla som ako jej oči zaiskrili hnevom pri pripomienke nato, že je ešte malá, preto som pokračovala: „Ty si myslíš, že by si to užili s dieťaťom? Nebuď smiešna! Pozri sa na mňa! Ja som pravá žena pre takých mužov ako sú oni.“ Priblížila som k jej tvári a zašepkala: „Ty si nič!“ Nemusela som čakať dlho, zronene zakričala a zahryzla sa mi do ramena. Bolesťou som síce skoro vykríkla, no napriek tomu sa mi úsmevom roztiahli pery.

„Bože, Anett, prečo?“ zašepkal zúfalo Erik. Vedeli sme obidve, že teraz ju môžem zabiť. Na nič som nečakala a hlboko vrazila dýku priamo do jej srdca, tlačila som silno do jej vnútorností, pripravená jej ich vyvrhnúť na podlahu. Krv postriekala každý voľný kúsok mojej pokožky, neskrotiteľný smiech sa mi vydieral z hrdla. 

Autor: bathory55 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bella Swan: Zabijak upírov - 11. kapitola: